Záujem Moskvy o Strednú Áziu neutícha

Znovu a novozvolený prezident Ruskej federácie Vladimír Vladimírovič Putin[1], krátko svojej slávnostnej inaugurácii 7. mája 2024 doteraz zrealizoval tri zahraničné cesty, ktoré mali najvyšší protokolárny status – štátna návšteva.

Prvou bola 16. – 17. mája 2024 návšteva Číny[2]. Potom zavítal do Minska, kde 24. mája 2024 rokoval s prezidentom Aleksandrom Lukašenkom o.i. aj o jadrových zbraniach, ktoré sú dislokované v Bielorusku.

Prezidenti, sprava, Šavkat Mirzijojev a Vladimir Putin.

No a tretia cesta prezidenta V. Putina v dňoch 26. – 27. mája 2024 smerovala do Strednej Ázie, do jej najľudnatejšej krajiny – do Uzbekistanu. Takáto gradácia potvrdzuje špecifické postavenie Uzbekistanu v novej geopolitickej realite a je tiež dôkazom záujmu Moskvy o ďalšiu kultiváciu vzťahov s Taškentom.

Pritom hovoríme o vzťahu strategických partnerov. Moskva a Taškent nadviazali diplomatické vzťahy 20. marca 1992, v roku 2005 uzavreli Zmluvu o priateľských vzťahoch. V roku 2022 sa prepracovali k Deklarácii o komplexnom strategickom partnerstve[3].

V súčasnosti obe strany evidujú (do tejto májovej návštevy) 370 zmluvných dokumentov, ktoré tvoria pevnú kostru bilaterálnych vzťahov.

Ich počet sa zvýšil o 27 dokumentov, čo je hmatateľný (nie jediný) výsledok rozhovorov Šavkata Mirzijojeva a Vladimira Putina. Ich zoznam je už zverejnený a je záujemcom k dispozícii[4].

Ak by sme sa pokúsili o rýchle zhrnutie tejto (strategickej) návštevy V. Putina v Uzbekistane, tak potom tvorí ďalšiu tehlu v stene zvanej strategické partnerstvo Taškentu a Moskvy.

Padli kľúčové rozhodnutia napríklad smerom k vybudovaniu prvej atómovej elektrárne v Uzbekistane.

Elektráreň by mali tvoriť dva bloky pokolenia III+ s reaktormi VVER-1200, pričom predpokladaný výkon každého reaktore by mal byť 1,2 GW. Z dôvodu potreby dostatočného množstva chladiacej vody, výstavba bude lokalizovaná v blízkosti jazera Tuzkan v Džizakskej oblasti Uzbekistanu. Ide o tú istú lokalitu, kde sa mala začať výstavba už v roku 2020.

Navyše sa Taškent a Moskva v rámci jadrovej energetiky ešte dohodli, že Rosatom vybuduje sieť elektrární s malými jadrovými reaktormi. A to nehľadiac na rastúcu kvantitu a neustále pochybnejšiu kvalitu protiruských sankcií.

Nehľadiac na sankčný tlak, výsledky ukazujú, že za rok 2023 bol dosiahnutý obchodný obrat na úrovni 10 mld.$. Za január – apríl 2024 je evidovaná hladina 3,8 mld.$, pričom prezidenti si vytýčili ambiciózny cieľ. Do roku 2030 dosiahnuť obchodný obrat 20 mld.$, pričom je potrebné aktivizovať spoluprácu medzi regiónmi Uzbekistanu a Ruskej federácie.

Rusko je jedným rozhodujúcich investorov v Uzbekistane. Funguje tu zhruba tritisíc spoločných podnikov (+/- 2 850) a portfólio spoločných projektov je viac ako 44 mld.$.

Okrem jadrovej energetiky prienik sa našiel aj pri projekte dobudovania plynárenského komplexu v Bucharskej oblasti, vytvorenie metalurgického klastru v rámci železnorudného náleziska Tebinbulak, alebo vybudovanie závodu na spracovanie medenej rudy v Taškentskej oblasti. Zaujímavosťou je, že o tento projekt sa kedysi zaujímal (cca v rokoch 2001 – 2005) aj slovenský investor, ktorý mal podiel v spoločnom podniku UzSmatana a.s.. Ako vidno, bez úspechu.

Mimo záujmu neostala ani spolupráca v plynárenskom sektore. Od roku 2023 Rusko začalo dodávať plyn do Uzbekistanu tranzitom cez Kazachstan a z Taškentu si Gazprom vezie dlhoročný kontrakt na dodávky plynu. Dodávky sú dohodnuté na pätnásť rokov.

Súčasťou programu návštevy bola aj účasť prezidentov na zasadnutí novovytvorenej Rady regiónov Uzbekistanu a Ruskej federácie.

Možno stojí za to pripomenúť fakt, že táto platforma bola de facto spustená pred šiestimi rokmi a pôvodne fungovala vo formáte spoločného Fóra medziregionálnej spolupráce. Práve tohtoročná návšteva V. Putina bola impulzom na zvýšenie jeho statusu na Radu…

Nakoniec na úrovni regiónov sa už realizuje cca 200 spoločných projektov v hodnote 4 mld.$ a počas taškentskej návštevy na Rade… podpísali niekoľko dokumentov, ktoré majú do budúcnosti hodnotu 5 mld.$.

Medzi rozhodujúcich partnerov za Ruskú federáciu sa zaradili mestá Moskva a Sankt-Peterburg, republika Tatarstan, oblasti Moskovská, Leningradská, Novosibírska, Astrachánska, Ivanovská a Čeljabinská, Krasnojarský kraj a Baškortastan. Za Uzbekistan to je Taškent, oblasti Džizakská, Taškentská, Chorezemská, Navojská a Suchandarijská.

Nakoľko Uzbekistan je krajinou, kde prevažujú mladí ľudia (vo veku do 30 rokov je 60  obyvateľov), logicky je dôležitá téma vzdelávania. V krajine funguje 14 pobočiek špičkových ruských univerzít, medzi ktoré patria Moskovská štátna univerzita Lomonosova, Sanktpetergburská štátna univerzita alebo Kazanská federálna univerzita v Kazani a iné.

Sám autor tohto textu počas pracovného pôsobenia v Taškente bol členom pedagogického kolektívu a prednášal študentom, ktorý boli zapísaní v pobočke Ruskej ekonomickej univerzity G. V. Plechanova, ktorú vedie akademik Kalandar Abdurachmanov.

Okrem ekonomických záujmov Uzbekistan a Rusko znepokojujú aj otázky bezpečnosti v Strednej a Centrálnej Ázii.

Ide predovšetkým o hrozbu terorizmu, náboženského extrémizmu a tranzitu drog…, ktoré vyžaruje krehký Afganistan. Tu je, či sa to niekomu páči, alebo nie, úloha Ruskej federácie pri potláčaní, resp. minimalizovaní týchto hrozieb rozhodujúca.

A Uzbekistan je v tom zainteresovaný, pretože je neustále prítomná možnosť eskalácie v blízkom období regionálnych konfliktov. Aj preto je dôležité, že Uzbekistan sa ako člen angažuje v rámci Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) a ako pozorovateľ v rámci Eurázijskej ekonomickej únie (EEU).

Na spoločnej záverečnej tlačovej konferencii obaja prezidenti prezentovali svoje hodnotenie návštevy a mali spoločné vyhlásenie.

Unisono a v zhode konštatovali, že podpis 27 zmluvných dokumentov len potvrdzuje dynamizáciu strategického partnerstva medzi Taškentom a Moskvou.

Kto si chce precvičiť svoj uzbecký alebo ruský jazyk, jej priebeh, resp. záznam si môže bez komentáru pozrieť na priloženom odkaze[5].

Pri subjektívnom a stredoeurópskom pohľade na túto návštevu je potrebné poznať, akceptovať a akcentovať minimálne dve veci:

Po prvé – Uzbekistan sa po politickom a ľudskom odchode bývalého prezidenta Islama Karimova na večnosť zásadne zmenil. Vrátane jeho zahraničnej politiky. Pre Taškent sú prvoradé národnoštátne záujmy, kde každý partner má svoj unikátny význam a perspektívu. O Ruskej federácii nehovoriac!

Po druhé – Rusko vníma Uzbekistan ako rozhodujúceho partnera v Strednej Ázii, preto paradigma strategizácie a upevňovania partnerstva bude zjavne pokračovať.

A ešte niečo, V. Putin počas návštevy vyriekol aj myšlienku, ktorá sa pripisuje v Uzbekistane uznávanému vojvodcovi Tamerlandovi (1336 – 1405): „…neexistuje mier, bez dohody a neexistuje družba, bez vernosti…“

Skúste si slová mier, dohoda, družba a vernosť dosadiť do dnešnej hektickej doby!

(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)

Foto: www.president.uz


[1] Pozn.: Prezidentské voľby sa konali od 15. do 17. marca 2024 a V. Putin v nich získal 87,8% hlasov.
[2] Pozri: Putinova návšteva v Číne vyvolala nový záchvev hnevu Západu – Noveslovo
[3] Plný text Deklarácie… pozri: Декларация о всеобъемлющем стратегическом партнерстве между Российской Федерацией и Республикой Узбекистан • Президент России (kremlin.ru)
[4] Zoznam pozri: Документы, подписанные в рамках государственного визита Президента Российской Федерации в Республику Узбекистан • Президент России (kremlin.ru)
[5] Pozri: Путин и Мирзиёев отвечают на вопросы СМИ – ПРЯМАЯ ТРАНСЛЯЦИЯ (youtube.com)

(Celkovo 393 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter