V hlavnom meste Turkménska Ašchabade sa 4. augusta 2023 konal prvý trojsummit krajín Strednej Ázie.
Tentoraz sa stretli prezidenti: Tadžikistanu Emomali Rachmon, Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev a domáci Serdar Berdymuchamedov.
Čo riešil na stretnutí v Ašchabade tento prezidentský trumvirát? Štandardne – energetiku, transportné témy (vznik integrovanej dopravnej infraštruktúry), čo najviac trápi Uzbekistan a teraz pozor, aj vodu.
Téma vody je totiž v Strednej Ázii témou tém a ak v tomto priestore niekedy dôjde k vojne (čo si vo Washingtone veľmi, ale veľmi želajú), tak to bude vojna o vodu.
Samozrejme, bez toho to už v Strednej Ázii nejde, hovorili aj o vývoji situácie v Afganistane a okolo neho.
K téme transportnej previazanosti treba povedať, že z čisto pragmaticko-geografického hľadiska Tadžikistan ako horská krajina sa môže dostať k prístavom na brehu Kaspického mora len cez Uzbekistan a Turkménsko, takže stredoázijská trojka má v tomto smere svoju logiku.
Snímka: www.turkmenistan.gov.tm
Absencia dvoch
Absencia Kazachstanu je vysvetliteľná. Astana sa totiž, aj ako sused Číny, necháva (na čo skoro doplatí!) čoraz viac a viac namotávať na plané americké medové motúzy a začína presadzovať svoje záujmy na úkor stredoázijských susedov – čo sa v Strednej Ázii nezabúda. Navyše aj na úkor Ruskej federácie (a ruskojazyčného obyvateľstva v krajine) a Číny, čo je už (ak tomu tak je) mocenská hlúposť Astany.
Čo sa týka neúčasti Kirgizska, tam ide skôr len o dočasný autodištanc. Kirgizský prezident Sadyr Žaparov je dosť emocionálny a na vnútropolitické tlaky reaguje zahraničnopolitickým kopaním, ktoré sa vždy utrasie v prospech stredoázijskej spolupráce.
Nakoniec doteraz (od roku 2019) funkčná dopravná tepna Čína – Kirgizsko – Uzbekistan, ktorá drží kirgizskú ekonomiku nad vodou, môže alternatívne (už ako železnica) prechádzať v inej konfigurácii, čo by Biškek určite zabolelo. Takže budúce stretnutie bude asi štvorkové.
A ak si Astana spomenie na januárové (2022) udalosti, ktoré skoro zlomili väz kazašskej štátnosti a boli vyriešené len s pomocou Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) v réžii Moskvy, možno opäť päťkové.
Spoločné vyhlásenie troch
Traja prezidenti na záver stretnutia v Ašchabade podpísali sedemnásťbodové Spoločné vyhlásenie prezidentov Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu[1] obsahujúce širokú paletu otázok, ktoré prerokovali.
Z tohto diplomatickým jazykom napísaného štandardného textu vyhlásenia možno zdôrazniť nasledujúce body:
bod 2) „… zúčastnené strany súhlasili s pokračovaním upevňovania spolupráce medzi krajinami v rámci medzinárodných organizácií, predovšetkým na pôde OSN, ale tiež v rámci iných regionálnych platforiem…;
bod 6) „… zúčastnené strany potvrdzujú dôležitosť rozvoja spolupráce vo sfére energetiky, podčiarkujúc mimoriadny význam spolupráce v oblasti dodávok zemného plynu, ropy a ropných produktov a taktiež elektrickej energie…“
bod 13) „… zúčastnené strany súhlasili dať spoločný impulz spolupráci v oblasti potravinovej bezpečnosti a poľnohospodárstva cestou systémových vzťahov v rámci poľnohospodárskych komplexov Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu s možnosťou dodávok poľnohospodárskej produkcie na ďalšie trhy…“
Motivácia Ašchabadu
Stredoázijské trojstretnutie sa uskutočnilo vďaka Turkménsku usilujúcemu sa prekročiť tieň, ktorý sa rokmi na túto krajinu nalepil – stále je vnímaná ako problémová krajina vo všetkých oblastiach.
Na druhej strane, Turkménsko je jednou z rozhodujúcich krajín Strednej Ázie, cez ktorú sa možno dostať k stredomorským prístavom v Turecku prostredníctvom Transkaspického dopravného koridoru a stále je otvorený dopravný projekt (cesta+železnica) Uzbekistan – Turkménsko – Irán, ktorý by mal nadväzovať na železničnú trať v Afganistane: Herát – Mazár-e Šarif.
Podľa prezidenta Uzbekistanu Š. Mirzijojeva pokračovanie tesnej spolupráce v otázkach zaistenia dlhodobého mieru v Afganistane a jeho sociálno-ekonomickej revitalizácie sa musí do budúcnosti stať „… prioritou všetkých krajín Strednej Ázie…“
Pre nestranného pozorovateľa ostáva otvorená otázka, či toto trojstretnutie bola len aktuálna reakcia, alebo ide o protozáklad akéhosi hľadania koncepčnej spolupráce pri formulovaní a formovaní presných plánov prekonávania geopolitických a geoekonomických rizík v rámci Strednej Ázie, nenarušujúc regionálne priateľské vzťahy.
Inak povedané, či sa trojka zmení na štvorku a potom na päťku, alebo sme svedkami stredoázijského čírenia…
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
[1] Plné znenie pozri: Опубликовано Совместное заявление глав Туркменистана, Таджикистана и Узбекистана | Политика (turkmenportal.com)
