Stále horúco je aj na domácej politickej scéne
Slnko robí problémy nielen v Afrike, ale aj u nás, keď viacerí politici sú ako pripečení, alebo sa tak správajú. Aj z posledných rokovaní parlamentu sa zdá, že i tam prestala fungovať klimatizácia. Väčšina opozičných strán by najradšej vymenila voličov, ktorých nechápe a podceňuje ich. Keďže to nejde, mali by sa zamyslieť nad starou a praxou overenou zásadou, že ak verejný dom neprosperuje, tak netreba vymeniť nábytok, ale personál.
Na Slovensku máme vysoké teploty, a tak sa nečudujme, že horúce hlavy nie a nie vychladnúť, a to ani po atentáte na štvornásobného premiéra krajiny Roberta Fica. Opozícii nepomohla ani studená sprcha, ktorú dostala v prehratých parlamentných a prezidentských voľbách, a čiastočne i v eurovoľbách, v ktorých získala len 7 z 15 hlasov. Neschladil ju ani výrok Ústavného súdu SR k Trestnému zákonu, ani zrušenie Lipšicovej špeciálnej prokuratúry, podobe ako zákony vládnej koalície, ktoré v parlamente bez väčších problémov prechádzajú. A tak frustrovaná opozícia zúri a ďalej rozdeľuje spoločnosť, šíriac nenávisť medzi ľuďmi.
Ako sú na tom politické strany
Odrazom výsledkov strán a ich postavenia v rebríčku popularity sú ich lídri, resp. ďalšie osoby v ich vedení. Preto na jednej strane v určitom slova zmysle prekvitá Smer SSD a Hlas SD, medzi ktorých sa vklinilo stále silné PS. Na strane druhej možno hovoriť o úpadku Matovičovho hnutia s ukradnutým názvom Slovensko, Naďových Demokratov, ale i Dankovej SNS.
Najnovší prieskum agentúry AKO potvrdil stabilizáciu preferencií koaličných i opozičných strán. Naďalej vedie Smer SSD s 23,5 percentami, prenasledovaný PS s 21,7 a tretím Hlasom SD s 15,5 percentami voličskej podpory. Na štvrtom mieste sa drží KDH so 7,4 percentami.
Po nich sú už len ohrozené strany ako je SaS a Republika, ktoré majú zhodne neistú 5,6 percentnú podporu a problémová SNS, ktorá sa pohybuje okolo hranice zvoliteľnosti piatich percent. Ukazuje sa, že v SaS je iniciatívnejšia, dravejšia a najmä drzejšia ako Branislav Gröhling Mária Kolíková, nuž a trápneho Andreja Danka v SNS ako-tak ťahá z biedy Tomáš Taraba.
Nasledujú strany pod čiarou zvoliteľnosti, ktoré by sa do parlamentu s vysokou pravdepodobnosťou nedostali, ako sú Demokrati a maďarská Aliancia s viac ako štyrmi percentami a až za nimi nasleduje potápajúce sa Matovičove Slovensko (OĽaNO) s 3,5 percentami. To sú však pre Slovensko, ak vynecháme Alianciu, dobré správy.
Na Slovensku sa síce pomaly, ale iste začína politická scéna kryštalizovať. V podstate mimo hry sú také „osobnosti“ ako je Kotleba s jeho ĽSNS, Kollár so Sme rodina, Remišová so stranou Za ľudí i Záborská s jej Kresťanskou úniou. Verme, že na politické smetisko smeruje i Matovič s jeho Slovenskom spolu s Naďovými militantnými Demokratmi. Potom by to už len chcelo, aby do politického dôchodku odišli viacerí vojnoví štváči z SaS od Krúpu až po Dostála či Osuského, aj so sfanatizovanou Kolíkovou.
Opozícia žije akoby v rozprávke zvanej Kráľovstvo krivých zrkadiel. Progresívci z PS, liberáli zo SaS a z veľkej časti i KDH sa neraz chovajú, akoby žili v inom štáte. Sú v zajatí nenávisti voči všetkým s iným názorom, stále útočia na Smer SSD, snažia sa manipulovať a vyvolávať nepokoje medzi občanmi. Uchyľujú sa k polopravdám až klamstvám a sami využívajú hoaxy, ktoré na druhej strane tak kritizujú.
Progresívci sa správajú k Slovensku ako krkavčia mater a špinia si do vlastného hniezda. Kolaboranti z PS a SaS škodia nielen doma, ale poškodzujú dobré meno a štátne záujmy Slovenskej republiky i v zahraničí. Nie je to len o bezmedznej a bezhlavej podpore Ukrajiny, ale i o bezprecedentnej kritike právneho systému a slobody médií. Majú dokonca takú drzosť, že žiadajú, aby EÚ zasiahla voči Slovensku, či dokonca krátila prostriedky z Fondu obnovy, či eurofondy. V čele je podpredseda EP Martin Hojsík, ktorému doma sekunduje predseda PS Michal Šimečka a arogantný poslanec Národnej rady SR Tomáš Valášek, ktorý bol súčasťou Matovičovo-Hegerovej vlády. Posledným výstrelom do vlastnej nohy je vyhlásenie tejto partičky kverulantov, že Ukrajina oprávnene zastavila dodávku ropy na Slovensko a EÚ to vraj nemá prečo riešiť. To predsa my porušujeme sankcie voči Rusku tým, že sme si nenašli nových dodávateľov ropy. Takýchto hadov si Slovensko pestuje na vlastnej hrudi.
Zmierenie sa odkladá na neurčito, či skôr ad acta
V súčasnej situácii zmierenie neprichádza do úvahy a aj okrúhly stôl je bez šance. Sám Pellegrini to pochopil, keď sa opatrne vyjadril: „Na okrúhly stôl zrejme nedozrel čas.“ Problémom je najmä Matovič, s ktorým si takmer nik nie je ochotný sadnúť za jeden stôl, no najmä neústupčivosť opozície i koalície.
Cesta k zmiereniu je zarúbaná, a tak cez „Vlčie diery“ nik neprejde. U opozícii niet reálneho a úprimného záujmu na seriózny dialóg a aj koalícia je oprávnene v tomto smere skeptická. PS, SaS, ani KDH a už vôbec nie Slovensko nie sú schopné sebareflexie, ba práve naopak, pokračujú v nenávistných útokoch na koalíciu, burcujú ľudí v snahe zabrzdiť prijímanie vládnych návrhov zákonov. Opozícia dlhodobo neprichádza s ničím pozitívnym a stále len brýzga a bezhlavo kritizuje Smer SSD i celú koalíciu. To však na úspech už nestačí.
Na druhej strane blokuje rokovanie za okrúhlym stolom najmä Smer SSD a SNS, keď Fico po návrate do politiky vyhlásil: „Budeme stavať hrádzu voči progresivizmu a liberalizmu“, čím prakticky vyhlásil vojnu PS a SaS.
Preto zase raz o smerovaní Slovenska budú musieť rozhodnúť až voliči v riadnych či predčasných voľbách.
Dvojtvárnosť politiky koalície a jej nášľapné míny
Aby som bol objektívny, aj v koalícii to škrípe vo viacerých oblastiach. Hlavný. no najmä zbytočný problém, ktorý koalícia už dlho tlačí pred sebou, je voľba nového predsedu NR SR. Napriek jasnej koaličnej zmluve, podľa ktorej tento post patrí Hlasu SD, si na ňu nárokuje problémový Andrej Danko, ktorému dokonca klesajú preferencie a prepadol i v eurovoľbách. SNS je v koalícii ako piate koleso na voze, no napriek tomu on stále chce a chce, pričom sa snaží zneužiť podporu Smeru SSD, spoliehajúc sa na Fica. Koalícia by to mala čo najskôr rozseknúť a umravniť svojho neposlušného brata Andreja.
Najväčším problémom koalície je však jej dvojtvárnosť najmä v zahraničnej politike, keď niečo iné prezentuje na domácej politickej scéne pred občanmi a niečo iné pri rokovaniach s NATO a v Európskej únii. Vládne strany pred voľbami hovorili o mierovej politike, mier bol hlavným heslom volebnej kampane, no dnes dodávame Ukrajine zbrane i muníciu, pravda nie zo štátnych zásob, ale cez polosúkromné firmy. Tieto zbrane a munícia rovnako zabíjajú vojakov i civilistov, ako by to bolo v prípade ich dodania štátom. Je to len klamanie občanov a skrývanie sa za podporu zamestnanosti a ekonomickej výhodnosti rozbiehajúceho sa zbrojárskeho biznisu. Pritom všetci vieme, že mier niečo stojí. To nie je mierová politika, ku ktorej sa vláda slovne hlási.
Dvojtvárnosť je aj vo vzťahu k USA. Koalícia vodu káže a víno pije. Prílet až dvoch amerických stíhačiek F-16 sa stal fraškou. Oslavy boli skoro väčšie ako pri vzniku SR. Nekonečný priamy prenos v televízii, oslavné ódy médií a účasť prezidenta, troch ministrov, celej generality a azda všetkých našich vojakov, ktorých máme. Ďakovačky a pochlebovanie USA, ich zbraniam, spojenectvu s NATO a USA nemalo konca kraja. Róbert Kaliňák akosi pozabudol na nenávistné vyjadrenia Smeru SSD voči USA i na kritické názory na „obrannú“ zmluvu s USA. Teraz sme už priatelia v duchu hesla „S USA na večné časy a nikdy inak“, či to máme chápať inak? Toto je tá politika Smeru na všetky štyri svetové strany, alebo sa zahraničná politika prispôsobuje potrebám biznisu, či smeru vetra. Možno by si mali lídri Smeru SSD, ale i Hlasu SD uvedomiť, že takéto konanie je v rozpore s predvolebnými sľubmi a voliči to týmto stranám môžu raz spočítať.
Dvojtvárnosť sa prejavuje aj u eurokomisára Maroša Šefčoviča, nominanta Smeru SSD, ktorý sa v prechádzajúcich prezidentských voľbách pasoval do role vlastenca a teraz vyhlasuje „Všetci sme Ukrajinci… My sme Ukrajina.“ Akosi nechápem, či myslí tú dnešnú skorumpovanú a banderovskú Ukrajinu, vydierajúcu EÚ a NATO, alebo tú, čo bola voľakedy pevnou súčasťou Sovietskeho zväzu?
Koaličná vláda má i personálne problémy. Najslabšími článkami vlády vedenej Robertom Ficom sú podľa môjho názoru i podľa vyjadrení odborníkov ministri kultúry Martina Šimkovičová zo SNS, zdravotníctva Zuzana Dolinková z Hlasu SD a minister pôdohospodárstva Richard Takáč zo Smeru SSD. Ak ich koalícia „neporieši“, budú v týchto oblastiach pretrvávať problémy a títo evidentne nekompetentní ministri budú pre opozíciu ľahkým terčom.
Čo dodať na záver
Nečakajme zmieranie ani priateľské objatia, stačí, ak sa budú politici vzájomne rešpektovať. Bolo by hádam dobré, aby sa v záujme Slovenska koalícia i opozícia prestali handrkovať, aby opozícia rešpektovala výsledky volieb a aby sme i my voliči nevideli veci čierno-bielo.
Dúfam, že keď horúčavy pominú, budeme všetci konať síce s horúcim srdcom, ale s chladnou hlavou.
Koniec
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
Uhorková sezóna v politike ani náhodou nehrozí | 1. časť
