Každý, kto sleduje naše domáce politické dianie, si musel v týchto dňoch všimnúť celú sériu rozhorčených príspevkov, ako od renomovaných komentátorov, tak aj od politikov na konto „zradcovského“ konania Ukrajiny, ako aj na nečinnosť EK vo vzťahu ku konaniu našej susednej krajiny, ktorá svojvoľne zastavila dodávky ruskej ropy na Slovensko a Maďarsko.
Neviem, aké reálne kroky podnikne naša vláda, aby prinútila Ukrajinu opätovne dodržiavať prijaté dohody, ale aj tento incident – rovnako ako mnohé predchádzajúce vrátane atentátu na R. Fica – sú dôsledkom snahy Ficovej vlády o suverénnu politiku Slovenska. Takáto politika nie je však ani v EÚ a ani v NATO politikou vítanou. Nie je vítanou ani v prípade, že nejde o žiadnu revolučnú politiku, ale tradičnú politiku sociálnej demokracie. Jej známym politickým princípom je konať tak, aby sa vlk nažral a koza ostala celá.
Odmietame dodávať zbrane na Ukrajinu, ale napriek tomu zbrane na Ukrajinu dodávame. Slovne odmietame vstup Ukrajiny do NATO, ale na summite NATO vo Washingtone sme naše slovo odmietli previesť do reálneho politického činu a nevyhlásili sme, že odmietame vstup Ukrajiny do NATO. Súčasná koalícia odsunula politickú realizáciu nášho ideologického vzťahu k vstupu Ukrajiny do NATO do budúcnosti. Uplatnila tak politický princíp, že nikdy nehovor nikdy, t. j. nikdy nič záväzne nesľubuj, aby si pri budúcom konaní nebol svojím sľubom obmedzený.
K rovnakým záverom prídeme pri pohľade na sľub presadzovať mierovú politiku. O takejto politike sa opätovne len hovorí, ale politicky sme podporili Deklaráciu NATO prijatú na summite vo Washingtone, ktorá je svojím obsahom fakticky výzvou na prípravu vojny s Ruskom.
V uvedenej súvislosti nie je možné nespomenúť poslednú vládnu akciu zameranú na „posilnenie“ našej nezávislosti, spojenú s príchodom amerických stíhačiek na Slovensko. Prejav P. Pellegriniho bol plný rečí o tom, ako nám americké stíhačky pomôžu chrániť naše nebo, a tým aj nezávislosť Slovenska. Vzápätí americký veľvyslanec na Slovensku G. Rama vo svojej reči zdôraznil, že podstata príletu stíhačiek na Slovensko spočíva v posilnení NATO, ktoré sa aktívne pripravuje na vojnu s Ruskom. Takže čie sú stíhačky? Sú „naše“ alebo sú americké a „patria“ aliancii? Budú slúžiť na obranu našej nezávislosti, alebo na podporu agresívnej politiky NATO?
R. Fico pri gratulácii P. Pellegrinimu k víťazstvu v prezidentských voľbách povedal: „Takto sa to robí, do psej matere!“ My by sme dnes mohli R. Ficovi povedať: „Takto sa politika nerobí, do psej matere!“ Nie je možné vyhlasovať jedno a politicky robiť opak.
V ďalšom vývoji sa medzinárodné podmienky nášho života budú len vyostrovať. Pomalý, ale úspešný postup ruských vojsk na Ukrajine bude viesť nutne k posilňovaniu tvrdej politiky jednoty ako v NATO, tak v EÚ. Odpor k rôznym snahám o suverénnu politiku bude tvrdo odmietaný. Obávam sa, že Smer spolu s koalíciou nemá pripravený nejaký vecný a realistický politický plán, ktorým by dokázali zvyšujúcemu sa tlaku na jednotný politický postup v NATO a EÚ vzdorovať.
Bez významu nie je ani fakt, že barónka U. Leyenová, opätovne zvolená za predsedníčku EK, otvorene vyhlasuje plán ekonomickej militarizácie EÚ, ktorej podstatou bude výroba zbraní pre NATO. Uvedený trend povedie aj k militarizácii politiky EÚ, t. j. stále väčšiu úlohu budú hrať v politike EÚ generáli a rôzni bezpečnostní experti.
Politický program vyhlásený stranou Smer pred voľbami a akceptovaný dnešnou koalíciou spočíva v posilňovaní suverenity Slovenska v rámci dvoch pilierov. Prvým je naša oddanosť Severoatlantickej aliancii ako zdroju našej bezpečnosti a druhým je oddanosť EÚ, ktorá je podľa programu naším životným priestorom.
Existujúca realita však stále jasnejšie odhaľuje principiálnu nesplniteľnosť daného politického programu. Nie je možné posilňovať suverenitu Slovenska a súčasne byť členom NATO a EÚ. Politika suverenity a dva „piliere“, ktorú ju majú podopierať, sa vzájomne vylučujú.
Dnes sa stáva jasnejším ako kedykoľvek predtým, že naše členstvo v NATO nie je oázou bezpečnosti, ale naopak, je priamou cestou k vojne. Rovnako je stále jasnejšie, že naše členstvo v EÚ je síce naším životným priestorom, ale takým, ktorého podstata nespočíva v slobodnom rozvoji občanov a národov v jednotlivých štátoch. Naopak, spočíva v ich poslušnosti a podriadenosti tzv. európskym hodnotám a záujmom. Tie však nie sú výrazom vôle občanov krajín EÚ, ale sú výrazom potrieb medzinárodného kapitálu.
Politická realizácia uvedených hodnôt rozkladá štáty aj ich spoločenstvá. Štáty však nerozkladá preto, aby štát ako mocenská forma organizácie spoločnosti bola odstránená, ale preto, aby jednotlivé štáty boli nahradené jedným veľkým štátom, jednou veľkou mocenskou organizáciou ovládanou medzinárodným kapitálom.
Rovnako jednotlivé spoločenstvá štátov uvedená politika EÚ nerozkladá preto, aby umožnila národom a národnostiam vzájomný harmonický rozvoj, ale preto, aby nielen rozmanité národy a národnosti rozpustila v národnostne „bezpohlavnej“ mase občanov, ale aby ich rozpustila aj v biologicky bezpohlavnej mase občanov. Inak povedané, rozmanité národy a národnosti ako aj ľudskú rozmanitosť je potrebné premeniť na masu, na dav rovnakých indivíduí, ktorý možno následne rôznymi manipuláciami ovládať.
Kapitál, v mene ktorého sa uvedená politika realizuje, nie je ľudskou bytosťou. Ako povedal Marx, je to odcudzená mŕtva práca, ktorá k svojmu rozmnožovaniu, čo je jeho jediná forma „života“, potrebuje neustále spotrebovávať živú ľudskú prácu a jej vykorisťovaním rozširovať svoje „mŕtve“ bytie.
Kapitalista svojím jazykom a vôľou vyjadruje a chce len to, čo chce kapitál. V ľudskej reči vyjadruje potreby kapitálu, o ktorých je ale ako vlastník kapitálu mylne presvedčený, že sú to jeho vlastné ľudské potreby. A svojou vôľou zabezpečuje jeho reprodukciu v domnienke, že tým zabezpečuje svoju ľudskú reprodukciu, hoci tým zabezpečuje len reprodukciu samého seba, ako kapitalistu, t. j. nástroja kapitálu, ktorý ho fakticky vlastní asi tak, ako vo feudalizme vlastnila pôda svojho zemepána.
Strana Smer vyzdvihla ideu návratu suverenity do politiky Slovenska, ale tento cieľ nemôže realizovať nielen kvôli dvom pilierom, EÚ a NATO. Suverenitu Slovenska nemôže realizovať, pretože ju opiera o abstraktnú ideu národa.
Idea národa ako taká sa v dnešných pomeroch nemôže stať základom boja za návrat suverenity do politiky. Je to tak preto, že táto jednoduchá či abstraktná idea zahŕňa do svojho obsahu aj tú časť národa, ktorá ekonomicky vykorisťuje druhú časť národa, ktorá sa tak stáva otrokom záujmov vlastníkov výrobných prostriedkov. Ak je ale občan ako pracovná sila ekonomicky nesuverénny, t. j. jeho život závisí od vôle a svojvôle vlastníka výrobných prostriedkov, všeobecne od kapitálu, tak ako by mohol byť suverénnym politicky ako občan štátu, keď je ekonomicky a následne aj sociálne a kultúrne neslobodný?
Dva piliere politiky strany Smer, NATO a EÚ, nie sú ničím iným ako formami medzinárodného kapitálu, prostredníctvom ktorých si podriaďuje politiku, ekonomiku a kultúru štátov obsiahnutých vo svojich organizačných štruktúrach. Z uvedeného pohľadu je vášnivá kritika EÚ či Severoatlantického paktu len povrchnou kritikou, ktorá nezasahuje ich podstatu. Marx vo svoje práci Kapitál na jednom mieste hovorí, že ak chce človek biť somára, tak ho nesmie biť po vreciach, ktoré má na chrbte. Je potrebné ho biť priamo po chrbte. V našom prípade je potrebné „biť“ súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, to je základom ako EÚ, tak aj Severoatlantickej aliancie.
Východisko reálnej politiky smerujúcej k obnove suverenity Slovenska sa musí opierať o ideu oslobodenia pracujúcich spod nadvlády kapitálu, pracujúcich ktorí svojou prácou produkujú a reprodukujú materiálne a duchovné hodnoty spotrebovávané každodenne spoločnosťou a ktorí tvoria aj jadro moderného národa.
Je zjavné, že takúto politiku dnes nemá vo svojom programe ani jedna z parlamentných strán, a preto je aj idea SMER-u o návrate suverenity do slovenskej politiky odsúdená na neúspech.
Nám neostáva nič iné, len sa snažiť a dúfať, že sa raz idea skutočnej suverenity Slovenska, opierajúca sa vôľu jadra slovenského národa, o vôľu pracujúceho ľudu, stane dominujúcou ideou spoločnosti.