Vnímavého a citlivého človeka občas prepadne pocit bezmocnosti. Takmer v priamom prenose sledujeme nezmyselné zabíjanie a ničenie, no nedokážeme to zastaviť, lebo psychopati, ktorí to podporujú, majú obrovskú presilu.
To je v podstate aj posolstvo aktuálnej show, ktorou nás kŕmia médiá – prezidentské voľby v USA. Američania sú znova a znova rôznymi spôsobmi presviedčaní, že zabíjanie bude pokračovať bez ohľadu na to, kto vyhrá. Takže zabudnite na záchranu ľudí v Gaze, Libanone a na Ukrajine, na záchranu biodiverzity a starajte sa len o seba a nerobte problémy.
Americkí zdravotnícki pracovníci, ktorí pôsobili v pásme Gazy, poslali nedávno otvorený list prezidentovi a všetkým vrcholovým predstaviteľom americkej administratívy so žiadosťou o zastavenie vraždenia, pričom uviedli: „… prehliadli ste zrejmú skutočnosť: Spojené štáty môžu zaviesť prímerie jednoduchým zastavením dodávok zbraní do Izraela a vyhlásením, že sa zúčastnia na medzinárodnom zbrojnom embargu voči Izraelu a všetkým palestínskym ozbrojeným skupinám. Zdôrazňujeme to, čo vám za posledný rok opakovane povedali mnohí iní: Americké zákony sú v tejto veci úplne jasné – ďalšie vyzbrojovanie Izraela je nezákonné.“
Fotozdroj: Youtube, licencia Commons
Kandidátka na prezidentku Kamala Harris dostala v televíznej debate 24. 10. jasnú, zrozumiteľnú otázku: „Čo by ste urobili, aby už žiaden ďalší Palestínčan nezahynul kvôli bombám financovaným americkými daňovými poplatníkmi?“
Skúsená politička sa typicky vyhla priamej odpovedi a spustila dojemné bla-bla úplne mimo otázku. Divákom vysvetlila, že chápe, že situácia tam je ťažká, ale prezidentka má aj iné povinnosti, napríklad zabezpečiť cenovo dostupné potraviny a právo na potrat. Vysvetlila, že aj voliči sú bezmocní, nemôžu urobiť nič, aby to zastavili. „Čo urobíte, budete voliť Trumpa? Bude tiež pokračovať v genocíde. Budete hlasovať za kandidáta tretej strany? Nemôže vyhrať.“ Medzi riadkami sa dalo čítať – ste bezmocní, v tomto politickom systéme sme uzavreli všetky možnosti, ktorými by ste sa mohli pokúsiť to ukončiť, všetky dvere sme zavreli a zamkli, neexistuje žiadna cesta von, tak akceptujte, čo je nevyhnutné.
Podobne hovoria aj iní politici. Prezident Biden „dúfa“, že po útoku Izraela na Irán už „bude koniec“, ale dodávky zbraní Izraelu nezastaví, hoci práve to by znamenalo koniec. Kandidát Trump stihol za 3 hodiny povedať vyše 30 hoaxov, fejkov, dezinformácií, nepravdivých tvrdení, po slovensky hlúpostí. A to má byť najsilnejší muž Ameriky!
V istom zmysle majú ľudia pri moci pravdu, keď nám to hovoria. Systém je nastavený tak, aby nám zabránil ukončiť ich vyčíňanie na Strednom východe alebo zastaviť vojnu s prírodou. Nemôžete hlasovať, ako sa z toho dostať, zmanipulovali to tak, aby všetky možné výsledky volieb viedli k pokračovaniu genocídy a ekocídy. Ľudia na Západe sú v súčasnosti zmanipulovaní propagandou, takže sa nedokážu vzbúriť v dostatočnom počte. Nemôžu sa ani zapojiť do priamej akcie – blokovať zásielky zbraní či sabotovať výrobcov zbraní – lebo skončia vo väzení.
Ten pocit bezmocnosti vyplýva z toho, že rozumieme, čo nám vládcovia hovoria – sme bezmocní. Presnejšie – že sme sa stali bezmocnými. Že naša moc nám bola odňatá a daná ľuďom, ktorí by nemali mať moc.
To je ponaučenie, ktoré by sme si z toho všetkého mali vziať: že žijeme v civilizácii, ktorá bola zmanipulovaná mocnými v prospech mocných, že väčšina ľudí bola zbavená moci a že ju dostali niekoľkí oligarchovia a manažéri impéria.
Stali sme sa bezmocnými. Kým si túto skutočnosť neuvedomíme, nebudeme ju môcť riešiť. Pokiaľ si stále budeme klamať, že existuje rýchla a okamžite dostupná možnosť, ako ukončiť všetky tie ich nezmysly, nebudeme schopní začať riešiť ani iné existenciálne problémy.
Samozrejme, v skutočnosti máme moc. Na svete je oveľa viac normálnych ľudí ako oligarchov a manažérov impéria a mohli by sme ľahko zaviesť akékoľvek zmeny, ktoré by sme chceli, ak by sme povstali v dostatočnom počte. Ale nie je nás kritická masa, pretože príliš veľa z nás úspešne indoktrinoval sofistikovaný propagandistický stroj, uverili sme, že náš genocídny a ekocídny status quo je akceptovateľný,
Pokiaľ budú obyvatelia Západu efektívne psychologicky manipulovaní v masovom meradle, aby súhlasili so šialeným správaním západného impéria, sme úplne bezmocní. Neurobíme nič, aby sme zabránili vojnám, jadrovým zbraniam, ani ničeniu biosféry, od ktorej závisí naše prežitie.
Mali by sme dokázať nájsť nejaký spôsob, ako sa zbaviť podmienok, ktoré nás manipulujú. Veď vlastníme všetku prácu a kúpnu silu, na čom je impérium postavené. Ale práve preto sa historicky bezprecedentná propaganda použila práve na zabezpečenie toho, aby sme túto silu nikdy nevyužili.
Zatiaľ sme uviazli pri smiešnych stratégiách, ktoré sa živia ilúziou, že v rámci súčasného systému máme silu urobiť niečo zmysluplné, ako napríklad „Voľte Kamalu a potom ju zatlačte doľava“ alebo „Voľte Donalda a dúfajte, že urobí niečo neočakávané“.
Všetkým pozitívnym zmenám v ľudskom správaní vždy predchádza rozšírenie vedomia. Preto musíme šíriť povedomie o tom, že žijeme v civilizácii, ktorá je navrhnutá tak, aby nás urobila bezmocnými.
Skutočnosť, že sa cítime zle z toho, čo vidíme, nám len hovorí, že sme emocionálne zdraví ľudia, so zdravým zmyslom pre empatiu. Presne to budeme potrebovať, ak chceme jedného dňa vybudovať lepší svet.
Podľa zahraničných zdrojov spracoval Augustín Rosa
Úvodné foto: iStock; licencia 1158890212 zakúpená, montáž autor
Jedna odpoveď
Vďaka za podnetné uvažovanie o aktuálnej téme, ktorá nás viacerých znepokojuje … Pocity bezmocnosti zrejme patrili aj k skúsenostiam generácií našich predkov, podmienky na vznik takých pocitov sprevádzali a sprevádzajú dejiny ľudstva odvtedy, ako sa spoločnosť začala deliť na tých. čo mali moc a tých, čo ju nemali a boli podriadení tým prvým. Asymetrická deľba moci v spoločnosti spôsobuje, že jej časť je vyčlenená zo sféry rozhodovania, nemá vplyv na dianie a samu seba preciťuje ako bezvýznamnú a bezmocnú, ako skupinu ľudí, ktorá nemôže nič zmeniť a na ktorej názoroch vlastne ani nezáleží…
Zažili sme podobné pocity v minulosti a paradoxne – zažívame ich azda v ešte väčšej miere aj teraz, v slobodnej a demokratickej spoločnosti, mohla by som spomenúť viaceré petície s masívnou podporou, ktorým sa nepodarilo zabrániť nerozumným projektom alebo ich aspoň zmeniť (napr. zbúranie bratislavského Parku kultúry a oddychu…).
Vo feministickej teórii sa pracuje s fenoménom „naučenej bezmocnosti“, ktorá súvisí so spoločenskou pozíciou ženského subjektu v doterajšej histórii – ženy totiž boli socializované tak, aby si osvojili pozíciu bezmocných bytostí, identifikovali sa s ňou a tomu prispôsobili svoje myslenie i konanie, svoje ciele, ambície. Až feministky podali kritickú analýzu daného fenoménu, a zároveň aj načrtli možnosti, ako sa oslobodiť od spomínaných demotivujúcich a sebaznehodnocujúcich pocitov – ako vykročiť na cestu k sebauvedomeniu, čo predpokladá prehodnotiť a prekonať sebaobraz bezmocnej bytosti. Takýto proces sebauvedomenia (presnejšie by bolo: sebauvedomovania, pretože nejde o jednorázový, ale mnohokrát opakovaný proces) je dôležitý nielen pre ženský, ale pre každý ľudský subjekt, ktorý sa ocitne v situácii „naučenej bezmocnosti“.V našej spoločnosti nám ešte stále chýba dostatočná miera napríklad občianskeho sebauvedomenia, a obávam sa, že tá nám chýba tak na individuálnej, ako aj kolektívnej úrovni, čo napokon tesne súvisí – tak, ako súvisí zrelosť, vyspelosť individuálneho subjektu a zrelosť, vyspelosť celej spoločnosti.
Ak chceme niečo meniť (a o tom, že je čo meniť, sa nedá pochybovať), nemôžme rezignovať na proces sebauvedomovania, teda uvedomenia si vlastnej hodnoty a aj vlastných potencií, ujasnenia si cieľov a aj stratégií na ich dosiahnutie. A následne nemôžeme rezignovať ani na možnosť meniť podmienky, ktoré v ľuďoch vytvárajú pocity bezmocnosti.