Na tlačovej konferencii 6. júna sme sa mohli dozvedieť, čo pripravuje vlajková loď slovenského divadelníctva na sezónu 2023/24. O svojich plánoch referovali šéfovia jednotlivých súborov divadla – baletu, činohry aj opery.
Keďže sa venujem opernej kritike a histórii, k plánu druhých dvoch súborov len stručne. V baletnom pripravia v Nurejevovej choreografii najpopulárnejší svetový balet – Čajkovského Labutie jazero a balet na hudbu Massenetovej opery Manon, ktorú pred pár rokmi ako opernú premiéru zamýšľal uviesť bývalý šéf opery Rastislav Štúr. Baletný súbor, vo svojich početných aktivitách silne prepojený s medzinárodným kontextom, pokračuje aj vo svojich projektoch Umenie pre život a Fashion Ballet.
Činoherný súbor v posledných rokoch namiesto všehochute (z rôznych národných divadelných kultúr či z rôznych historických období) ponúka tematicky orientované programy. Tentoraz sa bude snažiť v rámci cyklu Západ v niekoľkých inscenáciách Štúdia viesť polemiku o dnes toľko skloňovaných západných hodnotách. Tie dnešní západní myslitelia zdôrazňujúci krízu Západu charakterizujú napríklad ako egoizmus, mamonárstvo, konzumizmus, utilitárnosť, falošnú korektnosť a úpadok vzdelanosti, ako aj popieranie národných špecifík, blížiacu sa ekologickú katastrofu, nárast zločinnosti, psychických chorôb a beznádeje, kým politici, politológovia a médiá zasa skloňujú pojmy slobody a demokracie, ktoré by sme mali horlivejšie nasledovať. Na ktorú stranu sa priklonia naši činoherci? Hispanistov by mohlo potešiť, že takmer po šesťdesiatročnej pauze sa na repertoári ocitne jedna z komédií najplodnejšieho svetového dramatika Lopeho de Vega, ktorá zrejme svojou hravosťou bude vyvažovať náročné témy.
Program operného súboru má svoje pozitíva i negatíva. Treba privítať, že vedenie súboru pripravilo presný zoznam predstavení na celú sezónu tak, ako je to vo zvyku na západ od nás. Charakteristickou tendenciou je pôsobenie na detského (mládežníckeho) diváka. Osobitne treba oceniť projekt Gabriela Rovňáka Tajomstvá ľudského hlasu pre školskú mládež. Ako dlhoročnému pracovníkovi v osvetových inštitúciách je mi táto „výchovná“ orientácia blízka a považujem ju za prepotrebnú. Na druhej strane však vzniká dojem, akoby sa to dialo na úkor diváka dospelého, resp. umeleckého profilovania divadla. Ak totiž odpočítame výchovný projekt a jedenásť predstavení realizovaných dopoludnia pre mládež, celkový počet operných večerov (vrátane umne zavedených nedeľných podvečerných predstavení) klesne pod číslo 70, čo je mimoriadne nízke číslo. Tomu zodpovedá aj počet nových premiér v počte tri, pričom vo všetkých troch tituloch (Verdiho Nabucco, Smetanova Hubička a Pucciniho Madama Butterfly) ide o divácky vďačné a notoricky známe diela. Na nejaký neošúchaný titul opäť nedošlo, takže ak divadlo na jednej strane vychováva, na druhej protichodne pôsobí uvádzaním diváckych trhákov, ktoré sa budú opakovať donekonečna (Nabucco, Butterfly) a nerozšíria jeho preferencie. O ich voľbe zrejme rozhodlo aj to, že Nabucco a Madama Butterfly pritiahnu väčší záujem publika než napríklad na Slovensku neznámy Verdiho Ernani či Pucciniho Lastovička. Už nielen v televízii rozhoduje o programe hlavne sledovanosť (návštevnosť)?
Kmeňový repertoár súboru je dnes tak zredukovaný, že na jeho doplnenie o „povinné“ diela by nestačila desiatka sezón. SND bude mať v repertoári budúcej sezóny 35 predstavení diel talianskej proveniencie a diváka čaká aj 25 predstavení českých opier. Z nich desiatku budú tvoriť predstavenia Dvořákovej rozprávky Čert a Kača, v ktorých záujem mladých majú pritiahnuť akrobacie žonglérov. Trocha mi to pripomína niekdajší zborový projekt Sitnianskych rytierov, v ktorom na hodinách hudobnej výchovy mala žiakov motivovať k spevu prítomnosť reprezentantov šoubiznisu. Inak je paradoxné, že pre operne neskúsenú mládež sa nebudú dopoludnia uvádzať Rusalka, Hubička a Predaná nevesta, na ktorých sme si kedysi s rodičmi budovali vzťah k opere. zato po jednom predstavení Bohéma a Traviata. Dobré je, že dopoludňajšími predpremiérami nových titulov divadlo vychádza v ústrety aj dôchodcom. Z národných operných kultúr je na treťom mieste Slovensko s vydarenou inscenáciou Suchoňovho Svätopluka, Zagarovou detskou operou a reprízami Čekovskej experimentálnej opery uvedenej jediný raz v práve sa končiacej sezóne. Neviem, či bola v dejinách opery SND sezóna, v ktorej by na repertoári nebolo ani jedno Mozartovo dielo a nemecká opera, ktorú čiastočne suplujú len dve predstavenia Straussovej operety. Podobne (ako v rokoch 1941 – 1944) chýba na repertoári čo i len jedno ruské dielo. Francúzsko bude reprezentovať jedine populárna Carmen a taliansky verizmus „polovičný“ verista Puccini. Na viac premiér, ktoré by tento dlh čo najskôr odstránili, divadlo zrejme nemá finančné zdroje, na čom má svoj diel viny popri iných príčinách a systematickom podceňovaní rezortu kultúry politickou elitou aj posluhovanie „západným hodnotám“ (keď hovoria zbrane, múzy mlčia).
Vedenie opery predstavilo bohatý súpis dirigentov a spevákov, ktorí ozvláštnia naše inscenácie. Poväčšine ide o umelcov pôsobiacich na českých a regionálnych talianskych či nemeckých javiskách, čo samo o sebe nemusí znamenať, že neprinesú kvalitu. Slovenskú interpretačnú mlaď budú predstavovať dirigent Štefan Sedlický, mladý režisér alternatívneho divadla Matúš Bachynec a účastníci tretieho cyklu speváckeho Štúdia, ktorých zazrieme v epizódnych postavičkách inscenácií. Operné predstavenia doplnia tri dobre volené koncerty, okrem toho tradičného letného aj koncerty venované operným osobnostiam Lucie Poppovej a Petra Mikuláša. Ako to dopadlo s minulou kontroverznou redukciou sólistického súboru sme sa nedozvedeli. Zato na internete divadlo uvádza až 66 mien spevákov, ktorí sa počas sezóny objavia na javisku opery SND. Koľkí z nich sú stáli členovia súboru, je nejasné.
Pri mojich návštevách predstavení v tejto sezóne som s potešením zaznamenal preplnené hľadisko. Keďže plody výchovného pôsobenia sa v takej krátkej dobe ešte nemôžu prejaviť, zrejme to súvisí buď s nižším počtom predstavení (v sezónach 1883/84 i 1993/94 v starej budove sa za sezónu ich odohral viac než dvojnásobný počet oproti dnešku), so speváckou atraktivitou mnou navštívených predstavení, alebo to spočíva v kvalitnejšom manažmente. Konštatovať, že s návštevnosťou operných predstavení je všetko v poriadku, by som však mohol až vtedy, kedy by som poznal kompletné údaje o obsadenosti operného hľadiska.
Celkovo nielen Slovenské národné divadlo, ale aj celá slovenská kultúra si bude musieť počať na lepšie časy a žičlivejšiu spoločensko-politickú klímu.
Úvodné foto: Emil Polák
