Ešte sa nevie, či predčasné voľby budú, a posiveného svedka už máta otázka, kde budú. Či na území Slovenskej republiky, alebo na jednom bezmennom puzzlovom dieliku východného krídla NATO. Presnejšie, v najvýchodnejšom kúte spoločného kasárenského dvora, kde premiér Eduard Heger vyhlásil, že jeho vláda „je pro-ukrajinská“ (yotube.com, 8. 12. 2022) a minister životného prostredia Ján Budaj nám oznámil, že „sme vo vojnovom stave“ (TA3, tlačovka, 19. 12. 2022).
Vyspelý a demokratický svet by mal prísť o takých oddaných partnerov? A dá sa v takom významnom štátiku netŕpnuť o čistotu volieb, keď manipulácii zvonka neušla veľmoc? „Dosluhujúci prezident USA Barack Obama uviedol, že dôkazy o zásahu Ruska do volieb sú také presvedčivé, že sa minulý týždeň rozhodol vyhostiť 35 ruských diplomatov a uvaliť sankcie na Rusko.“ (tvnoviny.sk, 3. 1. 2017) Isteže, bol to podraz od nepriateľa. Tie od priateľov zrejme tak nebolia. „Američania odpočúvali troch francúzskych prezidentov“ (dennikn.sk, 24. 6. 2015), ale zmienka o vyhostení amerických diplomatov a sankciách nepadla ani po správe, že „Spojené štáty s pomocou Dánska odpočúvali Merkelovú a ďalších európskych politikov“ (svet.sme.sk, 31. 5. 2021). Neprešli tri dni, a Európa dotrucovala. Ako na povel.
Zdá sa, že odpoveď na otázku, kde budú predčasné voľby, je zároveň odpoveďou na otázku, či vôbec budú. Aby sa v novozvolenom parlamente neprihodilo, čo v chorvátskom. „Poslanci v pátek těsně odmítli návrh, podle něhož by země na svém území v rámci mise EÚ cvičila ukrajinské vojáky.“ (noviny.cz, 16. 12. 2022) Varovania politológov, že voľby počas kríz a chaosu zvyčajne vyhráva opozícia, znepokojili aj vrchnú veliteľku ozbrojených síl. V hrmote vyvážanej i dovážanej vojenskej techniky zavelila na legislatívnu prípravu predčasných volieb. No v takom šibeničnom termíne, že úradnícku vládu mohla vymenovať hneď a bez hrania na zdržanlivú prezidentku, resp. prezidentskú preciózku. Ibaže by nám chcela ponúknuť ďalšie predstavenie na politickej scéne. Tentoraz s názvom Ako Borisko s Robkom v parlamente 90 hlasov márne hľadali… Bodaj by ich našli, keď premiér v demisii považuje pád vlády za prehru demokratov a za víťazstvo mafie či extrémistov. A im by mal zveriť osud demokracie? Navyše, keď vypátral, že „predčasné voľby sú v rozpore s ústavou a kultúrou úcty.“ (komentare.sme.sk, 22. 12. 2022) Verejnosť na oplátku musí pátrať, čo všetko, komu a kde, doma či vo svete je ochotný odovzdať, aby sa udržal v miestodržiteľskom kresle. Na premiérske totiž očividne nedorástol.
Našťastie, vrchná veliteľka ozbrojených síl sa so svojou taktikou môže oprieť o ľudové milície v mediálnom rúchu. Novinár Štefan Hríb pred parlamentnými voľbami 2020 povedal: „Ak po tom všetkom, čo sme sa dozvedeli, dopadnú voľby zle, budem si aj ja klásť otázku, načo som tu ako novinár a načo to tu robíme.“ (tyzden.sk, 9. 2. 2020) Pani prezidentka ho vtedy potešila: „Naša zodpovednosť tým nekončí. Ďalej budeme pôsobiť vo svojich profesiách.“ (Tamtiež.) Dnes by v interview určite nezdôraznila, že „voľby rozhodne túžba po zmene“. (Tamtiež.) Vyhlásila referendum, ale pre istotu nás nevyzvala na účasť. Výhodnejší je pre ňu úradnícky kabinet. Posivený svedok sa iba pýta, dokedy a v mene čoho? Či nie v mene dievčenského sna o hviezdičke pri päťdesiatich hviezdičkách na istej zástave… Len aby to mamičkina bojovníčka za spravodlivosť nepretaktizovala! Aby nás k tým hviezdičkám nedostali skôr jastrabi Eduard Heger, Rastislav Káčer a Jaroslav Naď priamym ťahom.
Otázky neprestávajú vyvolávať inflácia a energie. Mnohí sa už nespoznávame aj bez rúšok. Spoločný kasárenský dvor zadymuje a ohlušuje ťažká vojenská technika. Posiveného svedka však hreje nádej, že parlamentných volieb sa dočkáme na území ešte akej-takej Slovenskej republiky.
Alebo ho zahrialo betlehemské svetlo?
