V Berlíne (má takmer 3,7 milióna obyvateľov) sa konali 12. februára 2023 opakované voľby do Poslaneckej snemovne (Abgeordnetehaus). Voľby z 26. septembra 2021, ktoré sa uskutočnili v rovnakom čase ako voľby do Bundestagu, vyhlásil berlínsky (krajinský) ústavný súd v novembri 2022 kvôli veľkým nezrovnalostiam a nesplneniu niektorých demokratických noriem za neplatné. Opakovali sa aj voľby do dvanástich okresných zastupiteľstiev.
Po opakovaných voľbách sa nezačne nové funkčné obdobie, ale bude pokračovať pôvodné 19. obdobie. Nové riadne voľby by sa mali uskutočniť už v roku 2026 po päťročnom cykle.
Vzhľadom na to, že nešlo o nové voľby, strany nemohli navrhnúť ani nových kandidátov. Kandidáti mohli odstúpiť a dopĺňali sa podľa výberu strany, ale len z okresných či iných starých zoznamov. V úrade môže zostať aj berlínsky Senát (exekutívny orgán na čele s úradujúcim starostom a 10 senátormi), pokiaľ sa úradujúca starostka nevzdá funkcie, alebo ju po vyslovení nedôvery snemovňa neodvolá.
Médiá unisono poukazovali na to, že ide o veľmi nezvyklú udalosť, lebo k opakovaniu krajinských volieb (mesto Berlín má zvláštny štatút na úrovni spolkovej krajiny) v NSR sa to stalo len druhýkrát. Predtým to bolo tiež v meste so štatútom krajiny – Hamburgu – v roku 1991.
Voľby sa považovali aj za „priebežné“ hodnotenie semaforovej koalície SPD – Zelení – FDP, najmä kancelára Olafa Scholza. Hlasovanie v Berlíne sa síce odvíjalo od miestnych záležitostí, ale ovplyvnila ho aj politická situácia v celom Nemecku. Výsledky šiestich prieskumov preferencií od začiatku roka naznačovali v Berlíne víťazstvo CDU.
Na voľbách sa zúčastnilo 33 strán, ktoré predložili mestské alebo okresné zoznamy a okrem toho 3 strany kandidovali len na priame kreslá. Zaujímavé boli vyhlásenia veľkých strán o možných povolebných koalíciách (SPD sa k tejto otázke nevyjadrila). Spoluprácu s AfD všetky strany vylúčili a CDU a FDP vylúčili aj koalíciu so Zelenými a Ľavicou. FDP uvažovala o koalícii s CDU aj s SPD. Zelení chceli pokračovať v doterajšej koalícii pod vedením SPD, aj keď sa CDU stane najsilnejšou stranou. Ľavica tiež dúfala v pokračovanie predchádzajúcej koalície a zároveň varovala pred možnou veľkou koalíciou CDU a SPD.
Predbežné výsledky volieb do Poslaneckej snemovne Berlína
Údaje, ktoré uvádzame, sú len predbežné, vychádzajú však zo sčítania hlasov zo všetkých 78 volebných obvodov a nemalo by v nich dôjsť k väčším zmenám.
Potvrdili sa preferencie z posledných prieskumov a jasne zvíťazila CDU. Podarilo sa jej to po vyše 22-ročnej prestávke. Víťazstvo bolo vyššie ako naznačovali prieskumy. CDU získala 28,2 % hlasov (o 10,2 % viac ako v roku 2021). Na druhom mieste bola SPD s 18,4 % hlasov (o 3,0 % menej). Mala však len o 105 hlasov viac ako tretí Zelení, ktorých si vybralo tiež 18,4 % voličov (o 0,5 % menej). Štvrtá sa umiestnila Ľavica s 12,2 % voličov (o 1,9 % menej). Na piate miesto sa dostala AfD s 9,1 % hlasov (o 1,1 % viac). Mimo snemovne zostala FDP, ktorú podporilo len 4,6 % voličov (o 2,5 % menej). Účasť voličov bola 63,0 % (o 12 % menej), pričom 0,7 % lístkov bolo neplatných.
Vzhľadom na nemecký volebný systém bolo zvolených 159 poslancov (v roku 2021 ich bolo len 147), teda na väčšinu je potrebných aspoň 80 miest. Kreslá sú rozdelené nasledovne: CDU 52, SPD a Zelení po 34, Ľavica 22 a AfD 17.
Prehra SPD bola výraznejšia, ako by sa zdalo len vo vzťahu k trojpercentnej strate hlasov a niekedy sa označuje až za historickú. Strana dosiahla najhorší výsledok nielen od roku 1990, keď sa konajú voľby v celom (zjednotenom) Berlíne, ale vôbec od roku 1946. Západný Berlín bol v minulosti pritom historicky jednou z bášt SPD, keď vo voľbách v roku 1948 a potom v rokoch 1958 – 1971 získala nadpolovičnú väčšinu hlasov. Svoju politickú kariéru ako starosta za SPD začínal v Západnom Berlíne jeden z historicky najvýraznejších politikov NSR Willy Brandt (spolkový kancelár od októbra 1969 do mája 1974, neskôr predseda Socialistickej internacionály), známy aj ako tvorca východnej politiky (Ostpolitik).
Priamy mandát získala SPD len v štyroch obvodoch, pričom vo svojom obvode prehrala s málo známym kandidátom CDU aj starostka Franziska Giffeyová. Podľa počtu druhých hlasov v obvodoch vyhrala v 50 obvodoch CDU, Zelení v 24 a Ľavica a AfD po dvoch. SPD nebola na prvom mieste ani v jednom!
Podobne dopadli voľby v 12 berlínskych okresoch. V deviatich z nich vyhrala CDU a v troch Zelení. SPD aj tu vyšla naprázdno.
Prvé ohlasy na výsledky volieb
Napriek tomu, že Berlín je hlavným mestom Nemecka, výsledky volieb majú len miestny význam, ktorý sa nedá porovnať s Bratislavou, Budapešťou, Prahou či Viedňou. Špecifikum mesta je aj v tom, že sú v ňom spojené ako v jedinej spolkovej krajine – západná (hoci Západný Berlín oficiálne nepatril k starej NSR, považoval sa za jej súčasť) a východná časť. Pomerne silnú pozíciu si v ňom stále zachováva Ľavica.
Na základe zloženia poslancov sú možné tri koalície. Najviac hlasov má doterajšia koalícia SPD – Ľavica – Zelení, a to 90 poslancov. Pod vedením CDU môžu formálne byť dve koalície, a to veľká s SPD alebo so Zelenými – s 86 poslancami. Hoci CDU tieto koalície pred voľbami vylúčila, aj v Berlíne (Nemecku) sú niekedy kroky po voľbách iné, ako boli vyhlásenia pred nimi. Zelení pri tom abstraktne pripustili možnosť koalície s CDU, ale uviedli, že zatiaľ dávajú prednosť pokračovaniu v doterajšej koalícii.
V berlínskej SPD sa ozývajú varovné hlasy pred tým, aby sa prehra brala na ľahkú váhu, hoci doterajšia trojkoalícia je v snemovni stále najsilnejšia. Starostka F. Giffeyová napriek prehre SPD nechce rezignovať a hovorí o „agende zmien“ pre hlavné mesto.
CDU, ktoré časť médií označila aj za kráľa bez kráľovstva, však múti vodu a rýchlo sonduje názory u Zelených, ale aj v SPD. Politici CDU i časť médií zdôrazňujú, že výsledky volieb by sa vo vedení mesta (starosta a Senát) mali prejaviť. Médiá poukazujú aj na rýchle prieskumy názorov, kde je väčšina, ktorá by vraj uvítala vedenie Berlína na čele s CDU. Podľa výskumu inštitútu Forsa 13. februára pre RTL (1 126 respondentov), to je až 65 %. Všetko s ľavicovým nádychom je aj v NSR pod silným mediálno-politickým tlakom, hoci SPD je už príliš vzdialená od starej ľavice.
Väčšina médií hlavného prúdu však napriek kritike politiky Scholzovej vlády, ktorá prináša pre Nemcov trpké plody, zatiaľ obchádza jej prowashingtonskú orientáciu a z nej vychádzajúce problémy. Bolo to vidieť aj pri reakcii na investigatívnu reportáž Seymoura Hersha o sabotáži na plynovode Nord Stream. Sám kancelár sa zatiaľ k týmto voľbám nevyjadril, ale ich výsledky mu jeho oslabujúcu sa pozíciu nevylepšia, lebo ide o ďalší krok smerom dolu. Zelení so svojím veľmi sebavedomým a agresívnym vedením, ktoré šliape po starých zásadách strany, sa cítia stále na koni a označili sa aj za „utajeného“ víťaza berlínskych volieb (paradoxne hlasy stratili, ale kreslá získali). Občas sa poukazuje na niektoré názorové rozdiely (ale mimo berlínskych volieb) medzi kancelárom O. Scholzom a ministerkou zahraničných vecí Annalenou Baerbockovou. Ani predseda FDP Christian Lindner nepovažuje po neúspechu strany v berlínskych voľbách za potrebnú zmenu jej kurzu.
Z médií sa nestrácajú skeptické hlasy, či vláda vedená O. Scholzom vydrží do riadnych parlamentných volieb (majú byť na jeseň 2026). Zdá sa však, že v obavách z toho, ako by sa mohla po tomto kroku zmeniť najmä proukrajinská a rusofóbna nemecká politika, sa preferujú iné témy, ale O. Scholz miláčikom nemeckých médií rozhodne nie je.
Výsledky prieskumov preferujú v tomto roku preferujú CDU. Podľa údajov volebného trendu DAWUM pre spolkové voľby, ktorý vyhodnocuje 8 posledných prieskumov preferencií (v tomto prípade od 27. januára 2023 do 13. februára 2023, na ktorých sa zúčastnilo 12 747 respondentov) a vypočítava z nich vážený priemer, je aktuálna podpora 6 veľkých strán nasledovná:
– CDU/CSU 26,7 %
– SPD 20,5 %
– Zelení 17,4 %
– AfD 15,3 %
– FDP 6,9 %
– Ľavica 5,0 %
Pri prepočte týchto preferencií na 598 kresiel v Bundestagu to vychádza pre CDU na 174, SPD 133, Zelení 113, AfD 100, FDP 45 a Ľavicu 33 kresiel. Na tomto základe môže byť formálne vytvorených až 7 väčšinových koalícií, z ktorých sú však reálne len dve: CDU, Zelení a FDP (332 poslancov) a veľká koalícia CDU s SPD (307 poslancov).
Záverom
Na zmenu mestskej vlády v Berlíne to momentálne nevyzerá, hoci v situácii, ktorá je v Nemecku i vo svete, už nič vylúčené nie je. Zmeny nastanú v zložení Spolkovej rady (Bundesrat), ktorá sa zostavuje na základe zloženia krajinských parlamentov, pričom médiá ju čoraz viac označujú za nemeckú hornú komoru. V tomto prípade treba počkať na oficiálne výsledky, lebo podľa niektorých názorov sa môže pre súčasnú vládnu koalíciu zmeniť nepriaznivým spôsobom.
Najbližšie krajinské voľby budú v máji v najmenšej spolkovej krajine – mestskom štáte v Brémach. Oveľa viac o vývoji politickej situácie v Nemecku napovedia krajinské voľby v Bavorsku, ktoré sú plánované na október. Dovtedy však môže dôjsť k viacerým udalostiam a možno, azda aj veľkým, zmenám v nemeckej politike.
Poznámky:
AfD = Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland)
CDU = Kresťanskodemokratická únia Nemecka (Christlich Demokratische Union Deutschlands)
FDP = Slobodná demokratická strana (Freie Demokratische Partei)
Ľavica = v nemčine DieLinke
SPD = Sociálnodemokratická strana Nemecka (Sozialdemokratische Partei Deutschlands)
Zelení = úplným nemeckým názvom Bündnis 90/Die Grünen (Spojenectvo 90/Zelení)
