Vždy ma poteší, keď objavím mimobratislavskú kultúrnu aktivitu, ktorá vstupuje do európskeho kontextu. Zvlášť, ak sa to týka nadväzovania na historické dianie na našom území. Takouto aktivitou je už XXXII. medzinárodný hudobný festival Slovenské historické organy (14. – 23, 7. 2023). Jeho história sa začala písať v roku 1992 „s cieľom poukázať na historickú hodnotu organov na Slovensku, a to prostredníctvom koncertov s medzinárodným obsadením. Doposiaľ bolo zrealizovaných 197 koncertov, zaznelo 106 organov v rôznych častiach Slovenska a predstavili sa interpreti z viac ako 19 krajín celého sveta… Idea usporiadať festival vznikla z iniciatívy významných osobností organového umenia na Slovensku: Ferdinanda Klindu, Evy Kamrlovej, Etely Čárskej a Mariana Alojza Mayera.
Foto: www.festivalsho.sk
Festival od začiatku svojho vzniku v roku 1992 neplnil len úlohu sprostredkovateľa kvalitného interpretačného umenia, jeho cieľom bolo prostredníctvom realizácie organových koncertov podnietiť záujem o historicky vzácne organy na Slovensku a iniciovať systematické kroky smerujúce k záchrane týchto nástrojov. Hádam najväčším hmatateľným výsledkom festivalu je, že sa podarilo zreštaurovať do pôvodného stavu množstvo historických organov a oživiť ich unikátne zvukové bohatstvo. Mimoriadnu zásluhu v tomto smere majú Marian Alojz Mayer, ktorý sa dlhoročne staral o výber a odbornú prípravu organov na festival, a tiež Ján Vladimír Michalko, ktorý ako predseda Spolku koncertných umelcov dramaturgicky zabezpečoval organizáciu festivalu v rokoch 2004 – 2019. Od roku 2019 prevzalo vedenie festivalu občianske združenie ORGANyBOF. Koncepciu a dramaturgiu festivalu Slovenské historické organy zabezpečujú Marieta a Martin Puhovichovci, sami aktívni umelci, so svojimi spolupracovníkmi.“ (podľa katalógu).
Každý ročník je jedinečný, pretože v rôznych častiach Slovenska prezentujú svoje umenie známi i menej známi domáci i zahraniční umelci a neraz organ akoby znova začal existovať po svojom zreštaurovaní. To sa mi zdá ako najväčší prínos festivalu. Takýmto miestom XXXII. ročníka bol organ Jana Pažického z Rajca, ktorý ho postavil v roku 1790 v r. k. kostole v Močenku a vystupoval tu vynikajúci koncertný organista z Maďarska Bálint Karosi. Festival sa začal v r. k. Kostole sv. Mikuláša v Jarovciach (Jaroslav Tůma&Lotz trio), pokračoval v Močenku, v Huncovciach v Evanjelickom kostole (Iveta Zaťková) a cez Kovarce (Martin Gál) zakončil svoju púť už tradične v Rímskokatolíckom farskom Kostole sv. Michala Archanjela v Čunove, kde sa predstavili manželia Tatiana a Daniel Pernetovci z Čiech. Ich program pozostával z tvorby českého majstra Jána Křtitele Kuchařa Johanna Sebastiana a Carla Philippa Emanuela Bachovcov a na záver multiinštrumentalistka Tatiana Pernetová zahrala na flaute v doprovode manžela známu skladbu Toccata duodecima Georga Muffata. Po prvý raz mali možnosť účastníci koncertu aj vidieť interpretov, pretože sa ich vystúpenie prenášalo na plátno umiestnené pred oltárom kostola. Atmosféra koncertu bola povznášajúca a medzi publikom neboli iba domáci záujemci o hudbu, ale aj skupinka z Rakúska a iných časti Bratislavy i Slovenska. Je iba pochopiteľné, že bez pomoci a ochoty duchovných správcov farností, ktorí sa spolupodieľali na realizácii opráv nástrojov a organizácii koncertov, by sa tento prepotrebný festival nemohol konať. Aj preto organizátori tohoročného festivalu ďakujú vdp. Jozefovi Jančovičovi, vdp. Romanovi Porubänovi, vdp. Petrovi Michalovi, vdp. Pavlovi Berkovi a najmä vdp. Marianovi Červenému z Čunova, ktorý je vždy otvorený na spoluprácu.
Ak ešte nie je, mal by byť tento medzinárodný festival zaradený do programu Kultúrneho leta a viac propagovaný už aj preto, že už tretí rok prebieha v rámci festivalu aj edícia Slovak Historic Organs in Pressburg, za podpory Nadácie mesta Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja. Podpora Fondu na podporu umenia a Hudobného fondu je dôležitým atribútom konania takého prepotrebného festivalu. Bez nadšenia a obetavosti manželov Puhovichových by táto výnimočná akcia európskeho významu nebola možná. Im patrí vďaka najväčšia. Vynikajúco zostavený katalóg v slovenčine a angličtine, kde nechýbajú aj detailné opisy organov s fotografiami, s nebývalým citom dizajnovo pripravila a vytlačila firma Orman, spol. s.r.o. Črtá sa zaujímavá publikácia, ktorá zhrnie pri nejakom výročí Festivalu nielen jeho program, ale najmä historické organy na Slovensku, ktorým konkrétne osobnosti pomohli znova ožiť. Hlbočím sa, ako by povedal Dominik Tatarka. Už teraz sa teším na ďalší ročník.
(Písané pre Slovenské pohľady)
