V podvaršavskej obci Izabelin s viac ako 10 tisíc obyvateľmi, vzdialenej od Varšavy 28 kilometrov, obklopenej Kampinoským pralesom sa uskutočnil už VII. ročník festivalu Príroda-Kultúra-Média Ryszarda Kapuścińského na ktorom spolupracoval aj Slovenský inštitút s prítomným na našom programe jeho riaditeľom Milanom Novotným.
Svetového reportéra Ryszarda Kapuścińského poznáme i u nás najmä vďaka vydavateľstvu Absynt, ktoré sa rozhodlo vydávať knihy mimoriadnych reportérov z celého sveta. Jeho tituly preložené do vyše tridsiatych jazykov, vrátane slovenčiny a češtiny, hovoria za všetko. Šahinšách, Impérium, Cisár, Futbalová vojna, Eben, Ďalší deň života či Lapidárium a iné si môžu prečítať aj naši čitatelia. R. Kapuściński býval v Izabeline počas vojny s rodičmi a v poslednom období sa sem často vracal na tvorivé pobyty. V zákutí Pralesa stojí malý drevený domček, ktorý je zariadený rodinou približne tak, ako bol keď tu malý Ryszard býval. Rodina sa o domček stará. Hoci oficiálne to zatiaľ nie je ani Pamätná izba, mali sme možnosť doň nahliadnuť.
Preto festival ako hold veľkému humanistovi. Štyri dni (24. – 27. 10. 2024) stretávania sa s osobnosťami, diskusie, premietanie filmov s úvodmi a diskusiami, fotovýstavy, ale i koncert balád a šansónov príznačne nazvaný Od Młynarského do Nohavicu či diskusné odpoludnie s vynikajúcimi poľskými publicistami a významným odborníkom na média prof. J. Adamowskim o veľkých osobnostiach novinárstva, ako Terzani, Fallaciová a Kapuściński, čo ich spájalo a v čom sú jedineční. Významný bol diskusný panel Hodnoty a spôsob života v ére smartfónov, ktorého sa zúčastnil okrem iných aj Krzysztof Zanussi. Veľký záujem vzbudil aj legendárny film D. Hanáka Obrazy starého sveta, ktorý som uvádzal spolu s významným poľským filmovým kritikom Konradom J. Zarębskim. Mal som tiež česť vystúpiť v samostatnom programe, po našom One Man Show – Poliak, Slovák, dvaja bratranci?, ktorý viedol Stanisław Zawiśliński, filmový kritik, publicista a autor mnohých kníh, najmä o K. Kieślowskom. iniciátor a programový riaditeľ Festivalu.
Obsahovo napĺňala festival Nadácia Centra výskumu a výchovy R. Kapuścińského. Filmov na podujatí bolo neúrekom, mnohé dokumentárne boli venované K. Kapuścińskému (spomeňme aspoň Krátky príbeh chlapca z Polesia (r. S. Zawiśliński) a Stopy zanechané v Nepále (r. M. Domarski), ktoré mali práve tu premiéru, ale i mimoriadny film Toľko, čo nič (r. G. Dębowski) za prítomnosti hlavného predstaviteľa Artura Paczesného. Festival prebiehal v modernom Kultúrnom dome, pred ktorým je zasadený monolit na pamiatku svetového reportéra a Dome riaditeľstva Národného kampinoského parku, kde zase v poslednom období býval pri práci nad svojimi publikáciami. Festival navštívil aj štátny tajomník Ministerstva kultúry S. Rogowski, môj dlhoročný priateľ. V priestoroch Kultúrneho domu bolo možné si zakúpiť aj knižky spojené s témou festivalu a najmä pri stánku legendárneho magazínu, vychádzajúceho od 1964 roku – Kontynenty si prišli záujemci na svoje. Mohli si tu kúpiť nielen rôzne čísla magazínu, ale aj knižky najlepších reportérov, fotografov-cestovateľov a spisovateľov, spomeňme aj u nás známych, sú ako Wojciech Jagielski či Andrzej Stasiuk a pochopiteľne Ryszard Kapuściński. Obliehaný bol Dariusz Fedor, vydavateľ a šéfredaktor Kontynentow, ktorý odpovedal účastníkom na zvedavé otázky. Rád s manželkou cestuje na Slovensko, obľúbil si bryndzové halušky a naše syry, máme zastúpenie aj v Kontynentoch. Vždy som rád, keď medzi knihami nájdem aj slovenského autora. Ján Púček (1985) potešil poľského čitateľa svojou prácou Karpaty! Potulky po skutočnej a vymyslenej krajine (2022, v poľštine 2024). Je to už druhá knižka autora. Prvou bola Uchom ihly (2015, po poľsky 2017).
Na Festivale každoročne majú jeho účastníci k dispozícii Nowy Folder, inšpiratívny časopis novinárov a reportérov Nadácie, prevažne mladých absolventov alebo študentov žurnalistiky Varšavskej univerzity, ktorý vychádza pravidelne na internete. Na 32 stranách na kriedovom papieri, formátu A3, plnofarebný, je ukážkou výbornej novinárskej práce. Ukazuje sa, že poľská žurnalistika má vynikajúcich budúcich novinárov, fotografov a reportérov i filmových publicistov, o ktorých budeme ešte počuť. Obsiahle materiály boli venované aj Obrazom starého sveta a osobnosti nižšie podpísaného. Na všetky programy prišlo množstvo ľudí rôznych generácií, ale predovšetkým mládeže. Neraz sa diskusie museli ukončiť, pretože plán programov sa musel dodržať. Ťažko zhodnotiť rôznorodé programy jednou vetou, ale ak sa mám o to pokúsiť, tak si pomôžem názvom jedného z materiálov v Nowom Foldere – Neodsudzuj svet, ale chráň jeho hodnoty.
Foto: Facebook
