Na úvod začnem netradične chválou štvornásobného premiéra Roberta Fica. Osobne ho poznám takmer 30 rokov, ešte ako najpopulárnejšieho politika Strany demokratickej ľavice. Odvtedy sa však u neho i v spoločnosti veľa zmenilo; k lepšiemu a, žiaľ, i k horšiemu. To, čo predviedol v Sobotných dialógoch (Slovenský rozhlas 5. októbra 2024, pozn. red.) bol excelentný výkon, ktorým potvrdil svoje postavenie najväčšieho, aj zatiaľ najúspešnejšieho slovenského štátnika v 21. storočí, skúseného politika a stratéga. Nepočul som lepšie hodnotenie politickej situácie a stavu verejných financií, za ktorý je jednoznačne zodpovedná Matovičova, Hegerova a Ódorova vláda. Zdôvodnil potrebu prijatia konsolidačného balíčka a argumentačne vyvrátil katastrofické scenáre opozície či strašenie historickým zdražovaním. Zdôraznil vyváženosť šetrenia v dopadoch na bežných občanov, firmy a podnikateľov. Podobne boli fundované vyjadrenia ku vzťahom v koalícii, automobilovému priemyslu či vojne na Ukrajine.
Ak toto uvádzam, tak netvrdím, že Robert Fico je dokonalý a bez chýb. Zdá sa, že ešte stále majú na neho značný vplyv zakladajúci členovia Smeru, vtedy „tretej cesty“, biznismeni a ľudia, čo šikovne prešli z HZDS k Smeru. Posledné roky tiež potvrdzujú jeho slabší odhad na ľudí, keď predstavoval svojho „korunného princa“ Petra Denisu Sakovú, či jemu osobne blízkeho Erika Tomáša, ktorí sa mu za to „odvďačili“ odchodom zo Smeru SSD. Obdobne to bolo s Eduardom Chmelárom, ktorý Fica tvrdo kritizoval, no on si ho napriek tomu vybral za poradcu, aby ho zakrátko vyhodil.
Aj keď sa dá politicky chápať jeho vzťah s Andrejom Dankom, je to asi jeho najvýraznejšia Achillova päta. Toto všetko však nič nemení na jeho výnimočnom postavení v slovenskej politike. Teraz už k aktuálnym problémom.
Problémom nie sú ministri, ale vzťah vlády k zdravotníctvu
Zdravotníctvo je najboľavejším problémom Slovenska. Pre žiadnu vládu od vzniku Slovenskej republiky nebolo a nie je prioritou. Je to tak napriek jasným dlhodobým prieskumom, v ktorých občania považujú stav v zdravotníctve za najväčší problém, ktorý ich ťaží. Takmer všetky strany to vedia a pred voľbami sľubujú nápravu, hovoria o zdravotníctve ako o ich najvyššej priorite. Po voľbách, ako hovoria Česi „skutek utek“. Tento rezort spravidla nik nechce a ak ho niekto obsadí, tak to považuje za nutné zlo, o čom svedčí aj životnosť ministrov zdravotníctva, keď sa ich za 14 rokov vystriedalo až deväť.
Výsledkom je zadlženosť nemocníc i časté šafárenie. Lekári si riešia najmä svoje platy, sestry utekajú za lepšími mzdami do zahraničia, viaceré nemocnice, postavené v časoch socializmu, chátrajú a ich vybavenie často nie je na úrovni 21. storočia.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková počas oznámenia svojej demisie povedala všeobecne známu pravdu: „Bez toho, aby zdravotníctvo bolo prioritou vlády, bez podpory premiéra a ministra financií sa zdravotníctvo nepohne dopredu.“
Bez ohľadu na kvalitu práce ministerky, ktorú nezastávam, jej ne/profesionalitu, či slabé aktivity bolo jasné, že tvrdú kritiku opozície i samotných koaličných partnerov, osobitne SNS, „neustojí“. Robert Fico to neriešil, vystavil Dolinkovej žltú kartu a oznámil, že ak problémy nevyriešila ministerka, urobí tak niekto iný. Hodil tak problémy v zdravotníctve na Hlas SD a na hlavu samotnej ministerky Dolinkovej. Zdravotníctvo tak bude len ďalej živoriť a utápať sa v problémoch.
Zuzanu Dolinkovú nechali napospas osudu s jasným signálom, je to ministerka za Hlas SD. Premiér mlčí a Andrej Danko útočí. Práve Danko má pomýlené priority, keď jednostranne a bezhlavo podporuje len „svoje“ ministerstvá športu a cestovného ruchu, kultúry a životného prostredia, a to na úkor zdravotníctva, na ktoré kašle a dokonca mu hádže polená pod nohy. Danko otvorene kritizoval Dolinkovú a prakticky ju vyštval z funkcie. Podarilo sa mu tak pomstiť Hlasu SD za jeho blokádu obsadenia funkcie predsedu parlamentu, ktorú chce za každú cenu obsadiť práve on, osvietený pán Danko.
Potvrdením toho, že zdravotníctvo je pre vládu len akousi trpenou popoluškou, je aj prijatie šetriacich opatrení v tomto rezorte v rámci balíčka konsolidačných opatrení.
Namiesto zdravotníctva riešime zbrojenie. Smutné, nie?
Musíme, žiaľ, konštatovať, že vláda namiesto podpory zdravotníctva či školstva vynakladá extrémne vysoké financie na zbrojenie, čo bude mať devastačný dopad na konsolidáciu verejných financií a presunie ťarchu šetrenia na občanov. Robert Kaliňák robí presný opak toho, čo Smer SSD pred voľbami sľuboval – a to boj za mier, obmedzenie výdavkov na zbrojenie a žiadnu vojenskú podporu Ukrajine. Kaliňák sa netají záujmom nakúpiť zbraňové systémy v najbližších rokoch za takmer päť miliárd eur, čo je takmer dvojnásobný objem šetriacich financií konsolidačného balíčka. Okrem iného má ísť o ďalšie štyri americké stíhačky F-16 k už objednaným štrnástim, ktoré sú dodávané len postupne a s omeškaním. Uvažuje sa nad nákupom, ako inak, amerických bojových vrtuľníkov Viper, obrnených vozidiel 8×8 za približne 417 miliónov eur a obdobných viacúčelových vozidiel 4×4 v hodnote takmer 783 milióna eur, ako i nad nákupom nemeckých tankov Leopard.
Jediným zmysluplným a opodstatneným nákupom má byť izraelský systém protivzdušnej obrany za 500 miliónov eur, ale i oprava mostov, či výstavba nemocnice v Prešove, či rekonštrukcia nemocnice v Ružomberku. Ten zostávajúci balík vo výške približne štyri miliardy eur nie je pre Slovensko v súčasnosti nevyhnutný, a najmä si ho pri našej zadlženosti nemôžeme dovoliť.
V čase šetrenia dochádza k prudkej obnove zbrojárskeho priemyslu, keď len v týchto dňoch sa rozširuje výroba tiel delostreleckých striel v Snine, najžiadanejšej delostreleckej munície kalibru 155 mm, ktorej výroba má do roku 2026 dosiahnuť až 360-tisíc kusov. Zároveň sa v areáli Chemka Strážske začne výstavba nového závodu na výrobu bimodulárnych prachových náplní pre veľkokalibrovú muníciu, čo bude stáť okolo 350 miliónov eur.
Ide o muníciu, z ktorej sa viac ako 20 percent bude dodávať priamo Ukrajine; tej Ukrajine, o ktorej hovoril Fico, že tam nepôjde ani jediný náboj. Zvyšok bude určený pre potreby NATO vrátane vojnových konfliktov. Podľa EÚ a jej „muničného paktu“ bude dodávkami munície Ukrajine dokonca vraj viac zachránených životov, čo je už až absurdné!
Výrazné rozšírenie výroby zbraní a munície zdôvodňuje ministerstvo obrany ekonomickou výhodnosťou, vysokou ziskovosťou a zvýšením zamestnanosti. Je však smutné, ak mierumilovné Slovensko chce zarábať za každú cenu na smrtonosných zbraniach a munícii.
Už v štátnom rozpočte na rok 2024 boli celkové výdavky kapitoly ministerstva obrany vo výške 2,63 miliardy eur, čo bolo okolo dvoch percent HDP. V budúcom roku budú ešte vyššie. Akosi preto pri nákupe množstva zbraňových systémov a výrobe munície deklarovaných ministrom obrany nerozumiem výrokom Roberta Fica v relácii O 5 minút 12 špeciál (Slovenská televízia, 6. októbra 2024, pozn. red.,) keď tvrdil: „Nepôjdeme ani na dve percentá (z HDP vo výdavkoch na armádu), na to jednoducho nemáme. Nie je tiež atmosféra v koalícii na zvyšovanie obranných výdavkov.“ Tak kde je vlastne pravda?
Otázka na záver
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
