Politické strany nás chcú zaujať, dojať a najmä zburcovať proti spoločnému volebnému nepriateľovi, ale zavše nás aj nevedomky pobavia. Ako napríklad volebná líderka Demokratov Andrea Letanovská: „Vytvorili sme (s Eduardom Hegerom – pozn. aut.) silný tandem, ktorý má dvakrát toľko sily ako jeden líder.“ (hlavnydennik.sk, 2. 8. 2023)
Kto by si pri jej slovách nespomenul na iný silný tandem a neusmial sa! Keď sa Mikuláš Dzurinda vzdal postu volebného lídra SDKÚ pre kauzu prenájmu budovy pre Daňový úrad v Košiciach, členovia strany si mohli vybrať, či ich do volieb povedie Iveta Radičová alebo Ivan Mikloš. Kým sa straníci rozhodovali, Iveta Radičová ich upokojovala: „Súťaž nebude o víťazovi a porazenom, ale o silnom tandeme. Ja sa na spoluprácu v akejkoľvek pozícii s Ivanom teším.“ (pluska.sk, 27. 2. 2010) Rovnaký signál z Bratislavy vyslal aj reformný ekonóm: „Bez ohľadu na to, kto vyhrá, tvoríme nielen my dvaja, ale aj ďalší naši kolegovia tandem.“ (Tamtiež.) Volebnou líderkou a následne premiérkou sa stala Iveta Radičová, jej súperovi-nesúperovi sa ušlo kreslo podpredsedu vlády a ministra financií. Pohoda by pokračovala, keby ich nedobehol tieň Daňového úradu v Košiciach. „Mikloš vs. Radičová. Kto ustúpi, či padne? Kým premiérka vyzvala Mikulčíka (generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva SR – pozn. aut.), aby prevzal politickú zodpovednosť, šéf rezortu mu vyjadril plnú podporu.“ (Tamtiež, 19. 4. 2011) Posiveného svedka však udivilo, že vysokoškolskej profesorke a prezidentskej kandidátke z roku 2009 neprekážali dovtedajšie známe kauzy dzurindovcov. Dajme tomu kauza Skupinka (2003), vytunelovanie tunela Branisko (2004), kauza Vláčiky (2005), kupovanie poslancov (2005) či spochybnené financovanie strany tesne pred voľbami (2010)… Napokon ani táto kauza sa nezjedla horúca. „Vláda nepadne, Radičová a Mikloš sa dohodli.“ (cas.sk, 19. 4. 2011)
Zvláštny tandem na slovenskej politickej scéne vznikol pred parlamentnými voľbami v roku 2016. Vytvorili ho „kompová“ aktivistka Veronika Remišová ako volebná líderka OĽaNO a majiteľ OĽaNO Igor Matovič na 150. mieste kandidátskej listiny. O necelé tri roky sme sa dozvedeli, že Remišová z hnutia odchádza, lebo pre ňu „je dôležité, akým spôsobom sa robí politika. Bez urážok, osočovania, konzistentne a s jasnými riešeniami, ktoré sa nemenia každú chvíľu, a s úctou k pravde.“ (aktuality.sk, 1. 8. 2019) Matovič jej krok „označil za zradu“. (Tamtiež.) O to odhodlanejšie sa stretli ako koaliční partneri v najlepšej slovenskej vláde v histórii. Dokonca sa začali zlaďovať aj v praktikách a slovníku. Ako vicepremiérka a ministerka odkázala Kiskovi, ktorý ju prichýlil krátko po úteku od Matoviča, že „ja som nerobila daňové podvody a nestretávala sa s mafiánmi.“ (standard.sk, 11. 10. 2021) Stačilo, aby sa Kiska na diaľku zamiešal do jej straníckeho sporu s Kolíkovou. Ako inakšie, ak nie matovičovskou náladovosťou možno nazvať jej opätovný záchvat pre politiku bez urážok, osočovania, konzistentnú a s jasnými riešeniami. A div sa, svete, opäť si to mal odkašľať Matovič. „Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) s veľkou pravdepodobnosťou podá demisiu, ak premiér Igor Matovič (OĽaNO) neodíde zo svojho postu.“ (domov.sme.sk, 17. 3. 2021) Keď sa v týchto dňoch vrhla do volebnej koalície s Matovičom, tak len preto, aby udržala nad vodou stranu, ktorú všetci opustili.
Nevídane zohraný tandem vytvorili prezidentka s premiérom. Asi preto, že v najatom úradníkovi s glotovými rukávmi sa činí politruk.
Zdá sa, že Heger a Letanovská ostanú neotrasiteľným tandemom. Prieskumy ich, našťastie, chránia pred nástrahami vládnej i parlamentnej praxe. Dzurindovci s bugárovcami by zaťažkávaciu skúšku praxou prežili, no ako sa k nej prepracovať…
