Dnes si občania Spojených štátov amerických budú môcť zvoliť nového prezidenta. Tamojší volebný systém im umožňuje vybrať si dokonca až z dvoch možností – inu, netreba to preháňať. Ak by bola väčšia ponuka, ľudia by mohli byť zmätení… a mohli by začať vymýšľať… a politickí investori by tak čelili násobne väčšiemu riziku pri prepočtoch návratnosti svojej investície. To by naozaj nebolo fér, zasahovať im takto do súkromnej sféry! Kapitalistická voľná súťaž má predsa taktiež svoje pravidlá… a oligopol je jeho svätý grál (monopol je potom už z kategórie božského zjavenia).
Americkí voliči – snáď aj s občianstvom Spojených štátov amerických – si tak môžu vybrať medzi dvoma politickými ,,intelektuálnymi velikánmi“.
Riadením osudu, resp. skôr plynutím času a degeneráciou mozgových spojení ešte stále úradujúceho prezidenta Joea Bidena sa do výberu dostala obdoba našej Veroniky Remišovej, za Veľkou mlákou známa pod menom Kamala Harris. Ide o 60-ročnú pani, ktorá sľubuje, že ak sa stane prezidentkou, vyrieši všetky dôležité problémy, ktoré trápia ľudí žijúcich v Spojených štátoch amerických. Teda, až na tie, ktoré nestihla vyriešiť v posledných rokoch, keď zastávala úrad viceprezidentky a ešte okrem tých, ktoré podľa nej žiadnymi problémami ani nie sú – ako napríklad nelegálna imigrácia, úpadok strednej triedy či odčerpávanie zdrojov z verejných rozpočtov na nezákonné imperiálne vojny.
Druhou možnosťou, komu dnes môžu americkí voliči odovzdať svoj voličský hlas, je pán, ktorý je obdobou nášho Štefana Harabina, s tým rozdielom, že spomínaný pán vie z právnického oboru asi toľko, koľko Kamala Harrisová o medzinárodnej politike. Táto obdoba nášho východniarskeho Štefana, ktorý sám seba v minulosti prehlasoval za prezidenta SR, má v Severnej Amerike svoju reinkarnáciu v podobe 78-ročného Donalda Trumpa. Čiže pána, ktorý prezidentom Spojených štátov amerických už skutočne bol a nakoľko v danej dobe nestihol vyriešiť všetko to, čo svojim voličom sľuboval, tak by rád svoju prácu rázne a rýchlo dokončil. Tentokrát by už nelegálnu imigráciu zarazil, štátny rozpočet definitívne odrovnal, sociálne výdavky ešte o čosi osekal, štátne zdravotné poistenie najradšej zrušil a Pentagónu a armáde ešte viac pridal. Veď prečo nepokračovať v dobre započatej práci…
Ak by sme však chceli porovnať politické programy zmieňovaných prezidentských kandidátov, museli by sme popravde konštatovať, že medzi tým, čo títo dvaja kandidáti reprezentujú, je značný rozdiel – nezhodnú sa prakticky asi vôbec na ničom. Výnimočne sa dokonca nezhodnú ani len na tom, na koho by sa mala armáda Spojených štátov amerických zamerať ako na hlavný cieľ svojich budúcich vojnových alebo aspoň podvratných a nepriateľsky propagandistických akcií. Takzvaní ,,Demokrati“ by radi pokračovali v dobre rozbehnutých zástupných vojnách proti Rusku (Ukrajina, Sýria, Gruzínsko), zatiaľ čo ,,Republikáni“ by sa chceli skôr s Rusmi dohodnúť na oddychovom čase a venovať sa najmä Číne (hneď potom, ako sa dorieši spor Izraela s Iránom a ním podporovanými skupinami v regióne Blízkeho východu).
Jedni aj druhí (Republikáni i Demokrati) sa tak v tejto chvíli zhodnú asi iba na tom, že Beny Netanjahu, ktorý sa zmocnil vlády štátu Izrael, má právo brániť sa proti všetkým, ktorých považuje za teroristov. Čiže najmä všetkým – ale naozaj všetkým – Palestínčanom od narodenia po ich čoskorú smrť a taktiež proti akýmkoľvek snahám o prešetrenie Benyho korupčných premiérskych praktík, ako aj okolností, ktoré viedli k útoku príslušníkov Hamásu zo 7. októbra minulého roka.
Vskutku úžasní kandidáti a potenciálni budúci šéfovia washingtonského Bieleho domu so všetkým, čo z toho mocensky vyplýva. Americkí občania si tak môžu vybrať, či chcú podporiť reprezentantov domáceho veľkokapitálu, alebo radšej tých, ktorí reprezentujú štruktúry kapitálu nadnárodného. Z pohľadu ne-občanov Spojených štátov amerických sú dôsledky tejto voľby asi ako výber medzi kokakolou a pepsikolou. Jediná istota je tá kolová chuť… a vedomie, že si ju môžeme slobodne, bez nátlaku a zasahovania do našich vnútorných záležitostí kúpiť. A keby sme si k tej kole chceli kúpiť aj dáke osem-koly alebo aspoň dáke dvoj-koly s kódovým označením začínajúcim sa písmenom F (napr. 16, 18 alebo 35), tak o to lepšie. Obzvlášť členské krajiny organizácie zvanej NATO už predsa vedia, že dve percentá z nášho „spojeneckého“ HDP na tento účel je už málo, po novom treba aspoň tri. Optimálny scenár by však podľa veľkých bojovníkov za americkú hegemóniu bol až na úrovni štyroch percent (pričom tieto úvahy skutočne počuť čoraz častejšie nielen zo zámoria, ale najmä od európskych proamerických štruktúr).
No nič. Ostáva mi už len kúpiť si pukance a popriať Veronike, teda pardon, Kamale, veľa zdaru v dnešných voľbách… a americkým republikánom v následnej občianskej vojne. Držím palce a prajem veľa zdaru! Nech vyhrá ten lepší! A hlavne, …make America great again! Lebo ten bordel, čo ste spravili vo svete i u vás doma, je už vskutku na nevydržanie!
P.S. 1: Keby ste mali náhodou dojem, že som nejako veľmi uletel z reality, tak odporúčam vziať na vedomie, že približne 21 až 25 miliónov Američanov považuje použitie sily za oprávnené, aby bolo zabránené Donaldovi Trumpovi stať sa opätovne prezidentom a súčasne 15 až 18 miliónov Američanov považuje použitie sily za oprávnené, aby sa Donald Trump opätovne ujal prezidentského úradu.
P.S. 2: Ak by som si mal staviť, kto tieto voľby vyhrá, tak by som si stavil na republikánov – a to v oboch možných spôsoboch (čiže volebnom i bojovom). A zdá sa mi, že obdobne to vidia aj burzy a majitelia médií.
P.S. 3: Pripájam dva zaujímavé odkazy. Jeden ohľadne vývoja v oblasti podpory politického násilia v Spojených štátoch amerických. Sú to vskutku zaujímavé dáta, ktoré v mnohom určite kopíruje aj slovenská politická realita.
A jeden vtipný odkaz, kto všetko sa môže prihlásiť ako volič v dnešných amerických prezidentských voľbách.
Snímky: www.wikimedia.com
