Pred pár dňami spriatelený český internetový časopis !Argument zverejnil materiál o tom, že mier vo svete sa neobíde bez Turecka[1].
No vyzerá to tak, že nielen mier vo svete, ale ani ďalší vývoj v Strednej Ázii sa bez robustnej účasti Turecka nezaobíde. Ale poďme pekne po poriadku.
Jedenásty summit
Dňa 6. novembra 2024 (teda tesne pred siedmym novembrom, čo je sviatok Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie – VOSR) sa konal v Biškeku jedenásty summit hláv krajín Organizácie turkických štátov (OTŠ). V Biškeku preto, lebo Kirgizsko sa aktuálne stáva (na rok 2025) predsedajúcou krajinou tejto organizácie.
Konal sa pod heslom „Posilnenie turkického sveta: ekonomická integrácia, stabilný rozvoj, digitálna budúcnosť a bezpečnosť pre všetkých“.
Aj toto heslo potvrdzuje, že v rámci konceptu fungovania OTŠ sa organizácia neopiera len a len o spoločnú minulosť v rámci Sovietskeho zväzu, ale postupne (skôr plazivo, než skokovo) dochádza k zjednoteniu na náboženskom základe, jazykovej unifikácii a k akejsi cezhraničnej turkickej identity – samozrejme, s dominanciou Turecka.
Účastníci summitu v Biškeku. Hostiteľ, prezident Kirgizska Sadyr Žaparov v strede.
Foto: www.xs.uz
Mäkká sila Ankary, viac ako tridsať rokov po ukončení existencie Sovietskeho zväzu, po nespočetnom množstve spoločných okrúhlych stolov, konferencií a vedeckých projektov, je zjavne nasmerovaná na to, že vytvorenie takejto identity dozrieva, resp. dozrelo.
Nakoniec tu nejde o nič iné, len o realizáciu dokumentu Koncepcia rozvoja turkického sveta do roku 2040, ktorá bola prijatá v roku 2021 Je to koncept vytvorenia Veľkého Turanu a neoosmanizmu par excellence.[2]
Koncept, ktorý predpokladá spoločne ciele vo všetkých oblastiach spolupráce. Od obrany, cez poľnohospodárstvo, ekonomiku, priemysel a najmä vzdelávanie.
Čo dal Biškek 2024
Strategické priority turkického sveta (presadzované Tureckom), ako boli položené na stôl v Biškeku, možno v zásade zhrnúť do troch nasledujúcich – a fundamentálnych (pre Ankaru) – téz: a) posilnenie vplyvu v regióne južného Kaukazu a Strednej Ázie, b) ideológia, c) bezpečnosť. Všetko dohromady – ide len (a najmä) o jedno. Posilnenie turkojazyčného sveta!
Summitu sa zúčastnili prezidenti Ilcham Alijev (Azerbajdžan), Kasym-Žomart Tokajev (Kazachstan), ktorý do Biškeku doletel z Paríža. (Kde bol na oficiálnej návšteve a kde ho francúzsky prezident lámal na spoluprácu v dodávkach uránu. o ktoré Paríž prišiel tým, že stratil Afriku a možnosť participácie Francúzska na výstavbe prvej jadrovej elektrárne v Kazachstane.) Ďalej turecký prezident Recep Erdogan, prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev. A samozrejme hostiteľ – prezident Kirgizska Sadyr Žaparov.
Ako pozorovatelia boli prítomní Mehmet Ali Talat, prezident Severotureckej cyperskej republiky, Serdar Berdymuchamedov, prezident Turkménska a predseda vlády Maďarska Viktor Orbán.
Výsledkom summitu je prijatie ôsmich spoločných dokumentov, pričom najdôležitejšou (z koncepčného pohľadu) je:
- Biškekská deklarácia 11. summitu OTŠ;
- Ďalej pre potešenie ekológov: Rozhodnutie o prijatí Turkického zeleného vnímania sveta;
- Rozhodnutie, že Biškek bude digitálnym hlavným mestom OTŠ v roku 2025;
- Rozhodnutie o vyznamenaní V. Orbána vysokým vyznamenaním turkického sveta;
- Rozhodnutie o prijatí Stanov turkického sveta;
- Rozhodnutie o personálnych otázkach – vymenovanie námestníkov generálneho tajomníka OTŠ;
- Rozhodnutie o prijatí Stanoviska o stálych predstaviteľoch OTŠ;
- Rozhodnutie o prijatí symbolu – vlajky OTŠ.
Pred summitom hláv štátov OTŠ boli podpísané nasledujúce (zásadné) zmluvné dokumenty, ktoré menia(!) kvalitu Organizácie turkojazyčných štátov. A to:
- Dohoda o vytvorení mechanizmu civilnej ochrany OTŠ;
- Dohoda o partnerstve v oblasti digitálnej ekonomiky;
- Memorandum o vzájomnom pochopení pri vytvorení Turkickej rady pre zelené financie;
- Memorandum o zriadení Rady turkických centrálnych bánk;
- Memorandum o vzájomnom pochopení pri skonštruovaní spoločného kozmického aparátu (satelitu) OTŠ;
- Memorandum o vzájomnom pochopení ohľadne Veľkého turkojazyčného modelu OTŠ.
Čo robiť?
Pri pohľade na obsahovo širokú paletu prijatých dokumentov v pred summitom a na záver summitu OTŠ v Biškeku je zrejmé[3], že ak chcú členské krajiny udržať funkčnosť zoskupenia, budú musieť akýmsi spôsobom adaptovať svoju právnu základňu podľa strihu OTŠ.
Turkické normy sa musia dostať do súladu s právnymi záväzkami v rámci Eurázijskej ekonomickej únie (Kazachstan, Kirgizsko), Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (Kazachstan, Kirgizsko), Šanghajskej organizácie spolupráce (Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan), Spoločenstva nezávislých štátov (Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan), ale aj NATO (Turecko, Maďarsko) a Európskej únie (Maďarsko). Alebo minimálne artikulovať svoju voľbu.
Pri tejto Sofiinej voľbe to má najjednoduchšie Turkménsko, ktoré prísne stráži svoju neutralitu a nikde okrem Spoločenstva nezávislých štátov nefiguruje.
Samotná voľba je jednou stranou mince. Druhou je spomenutá náboženská otázka. Súčasné Turecko, ako jadro a motor OTŠ, zaviedlo v rámci vzdelávania povinný predmet základov turkickej kultúry, náboženstva a morálky. Tu sa učia normy islamu, správne (s pochopením) čítanie Koránu…
Turkojazyčný model
Pri snahe pochopiť turkické procesy v Strednej Ázii je potrebné sa pristaviť pri dokumente Memorandum o vzájomnom pochopení ohľadne Veľkého turkojazyčného modelu OTŠ.
Faktom totiž je, že stredoázijské republiky majú, aj keď Tureckom má bohatú a pestrú históriu (najmä Helénske obdobie), pestrejšie a hlbšie dejiny a tradície, čo sa snaží Ankara eliminovať prepisovaním a zmenenou akcentáciou dejín.
Druhým faktom je, že Turecko je historická mocnosť a stredoázijské republiky majú k tomuto rozmeru veľmi, veľmi ďaleko. Aj preto sa javí ostatná iniciatíva OTŠ – vytvorenie, presadenie a používanie jednotnej turkojazyčnej abecedy – z pohľadu Turecka ako rozhodujúce v získaní prevahy v nadstavbe.
Tu treba pripomenúť, že o prechod z cyriliky na latinku s abecedou podobnou na tureckú sa pokúsili jednotlivé krajiny (s väčším, alebo menším úspechom) Strednej Ázie hneď po roku 1991.
Filológovia v rámci Strednej Ázie neodporúčali rýchly prechod. Znamenal by stratu historickej národnej pamäti, problémy so vzdelanosťou a gramotnosťou… To by sa mohlo prejaviť rozpormi v spoločnosti. Nakoniec to, čo urobil Kyjev svojim občanom so zákazom používať ich rodný jazyk, je dôkazom, že radikalizmus v tomto smere neznamená nič iné len tisícky mŕtvych.
Od roku 1991 sa teda v turkickej Strednej Ázii – pričom v Turecku sa hovorí o (Veľkom) Turane, a nie o Strednej Ázii – prechádza na latinku. Najďalej sú v tomto smere v Turkménsku. Uzbekistan sa postupne dostáva do tempa. Kazachstan si už vnútorne veci vyjasnil, takže to má dobre našliapnuté a Kirgizsko -–to je len otázkou času.
Preto si pripomeňme, že rozhodujúci krok k unifikácii abecedy podľa tureckého vzoru bol urobený v septembri 2024 na stretnutí OTŠ v Baku, kde sa experti zhodli jednotnom modeli abecedy v latinke, ktorá by obsahovala 34 písmen. No a teraz v Biškeku, počas summitu hláv štátov zasadala špeciálna komisia, ktorá ma starosti jazykovú politiku s jasným cieľom: pripraviť a zrealizovať (v rozumnom časovom horizonte) prechod turkických štátov na spoločnú abecedu.
Podľa záverov tejto komisie by sa to malo týkať aj Tatarstanu, ktorý je subjektom Ruskej federácie a asi aj krajiny pozorovateľa v OTŠ – Maďarska. Nuž uvidíme.
Budúci summit…
Predseda vlády Maďarska, na summite vyznamenaný Najvyšším rádom Turkického sveta (The Supreme Order of Turkic World)[4], navrhol, aby sa summit OTŠ v roku 2025 konal v Maďarsku.
Prvým nositeľom tohto vyznamenania bol dnes už exprezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev (2019). Potom I. Alijev (2021), R. Erdogan (2022), exprezident a otec dnešného prezidenta Turkménska G. Berdymuchamedov (2022) a potom (2023) prezident Uzbekistanu Š. Mirzijojev.
Hostiteľ a prezident predsedajúcej krajiny Sadyr Žaparov okrem toho, že informoval o podpise Deklarácie o rozšírenom strategickom partnerstve medzi Kirgizskom a Maďarskom (podpísali celkom päť dokumentov)[5], návrh maďarského premiéra podporil.
Povedal, že Kirgizsko bude z titulu funkcie predsedníckej krajiny aktívne pomáhať Maďarsku pri príprave a zabezpečení tohto podujatia. A vyjadril presvedčenie, že účasť Maďarska v turkickej integrácii ma veľký význam pre celý turkický svet.
No z Budapešti nie je tak ďaleko do Viedne, kde sa v septembri 1683 uskutočnilo kľúčové silové stretnutie medzi kresťanskou Európou a Osmanskou ríšou, ktoré de facto znamenalo ukončenie tureckej expanzie v strednej Európe.
Môže sa znovu opakovať podobný scenár?
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
Súvisiace články:
Turkické repete – Noveslovo
Turkojazyčný svet podľa stredoázijského strihu – Noveslovo
Turkický svet – randevú v Samarkande – Noveslovo
Úvodné foto: www.vb.kg
[1] Pozri: https://casopisargument.cz/60099
[2] Pozri: https://rossaprimavera.ru/news/8e7540ef?ysclid=m38sbbvpaz705190813
[3] K výsledkom pozri: https://www.turksoy.org/ru-RU/novosti/v-bishkeke-sostoyalos-zasedanie-soveta-ministrov-inostrannyh-del-otg, alebo https://eurasiatoday.ru/kakie-dokumenty-byli-podpisany-po-itogam-sammita-otg-v-stolitse-kyrgyzstana/
[4] Supreme Order of Turkic World – Wikipedia
[5] Zoznam pozri: https://economist.kg/vlast/2024/11/06/kyrghyzstan-i-vienghriia-podpisali-piat-dokumientov-v-tom-chislie-o-vozdushnom-soobshchienii-i-stratieghichieskom-partnierstvie/
