Podľa spravodajských portálov je premiér Robert Fico z návštevy Číny nadšený a naopak, líder KDH Milan Majerský straší, bojí sa komunistov ako čert kríža. V diskusnej relácii Na telo šéf KDH uviedol: „…čínske fabriky si so sebou prinesú aj čínsku políciu a čínsky špionážny systém. Vidíme, že premiér sa orientuje na Rusko a Čínu.“
Návšteva Číny je podľa opozičných lídrov pre Slovensko úplnou katastrofou, zbavuje nás suverenity, je bezpečnostnou, ekonomickou hrozbou. Nuž, strach má vždy veľké oči a sinofóbia a antikomunizmus nepustí; je pritom úplne jedno, kde je pravda.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, čoho sa to boja novodobí zbohatlíci, ľudia podporujúci protiľudový kapitalistický režim nastolený po politickom a ekonomickom prevrate v novembri 1989. Základ ich strachu je vyjadrený v Manifeste komunistickej strany, ktorý Marx a Engels vypracovali v roku 1848. Práve on ešte stále straší kapitalistov. Začína sa známou vetou „Európu obchádza strašidlo – strašidlo komunizmu“ avyzýva na násilné zvrhnutie kapitalizmu robotníckou triedou, nastolenie beztriednej spoločnosti či zrušenie súkromného vlastníctva.
Áno, komunizmu a jeho ideí sa ešte stále boja novodobí kapitalisti a v našich podmienkach predstavitelia strán, ako je KDH, SaS, PS, bývalé OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina, v tomto prípade zjednotení s Republikou, so SNS a jej minisatelitmi v Národnej koalícii a strany Život Národná strana.
V tejto dobe, keď kapitalizmus ovládol takmer celý svet, sa neboja jeho násilného zvrhnutia – boja sa o jeho podstatu, ktorá tkvie v súkromnom vlastníctve. Boja sa samotných ideí a vízie slobodnej spoločnosti, boja sa o svoje majetky.
Návšteva Číny je zneužívaná na útoky voči Ficovej vláde
Napriek jasnej a výsostne hospodárskej spolupráci s Čínou a podpísaniu 13 dohôd si opozícia neodpúšťa kopať do Fica pre ľudské práva v Číne a jej vzťah k vojne na Ukrajine. Samozrejme, nejde tak o samotnú Čínu, ako skôr o to, že je to komunistická Čína, ktorá najmä členov a sympatizantov KDH, ale i progresívcov a liberálov máta a z ktorej majú jej lídri obavy. Je všeobecne známe, že do Číny chodia vysokí predstavitelia západných štátov, Nemeckom počnúc a áno, popri riešení svojich hospodárskych záujmov hovoria tam aj o ľudských právach, pričom dobre vedia, že sa tým nič nezmení. Hovoria to opatrne a potichu, aby nenahnevali veľkého hráča s významnou ekonomickou a politickou silou. Preto výzvy k Robertovi Ficovi, aby sa ozval a kritizoval čínske vedenie, sú smiešne a sú nepochopením postavenia Číny vo svete. Slovensko nemá čo zasahovať do vnútorných záležitostí ktoréhokoľvek štátu vrátane Ruska a Číny.
Dohoda o strategickom partnerstve Slovenska s Čínou je vraj podľa KDH, ale i PS a SaS bezpečnostným, obranným a hospodárskym rizikom. Je vraj dokonca ohrozením našej suverenity. Uviedli to poslanci SaS, známi rusofóbi a vojnoví štváči Juraj Krupa s Ondrejom Dostálom. Čína je rizikom, ale obranná dohoda s USA, či vojenská základňa NATO, rozumej USA na Sliači, je podľa nich bez rizík.
Poslanec Dostál to už úplne priklincoval svojím jednostranným videním až zaslepenosťou, keď povedal: „Komunistická Čína je totalitný režim, ktorý nedovoľuje občanom slobodne rozhodovať o svojich životoch, neumožňuje im v demokratických voľbách rozhodovať o svojej krajine, masívne porušuje ľudské práva a slobody, a prenasleduje svojich politických kritikov.“ To kto má právo na takéto hodnotenie? Nie sú to náhodou vyjadrenia o Slovensku v rokoch 2020 až 2023, keď sme smerovali k totalitnému režimu, boli obmedzované ľudské a občianske práva i sloboda slova? Zabudol, že došlo k masovej diskriminácii občanov s iným ako vládnym názorom na testovanie a očkovanie proti Covidu 19 a neskôr na vojnu na Ukrajine?
Pre našu kaviarenskú opozíciu je typické dvojaké videnie. Čína, Rusko a ďalšie štáty nemajú právo na svoju suverenitu a na riešenie spoločenských problémov podľa svojich predstáv. Na suverenitu, na slobodné rozhodovanie o svojom smerovaní má právo len Ukrajina a, samozrejme, všetky západné, vraj „demokratické“ štáty. Oni môžu zasahovať do vnútorných záležitostí iných štátov, diktovať im spôsob života a spôsob riešenia vnútorných problémov. EÚ, USA a NATO majú typicky boľševické spôsoby prejavujúce sa v diktáte iným štátom.
Predseda KDH Milan Majerský tvrdí: „Vidíme, že premiér sa orientuje na Rusko a Čínu. Mňa by zaujímalo, či premiér bude reagovať aj na sankčný zoznam, na ktorom je aj moja manželka, europoslankyňa Miriam Lexmann.” Vykľulo sa šidlo z vreca! Pán Majerský si predstavuje, že predseda vlády Robert Fico by mal namiesto hospodárskych rokovaní žiadať vyškrtnutie jeho už druhej a ozaj „drahej“ manželky (ako poslankyňa EP zarába 10 370 eur mesačne a má i ďalšie benefity) zo sankčného zoznamu Číny. To je pre neho podstatné spolu s dodržiavaním ľudských práv vo viac ako 7 400 kilometrov vzdialenej Číne. To, čo sa deje u nás doma, ho až tak netrápi…
Významnú investíciu v podobe pripravovanej výstavby čínskej baterkárne v Šuranoch v hodnote 1,4 miliardy eur, ktorá prinesie okolo 1 300 pracovných miest a najmä nové technológie i sofistikovanú a ekologickú výrobu, KDH, osobitne europoslankyňa Lexmann, tvrdo kritizuje. Na to, že ešte za minulej vlády Richard Sulík ako minister hospodárstva navrhol a začal riešiť tento projekt, sa akosi zabúda. Nuž ale, čo je dovolené bohovi, nie je dovolené volovi.
SaS, PS, Slovensko a KDH radi zabúdajú na ľudské práva, keď ich sami u nás tri a pol roka porušovali. Podľa nich sa práva občanov porušujú iba v Rusku, Bielorusku, Číne či v KĽDR. Zabúdajú na potieranie demokracie, pošliapavanie ľudských práv a slobôd, na neraz brutálne útoky polície voči demonštrantom v USA a západoeurópskych krajinách, ako je Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia a mnohé ďalšie. Zabúdajú aj na to, čo sa dialo na Ukrajine minimálne od roku 2014 pri porušovaní základných občianskych práv ruskej menšiny.
SaS prekáža strategické partnerstvo. Neprekáža jej, že podľa dostupných informácií má obdobné strategické partnerstvo s Čínou okolo 100 štátov v Európe i vo svete.
Juraj Krupa varuje, že spolu s investíciou bude na Slovensko deportovaný aj sledovací špionážny systém čínskej komunistickej strany a bude vážnym ohrozením národno-hospodárskych záujmov Slovenska. No a Majerský k tomu dodáva: „V žiadnom prípade nemôžeme tolerovať, rešpektovať a priniesť si prvky komunistického čínskeho režimu na Slovensko, my máme slobodu 30 rokov.“
Čo dodať na záver?
Tomáša Tarabu asi nemožno upodozrievať zo sympatií k čínskemu, ani akémukoľvek inému komunizmu. Tento pravicový politik SNS na margo návštevy Číny uviedol: „Doterajší priebeh pracovnej cesty považujem za mimoriadne úspešný. Slovensku sa otvárajú dvere k spolupráci na veľkých projektoch a k obojstranne vyváženej spolupráci.“ To je asi to podstatné, čo návšteva Činy priniesla a z čoho, dúfajme, budú mať naši občania aj konkrétne benefity.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
