Stredoázijská trojka

V hlavnom meste Turkménska Ašchabade sa 4. augusta 2023 konal prvý trojsummit krajín Strednej Ázie.

Tentoraz sa stretli prezidenti: Tadžikistanu Emomali Rachmon, Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev a domáci Serdar Berdymuchamedov.

Čo riešil na stretnutí v Ašchabade tento prezidentský trumvirát? Štandardne – energetiku, transportné témy (vznik integrovanej dopravnej infraštruktúry), čo najviac trápi Uzbekistan a teraz pozor, aj vodu.

Téma vody je totiž v Strednej Ázii témou tém a ak v tomto priestore niekedy dôjde k vojne (čo si vo Washingtone veľmi, ale veľmi želajú), tak to bude vojna o vodu.

Samozrejme, bez toho to už v Strednej Ázii nejde, hovorili aj o vývoji situácie v Afganistane a okolo neho.

K téme transportnej previazanosti treba povedať, že z čisto pragmaticko-geografického hľadiska Tadžikistan ako horská krajina sa môže dostať k prístavom na brehu Kaspického mora len cez Uzbekistan a Turkménsko, takže stredoázijská trojka má v tomto smere svoju logiku.

Zľava: prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon, domáci Serdear Berdymuchamedov a prezident Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev.
Snímka: www.turkmenistan.gov.tm

Absencia dvoch

Absencia Kazachstanu je vysvetliteľná. Astana sa totiž, aj ako sused Číny, necháva (na čo skoro doplatí!) čoraz viac a viac namotávať na plané americké medové motúzy a začína presadzovať svoje záujmy na úkor stredoázijských susedov – čo sa v Strednej Ázii nezabúda. Navyše aj na úkor Ruskej federácie (a ruskojazyčného obyvateľstva v krajine) a Číny, čo je už (ak tomu tak je) mocenská hlúposť Astany.

Čo sa týka neúčasti Kirgizska, tam ide skôr len o dočasný autodištanc. Kirgizský prezident Sadyr Žaparov je dosť emocionálny a na vnútropolitické tlaky reaguje zahraničnopolitickým kopaním, ktoré sa vždy utrasie v prospech stredoázijskej spolupráce.

Nakoniec doteraz (od roku 2019) funkčná dopravná tepna Čína – Kirgizsko – Uzbekistan, ktorá drží kirgizskú ekonomiku nad vodou, môže alternatívne (už ako železnica) prechádzať v inej konfigurácii, čo by Biškek určite zabolelo. Takže budúce stretnutie bude asi štvorkové.

A ak si Astana spomenie na januárové (2022) udalosti, ktoré skoro zlomili väz kazašskej štátnosti a boli vyriešené len s pomocou Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) v réžii Moskvy, možno opäť päťkové.

Spoločné vyhlásenie troch

Traja prezidenti na záver stretnutia v Ašchabade podpísali sedemnásťbodové Spoločné vyhlásenie prezidentov Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu[1] obsahujúce širokú paletu otázok, ktoré prerokovali.

Z tohto diplomatickým jazykom napísaného štandardného textu vyhlásenia možno zdôrazniť nasledujúce body:

bod 2) „… zúčastnené strany súhlasili s pokračovaním upevňovania spolupráce medzi krajinami v rámci medzinárodných organizácií, predovšetkým na pôde OSN, ale tiež v rámci iných regionálnych platforiem…;

bod 6) „… zúčastnené strany potvrdzujú dôležitosť  rozvoja spolupráce vo sfére energetiky, podčiarkujúc mimoriadny význam spolupráce v oblasti dodávok zemného plynu, ropy a ropných produktov a taktiež elektrickej energie…“

bod 13) „… zúčastnené strany súhlasili dať spoločný impulz spolupráci v oblasti potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárstva cestou systémových vzťahov v rámci poľnohospodárskych komplexov Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu s možnosťou dodávok poľnohospodárskej produkcie na ďalšie trhy…“

Motivácia Ašchabadu

Stredoázijské trojstretnutie sa uskutočnilo vďaka Turkménsku usilujúcemu sa prekročiť tieň, ktorý sa rokmi na túto krajinu nalepil – stále je vnímaná ako problémová krajina vo všetkých oblastiach.

Na druhej strane, Turkménsko je jednou z rozhodujúcich krajín Strednej Ázie, cez ktorú sa možno dostať k stredomorským prístavom v Turecku prostredníctvom Transkaspického dopravného koridoru a stále je otvorený dopravný projekt (cesta+železnica) Uzbekistan – Turkménsko – Irán, ktorý by mal nadväzovať na železničnú trať v Afganistane: Herát – Mazár-e Šarif.

Podľa prezidenta Uzbekistanu Š. Mirzijojeva pokračovanie tesnej spolupráce v otázkach zaistenia dlhodobého mieru v Afganistane a jeho sociálno-ekonomickej revitalizácie sa musí do budúcnosti stať „… prioritou všetkých krajín Strednej Ázie…“

Pre nestranného pozorovateľa ostáva otvorená otázka, či toto trojstretnutie bola len aktuálna reakcia, alebo ide o protozáklad akéhosi hľadania koncepčnej spolupráce pri formulovaní a formovaní presných plánov prekonávania geopolitických a geoekonomických rizík v rámci Strednej Ázie, nenarušujúc regionálne priateľské vzťahy.

Inak povedané, či sa trojka zmení na štvorku a potom na päťku, alebo sme svedkami stredoázijského čírenia…

(Autor je vysokoškolský učiteľ)


[1] Plné znenie pozri: Опубликовано Совместное заявление глав Туркменистана, Таджикистана и Узбекистана | Политика (turkmenportal.com)

(Celkovo 294 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter