V historickom meste Chiva (dnes v Uzbekistane) sa 5. apríla 2024 (v deň +/- 79 rokov po oslobodení Bratislavy a Slovenska, na ktorom sa podieľali o.i. aj Uzbeci či Kazaši, no výročie nestálo za to, aby si ho uctili veľvyslanci EÚ akreditovaní na Slovensku…) sa stretli dvaja normálni susedia, dvaja normálni prezidenti – dokonca dvoch normálnych susedných štátov.
Samotná Chiva (mesto píše svoju históriu od 6. storočia) sa v minulosti stala hlavným mestom historického Chorezmu a mala svoje postavenie na Hodvábnej ceste si toto štátnické gesto zaslúžila. Hovorím to aj preto, že osud a pracovné poslanie mi dopriali pred pár rokmi viackrát Chivu navštíviť a dokonca niekoľkokrát tête à tête hovoriť s oboma prezidentmi.
Susedia
Lenže dnes je rok 2024 a aj keď budeme ďalej hovoriť o susedských vzťahoch v Strednej Ázii, presnejšie o vzťahoch medzi Uzbekistanom a Kazachstanom, nezabúdajme, že aj Slovensko má rôznych susedov. Fajn susedov. Blízkych, mdlých, nie celkom priateľských či dokonca otvorene nepriateľských. Ale taký je život a to je téma na prežitie!
Tak ako Uzbekistan a Kazachstan (čo nám je podobné) prežili časť svojej histórie v 20. storočí v spoločnom štáte zvanom Sovietsky zväz, aj Slovenská republika a Česká republika prežili časť svojich dejín v spoločnom štáte zvanom (posledný známy variant) Česko-Slovenská federatívna republika. Na rozdiel od Strednej Ázie, ktorú nazývame aj postsovietsky priestor, v strednej Európe (postsocialistický priestor) sa predsa nájde a našiel hovorca postnacistického Nemecka – máme na mysli predsedu vlády v postsocialistickej Českej republike (s „fantastickou“ podporou v českej spoločnosti) s priezviskom Fiala. Preto vo vzťahu k susedstvu, len dve slovenské príslovia: „Zlý je oheň, zlá je povodeň, zlé krupobitie, ale najhorší je zlý sused“, alebo: „Lepší je sused, ktorý je blízko, ako brat, ktorý je ďaleko.“[1]
Chiva je nádherná
V historickej Chive sa 5. apríla 2024 uskutočnilo pracovné (ak chcete neformálne) stretnutie dvoch stredoázijských prezidentov. Hostiteľ Šavkat Mirzijojev rokoval so svojím partnerom z Kazachstanu Kasymom-Žomart Tokajevom. Podľa oficiálnych vyhlásení „… posúdili otázky ďalšieho upevňovania bilaterálnej spolupráce a budúcnosť strategického partnerstva…“.
V zhmotnenej podobe prezidenti podporili tézu o stredoázijskom tandeme Kazachstanu a Uzbekistanu (čiže žiadna dekonštrukcia V4 v podaní súčasnej českej politickej elity im nie je vzorom), ktorý vnímajú v Astane a Taškente ako životnú potrebu. Ozaj, počuli ste niekedy z úst susedného predsedu vlády P. Fialu tézu o strategickom partnerstve so Slovenskom? S miznúcou Ukrajinou, to áno, ale so susedom Slovenskom…?
Potom je logické, že obaja prezidenti sa zasadzujú o prijatie Programu strategického partnerstva a spojeneckých vzťahov medzi Kazachstanom a Uzbekistanom do roku 2034.[2] Pre puntičkárov ešte uvedieme, že vzájomný obchodný obrat medzi Astanou a Taškentom dosiahol v roku 2023 úroveň 4,4 mld. $ a táto susedská spolupráca iniciovala vytvorenie cca 13-tisíc pracovných miest po oboch stranách hranice.
Povinné, samozrejme v úvodzovkách, boli aj otázky, ktoré hýbu Strednou Áziou. Téma vody a stabilizujúca sa situácia v susedskom (pre Strednú Áziu) Afganistane, ktorá môže vyústiť aj do toho, že Taliban sa časom stane partnerom, a nie vyhnancom.
Susedia č. 2
Vráťme sa k téme susedstva. Americký spisovateľ a novinár Ernest Hemingway raz povedal: „Človek ľahšie poznáva vesmír, než svojho suseda.“ [3]
Máme za sebou superpolitický víkend. Ukazuje sa, že nie je celkom dôležité (aj keď…), kto do Pionierskeho paláca prichádza, ale to, kto z neho odchádza a najmä, ako odíde. Bola to na Slovensku doba, ktorú si ani také krajiny ako Uzbekistan či Kazachstan, pri všetkej úcte a kritickosti k ich režimom, nevedia predstaviť.
Dvaja stredoázijskí prezidenti, Š. Mirzijojev a K.-Ž. Tokajev svojím pracovným stretnutím v Chive hodili rukavicu aj do strednej Európy. Fialové sny, šinúce sa ako volebný vláčik z Prahy, narazili na mináčovské poznanie. Totiž dejiny sa nedajú znásilniť! A ak sa o to niekto pokúsi, tak potom sa dejiny za to iniciátorovi vypomstia.
Stretnutie dvoch stredoázijských prezidentov v Chive je de facto odkazom aj pre Prahu a Bratislavu.
Totiž, žiaden historický reverz neexistuje – aj keď by to niekto z okolia porazeného I. Korčoka – naďalej chcel.
Proste neexistuje!
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
Snímky: www.akorda.kz a www.wikimedia.commons
[1] Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/temy/suseda/
[2] Pozri: Bosh sahifa – Xalq so’zi (xs.uz)
[3] Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/temy/suseda/
