Ukrajinský prezident bol najprv vďačný za každý prejav solidárnosti a za každú formu pomoci. Neskôr sa priznal, že stráca trpezlivosť s Európskou úniou, vykročenému nemeckému prezidentovi zavelil na hraniciach Stáť a čelom vzad!, ale blahosklonne pozval do Kyjeva nemeckého kancelára. Pred rovnako početným publikom poučil francúzskeho prezidenta o nevhodnosti telefonátov s Putinom. Spod jeho takmer povelov čoraz jasnejšie presvitala jediná požiadavka: zbrane, zbrane, zbrane! Akoby ukrajinská armáda do ruskej agresie pobiehala s vodnými pištoľkami a gumipuškami. V takom prípade by sa posivený svedok musel opýtať, prečo sa to neodhalilo skôr. Už vtedy, keď sa „na Ukrajine pod vedením USA začali veľké vojenské cvičenia NATO“. (info.sk, 15. 9. 2014) Našťastie na strýka Sama sa dalo a dá spoľahnúť. „USA chystajú novú námornú základňu v gréckom Alexandroupolise pre dodávky zbraní na Ukrajinu.“ (armadnymagazin.sk, 25. 9. 2022) Strýko Sam myslí naozaj na všetko. „USA tlačia na EÚ, aby urýchlila finančnú pomoc Ukrajine. A tiež aby zvýšila sumy a poskytovala granty namiesto pôžičiek.“ (hlavnespravy.sk, 29. 9. 2022)
Vraví sa, že s mocou a vplyvom rastie chuť, tak nečudo, že Vladimír Zelenský po ovládnutí Bruselu ponapínal svaly aj na pôde OSN. „Vyzval na vylúčenie Ruska z Bezpečnostnej rady OSN.“ (aktuality.sk, 5. 4. 2022) Jeho požiadavku v týchto dňoch zopakoval predseda Európskej rady Charles Michel. Podľa Zelenského „systém OSN (právo veta – pozn. aut.) musí okamžite prejsť reformou. Ak sa nič také nestane, OSN sa už môže jednoducho zatvoriť“. (Tamtiež.) Charles Michel uznal chybu systému: „Použitie veta by malo byť výnimkou, ale stalo sa pravidlom.“ (tv.noviny.sk, 24. 9. 2022), no vekovo a služobne zrelší ako Zelenský musel myslieť aj na zadné vrátka. Čo ak právo veta bude potrebovať strýko Sam a prípadná nová „koalícia ochotných“, akú sme zažili pri napadnutí Iraku, pardon, pri hľadaní zbraní hromadného ničenia…
Posivenému svedkovi sa zdá, že trpezlivosť s EÚ stráca aj niekto iný. Od Zelenského prebral i dikciu. Raz darmo, živé príklady, ktoré potľapkáva strýčko Sam, priťahujú trojnásobne. „Nožičkami šúchať nebudeme, ak nebude po našom, elektrinu znárodníme“ (Pravda.sk, 30. 9. 2022), odkázal Bruselu slovenský premiér. Za „salvu ekonomického nacionalizmu“ (sme.sk, 1. 10. 2022) mu novinár podsunul ako vzor Viktora Orbána, hoci Zelenský a Heger sú ako dve hrozná.
Ktovie, kto ďalší sa vzbúri napríklad po správe, že „Biden platí Rusku, lebo uránu sa nevzdal“. (Pravda.sk, 2. 10. 2022) A či sa ďalší rebelant prejaví ako Heger, alebo to vezme od koreňa. Prekľaje sankcie a vykričí, že blchou v kožuchu EÚ je v tomto čase bruselská centrála. Bodaj by si krikľúň udržal nervy na uzde, keď médiá, ktoré nás „kryli“ pred bombami v Afganistane, Iraku, Líbyi či Srbsku, nás 24 hodín denne „vystavujú“ bombám na Ukrajine. Ak tým zlostným uzlíkom nervov bude nejaký politický líder, strýko Sam zaloví v pamäti a ak na ňom nenájde špinku, rozdá úlohy tamojším mimovládkam. Ale čo, ak ním bude niekto, kto už nemá čo stratiť, teda človek-milión? Keď vykročí na námestia, aj po tridsiatich troch rokoch zakričí mocipánom, že má holé ruky? A ak niekto na tribúne opäť zmení K lopate s nimi! na Lopatami na nich!, ozve sa z davu aj tentoraz, že nechce násilie? Ak áno, tak dokedy to bude platiť? Po koľký ďalší nákup alebo pohľad na teplomer v byte?
„Noc./Koľko je hodín?/Odpoveď neprichádza.“ Básnik Rabíndranáth Thákur nemohol vyjadriť našu situáciu výstižnejšie a apelatívnejšie. Len či patrí k čitateľským chuťovkám politikov…
