Muzika, čo iné

Pomôže v letnom období preladiť zo stresu do pohody. Dobrú hudbu si akiste radi vypočujú aj nezmieriteľní politickí protivníci a rivali. Prezentovaný výber je pokusom o aspoň čiastočnú rejuvenáciu nás starších a vyvolanie zvedavosti u mladších, akými sme boli kedysi aj my. Príjemné pozeranie a počúvanie.

Najdôležitejšie bolo mať správne džínsy, tričko, sako s vyhrnutými rukávmi a „hrozne dobré vlasy“. A, samozrejme, vedieť nahodiť ten správny blazeovaný výzor pri trsaní. Pripomeňte si mladosť a prekvapte skvelými pohybovými kreáciami vnúčence alebo samých seba, keď vás nevidia.

Pôvabné sólistky hudobnej skupiny Chic predvádzali elegantný funk v aranžmánoch Nilesa Rodgersa a Bernarda Edwardsa vyznačujúcich sa rytmom horúcim ako láva a presekávaným gitarovými riffmi, ktorý dvíhal z klubových stoličiek, pohodlných kresiel a leňošiek aj tých najlenivejších a najostýchavejších. Aj preto sú chic dodnes.

Nostalgické retro v čase vrcholiaceho diskotékového ošiaľu začiatku 80-tych rokov malo svoje osobitné čaro a Matt Bianco bol jeho korunný princ.

V polovici 80-tych rokov sa podľa zahraničnej produkcie hranej v rádiách mohlo zdať, že v modernej populárnej hudbe existujú len Depeche Mode, Duran Duran a The Cure. A ešte tu bol zriedkavejší Spandau ballet, „a class of its own“ – trieda sama osebe, s heroickou vizážou a vokálmi Tonyho Hadleyho a neodmysliteľnou mini sekciou dychových nástrojov so zamatovo zachrípnutým „saxíkom“, ktoré odlišovali túto hudobnú zostavu od podobných britskej romantickej „novej vlny“.