Ráno som sa zobudil, dobre naladený, odpočinutý s jasne vyčistenou hlavou, postavil som sa k oknu – vyumývané slnko po nočnom daždi zalievalo náprotivné činžiaky zlatistým odleskom. Zhlboka som sa nadýchol a nasal do seba vonkajší pokoj; rýchlo som sa umyl, oholil, navliekol na seba košeľu i oblek, prehodil cez hlavu najnovšiu kravatu, vianočný darček od manželky, a poďho na konkurz… áno, nebuďte prekvapení, na konkurz za riaditeľa ŠOUK. V inkriminovanej budove som optimisticky vybehol po schodoch; skrátka, veril som si…
Po chvíli ma sekretárka pozvala dnu. Predseda komisie, poriadny „hromotĺk“, sa mĺkvo prehŕňal v akýchsi dokumentoch, bolo počuť iba šuchot papiera. Náhle dvihol hlavu…
„Tak čo, pán Lišiak, cítite sa zrelý na túto náročnú funkciu?“ podozrievavo sa na mňa pozrel a príkro zabodol oči do mojej tváre. „Prezraďte nám, ako ste sa na ňu pripravovali… Čo si myslíte o očistci?
„Čítal som Bibliu…“ zajachtal som bojazlivo, až opatrne.
„Nepýtal som sa vás na Bibliu,“ prerušil ma rázne predseda.
„Len som chcel povedať, že v Biblii sa o očistci nehovorí,“ ohradil som pokojným a vľúdnym hlasom.
„Človeče, azda nechápete?!“ zaručal ako medveď. „Narážal som na vaše skúsenosti
s očistcom.“
„Nuž… akoby som… v očistci bolo fajn,“ pomaly som slabikoval jednotlivé slová.
„Fajn… fajn,“ duril ma predseda, „musíte byť konkrétny, jasný. Lezie to z vás ako z chlpatej deky!
„Veru tak, pán predseda, v očistci sme mali deku, dokonca aj posteľ, uterák, tuším i mydlo, už si presne nepamätám…“
„A čo ešte?“ vystrelil na mňa zvedavú otázku. „Len si pekne spomeňte…“
„Myslím, že tam bola i zubná kefka,“ dodal som.
„Vyklopte zo seba všetko, kandidát na taký vážny post musí ovládať detaily,“ poúčal ma predseda. Tentoraz znel jeho hlas takmer kamarátsky.
„Nič iné mi nenapadá,“ bránil som sa rezignovane pridusenou chrapľavou fistulou, akoby sa moje hlasivky premenili na plech.
„A nebol náhodou cez posteľ prevesený povraz?!“ zašemotil predseda potuteľne – s očividným cieľom naznačiť mi správnu odpoveď.
„Áno, bol… úplne som naň zabudol,“ prikývol som. „Hovorili nám, že nám poslúži na očistu duše…“
„A poslúžil?
„Poslúžil.“
„Vidíte, konečne sme sa dostali k meritu veci,“ potešil sa predseda. „Určite už tušíte, čo bude vašou hlavnou pracovnou náplňou… pravda… ak prejdete konkurzom…“
„Tuším… zrejme to bude mať súvis s očistcom a rajom,“ prikývol som.
„Zdá sa, že ste chytrá hlavička,“ pochválil ma predseda, „trafili ste rovno do čierneho… tak, tak… raj, očistec, peklo. Hotová Božská komédia…
„Komédia? Pre tú som doslova stvorený,“ hlesol som veselo.
„Nie tak zhurta, milý kolega,“ zháčil ma predseda. „ Nie všetko je vždy smiešne a veselé, tobôž v Boccacciovom diele, nezabúdajte, že Vergíliovi v ňom zahatali cestu do raja. Čo by ste spravili na autorovom mieste? No čo…?!
„Prehodnotil by som svoj zámer,“ odvetil som iba tak spakruky, bez rozmýšľania.
„Fantasticky ste sa vynašli pán…“ predseda si nemohol spomenúť na moje priezvisko.
„Lišiak.“
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
„Milý priateľko, pán Lišiak, sám ste na to prišli… už ste jednou nohou vo funkcii. Áno… vašou úlohou bude prehodnocovať, opätovne a opätovne prehodnocovať, ktorého kajúcnika pošlete do pekla a ktorého do raja. Na základe jednoznačných zásluh. Trúfate si na to?“
„Pán predseda, trúfam!“ vyhlásil som sebavedomo.
„Nebude to jednoduché,“ upozornil ma predseda. „Kritériá sú náročné… ešte musíme vyriešiť nejaké škvrny vo vašom životopise… chýba vám zákonná previerka, profesijné skúsenosti a… a v súdnom spise vám svieti onen škrabanec. Ale to nejako zariadime…,“ záverečnú časť vety vyslovil takmer nečujne.
V miestnosti sa rozhostilo ticho. Ostatní členovia konkurznej komisie spokojne odfukovali. Precitli až pri poslednej predsedovej otázke: „Koho by ste ako prvého poslali do raja?“ Podišiel som k predsedovi a zašepkal mu do ucha meno…
Komisia sa kratučkú chvíľu radila, potom ma zavolali dnu a predseda slávnostne vyhlásil: „Pán Lišiak, od dnešného dňa sa stávate riaditeľom Štátnej očisťovacej komisie.“
P. S.: Inšpirované diskusiou v NR SR o novele Trestného zákona a Trestného poriadku. A koho poslal Lišiak ako prvého do raja? Na to príde čitateľ nepochybne sám…
(Vyšlo v Literárnom týždenníku č. 1– 2/2024)
