Taškent a Teherán – spolupráca, ktorú možno závidieť

Nehľadiac na to, že o pár týždňov očakáva Uzbekistan predčasné prezidentské voľby, súčasný prezident (a hlavný kandidát na budúce volebné víťazstvo) Šavkat Mirzijojev nevzdychá, neochká, ale vykonáva aktívne zahraničnopolitické aktivity, čím sa snaží dostať svoju vlasť, svoj Uzbekistan do postavenia rovnocenného partnera, do širokého geopoliticko-geoekonomického priestoru.

Len pred pár dňami „rúbal okno do Európy“ v Taliansku[1] a o pár dní už v Teheráne diskutoval (a treba povedať, že efektívne) o témach kontinuálneho biznisu a regionálnych projektoch transportnej logistiky a energetických prepojení. Samozrejme, spoločné kultúrne základy neostali mimo rôzneho uhlu rozhovorov hláv štátov Uzbekistan a Irán.

Prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev a prezident Iránu Ebráhím Raísí

Spomínam si, ako sme – keď bolo trošku voľna – s poslucháčmi Akadémie budovania štátu a sociálneho rozvoja v Taškente diskutovali o tom, čo vlastne spája Slovensko a Uzbekistan. V diskusiách sa spomínala spoločná socialistická minulosť a plus/mínus v rovnakom období (1991/1993) vstup nových subjektov medzinárodného práva na svetovú scénu. Spomínali sme pobyt M. R. Štefánika v Samarkande (1907), ako aj Uzbeckú ulicu v Bratislave, alebo Bratislavskú ulicu v Taškente, ktorú navštívil a promoval prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Ale aj to, kde sa vzala hlaholika a následná cyrilika (ktorá sa v tom čase v Uzbekistane používala) a že naším historickým osudom je to, že ani Uzbekistan a ani Slovensko nemajú priamy prístup k teplému moru a prekonanie tohto geografického handicapu je veľmi, ale veľmi dôležité.

Lenže, život ide ďalej a všetko sa mení

Prezident Š. Mirzijojev navštívil Teherán počas jednodňovej návštevy (18. júna 2023), čo bola po viac ako dvadsiatich rokoch prvá oficiálna návšteva smerom z Taškentu do Teheránu. Ešte treba pripomenúť, že návšteva sa konala na základe pozvania iránskeho prezidenta.

Výsledkom rokovaní Š. Mirzijojeva a iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího je podpis 15 zmluvných dokumentov a tiež Spoločného vyhlásenia prezidentov o upevnení spolupráce medzi Iránom a Uzbekistanom.[2]

K tej pätnástke[3] možno zaradiť: Program spolupráce medzi Agentúrou technickej regulácie Uzbekistanu a Národnou organizáciou štandardu Iránu, Plán spolupráce v oblasti technológií a inovácií, Memorandum o spolupráci vo sfére spoločných ekonomických zón, farmácie, dopravy a tranzitu…, Plán spoločných opatrení v oblasti športu, Memorandum o vzájomnom pochopení vo sfére riešenia sporov a arbitráže.

Na stretnutí prezidentov v úzkom kruhu (podľa oficiálne zverejnených záverov)[4] si prezidenti vymenili názory, resp. sa dohodli na nasledujúcich témach:
– zvýšenie vzájomnej obchodnej výmeny, koordinácia spolupráce v sfére dopravy a logistiky;
– využívanie najefektívnejších dopravno-logistických koridorov spájajúcich Strednú Áziu s Iránom;
– investičné projekty v oblasti energetiky, chemického priemyslu, potravinárstva, farmácie, strojárstva a elektrotechniky…;
– v oblasti poľnohospodárstva využívanie moderných aqua technológií;
– rozšírenie kultúrnych kontaktov a vedecko-technickej výmeny;- boj proti globálnym výzvam a hrozbám (medzinárodný terorizmus, kyberterorizmus, obchod s ľuďmi, narkobiznis…);
– upevnenie mieru a stability v Afganistane;
– zvýšenie počtu priamych letov medzi hlavnými mestami s cieľom zvýšiť obchodné a turistické kontakty.

Akcent na tranzit, logistiku a transport

Reálne sa však Uzbekistan a Irán dohodli na ďalšom rozvoji trojstranného dopravného koridoru Uzbekistan – Turkménsko – Irán a na zriadení spoločného logistického centra Irán/Uzbekistan vo vybraných iránskych prístavoch.

Prezident Š. Mirzijojev mal osobitné stretnutie aj s najvyšším iránskym duchovným ajatolláhom Alí Chameneím. Samozrejme, že okrem spolupráce v duchovnej a kultúrno-historickej oblasti sa uzbecký prezident dozvedel, že Irán vytvorí podmienky na priamy vstup Uzbekistanu k prístavu Chabahar v Arabskom mori. Čiže to, o čom sme sa kedysi bavili s poslucháčmi v Taškente, je dnes – zdá sa – už vyriešené.

Inak, tento prístav je podľa názoru uzbeckého experta z organizácie Man´o Bachtiera Ergaševa „…kľúčovým bodom globálneho koridoru sever-juh., a naviac kľúčové záujmy Uzbekistanu a Iránu sú v tomto zhodné…“ Korektne treba povedať, že ten potenciál sa musí dodatočne posilniť predovšetkým dobudovaním novej železničnej trate Chabohar – Zachidan, aby sa prístav Chabahar napojil na miestnu železničnú sieť. Ale to už je domáca úloha Teheránu.

Ak sa pokúsime zhrnúť logiku tejto návštevy, resp. jej záverov, tak potom zjavne umožní Taškentu diverzifikovať a vyčíriť tranzitné koridory (smerom z Číny cez Strednú Áziu) a zaistiť samotnému Uzbekistanu bezpečnejší a dynamickejší prístup na medzinárodné trhy. Navyše, zvýšenie spolupráce v transportnej oblasti vytvára priestor pre Taškent a Teherán zvýšiť objem vzájomných obchodných vzťahov. No a samozrejme, zlepšenie vzťahov v dopravnej oblasti môže perspektívne znamenať aj upevnenie regionálnej bezpečnosti, nakoľko obe strany budú zainteresované na boji proti cezhraničnému zločinu, terorizmu a narkobiznisu.

Sú aj úskalia

Aby sme neboli nadmieru v polohe optimizmu: zvýšiť svoj vplyv na Strednú Áziu majú záujem viaceré regionálne mocnosti a v danom prípade môže vzniknúť napr. konflikt regionálnych a geopolitických záujmov medzi Ankarou a Teheránom. Predpokladajme, že Š. Mirzijojev sa pri svojej osobnej účasti na inaugurácii tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana s ním dohodol, aby neboli problémy, pretože ostatných 5-6 rokov sa situácia na južnom Kaukaze stala predmetom „zdvihnutého obočia“ ako v Teheráne, tak i v Ankare. Paradoxne tu ale máme obojstrannú snahu (v rámci konkurencie a vzájomnej spolupráce), aby sa tieto rozpory z južného Kaukazu netransponovali do Strednej Ázie. To by bolo zlé…

Aj preto musí Š. Mirzijojev veľmi umne kráčať po mocensko-geopolitickom mínovom poli. V rámci stredoázijskej chytrosti a aj vlastného pocitu sebazáchovy by si nikdy nedovolil niekoho označiť za nepriateľa a niekoho za priateľa na večné časy a byť jeho vazalom. To je pejoratívum slabochov a v nič, ani v svoj národ neveriacich akože prezidentov. Š. Mirzijojev do tejto skupiny rozhodne nepatrí.

Autor je vysokoškolský učiteľ

Snímky: www.president.uz, www.president.ir


[1] Pozri: Dolce vita na spôsob Taškentu – Noveslovo
[2] Pozri: https://uzdaily.uz/uz/post/8248
[3] Принят пакет документов, направленных на дальнейшее развитие всеобъемлющего узбекско-иранского сотрудничества (president.uz)
[4] Иранские инновации и логистические коридоры. Официальный визит президента Узбекистана в Иран – Читать на PLOV.PRESS

(Celkovo 180 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter