Bratislava 12. máj 2023. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave vydala stanovisko ku konaniu pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade ustanovení § 363 až § 367 Trestného poriadku v znení neskorších právnych predpisov a noviel s Ústavou Slovenskej republiky, ktorým reaguje na podania v danej veci zaslané na Ústavný súd SR.
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa pre tento krok rozhodla s úmyslom prispieť k odbornej diskusii, k eliminácii politizácie výsostne odbornej problematiky a zároveň v záujme budovania právneho štátu. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave sa zároveň dištancuje od akéhokoľvek politického zneužívania jej odborného stanoviska. Vo svojom stanovisku uviedla, že podľa jej názoru je uvedené ustanovenie plne v súlade s menovanými článkami Ústavy Slovenskej republiky a príslušnými článkami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právny poriadok vníma ako ucelený racionálny systém právnych noriem, ktoré je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti. Ďalej uviedla, že § 363 až § 367 Trestného poriadku je celkom zjavne možné vykladať i aplikovať ústavne konformným spôsobom. Paragrafy 363 až 367 Trestného poriadku sledujú legitímny cieľ, ktorým je požiadavka zákonnosti rozhodnutí prokurátorov a policajtov a na ňu nadväzujúca požiadavka ústavnej konformity zásahov vytváraných týmito rozhodnutiami (t. j. odstránenie nezákonnosti a najmä odstránenie z nezákonnosti vyplývajúcich zásahov do základných práv a slobôd).
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v stanovisku zdôraznila, že Slovenská republika má dostatočný systém garancií vytvárajúcich predpoklad, že nemôže dochádzať k systémovému zlyhávaniu pri aplikácii § 363 až § 367 Trestného poriadku, pričom ide o tieto záruky:
– záruky vyplývajúce zo spôsobu obsadenia funkcie/kreácie generálneho prokurátora SR,
– záruky vyplývajúce z politickej kontroly činnosti generálneho prokurátora SR,
– záruky vyplývajúce zo súdnej kontroly činnosti generálneho prokurátora SR,
– záruky vyplývajúce z práva odvolať generálneho prokurátora SR,
– záruky vyplývajúce z možnosti vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť generálneho prokurátora SR.
Na stanovisku pracovali odborníci Právnickej fakulty UK v Bratislave, ktorí sa vo svojej vedecko-pedagogickej praxi venujú oblasti trestného práva a oblasti ústavného práva, na čele s jej dekanom doc. JUDr. Eduardom Burdom, PhD. Menovite Dr. h. c. prof. JUDr. Lucia Kurilovská, PhD., prof. JUDr. Tomáš Strémy, PhD., doc. JUDr. Milan Hodás, PhD., JUDr. Lukáš Turay, PhD. a JUDr. Stanislav Mihálik, PhD., ktorí sa vzhľadom na uvedenú argumentáciu domnievajú, že Ústavný súd SR by mal o návrhoch v konaní o súlade ustanovení § 363 až § 367 Trestného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnúť tak, že im nevyhovuje.
2 Responses
Pre plnohodnotnú zrozumiteľnosť obsahu článku je namieste aspoň stručne vyjadriť predmet (zdá sa, že sporu) t.j. čo je obsahom zmienených pragrafov.
Táto téma má aj širší spoločenský kontext. Treba ho opísať živším jazykom. Len strohý a subtílny právnický jazyk máločo a málokomu povie. Pre občanov a širokú verejnosť treba hovoriť zrozumiteľnejšie a jasnejšie.
1./ Problémom je, že v súčasnej dikcii § 363 a násl. Trestného poriadku, tento mimoriadny opravný prostriedok je obmedzený a uplatniteľný len v prípravnom konaní a nie je možné ho využiť v tzv. „predprípravnom konaní“ (nedopadá na stav trestnej veci v režime § 196 – § 198 TrP). Ide totiž o to (vážny a frekventovaný problém), že množstvo trestných oznámení sa „zamieta pod koberec“ v predprípravnom konaní pod vplyvom spoločenského („konexiálneho“) alebo politického alebo korupčného lobbingu. V praxi prešpekulovaní delikventi (podozriví) veľmi radi a ochotne (aj so svojimi advokátmi), ktorým hrozí „začatie trestného stíhania“, vyvíjajú preventívne aktivity podchytenia si vyšetrovateľa PZ a dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry – a dosiahnu efektívne odklonenie trestného stíhania a zmodifikujú ho na netrestnú vec (nezákonným „odľahčením“ trestných znakov) so záverom, že ide o „civilno-právny spor“.
Za roky trestnej praxe (po r. 1989) sa zrodila v oblasti prokuratúry (neoficiálna) doktrína ultima ratio a nekriminalizácie,s ktorou (proti ktorej) už bolo nútené zabojovať aj vyššie súdne autority, Najvyšší súd SR a ČR a tiež aj ÚS SR a ÚS ČR. Tieto jasne povedali, že rozhoduje (je rozhodnou skutočnosťou) prítomnosť „trestných znakov“ v konaní podozrivých (napr. u podvodov podľa § 221, a poprípade aj iných v súbehu, Trestného zákona.
2./ S rozšírením takejto praxe (odmiietania a zamietania trestných oznámení súvisí aj nárast a udržiavanie nedôvery občanov k orgánom činným v trestnom konaní. Prokuratúra sa považuje za akýsi sociálny zaopatrovací ústav pre druhotriedných právnikov z dobrých rodín (s dobrým sociálonym postavením, platmi a dôchodkami). Títo ľudia sú veľmi citliví na ten „správny“ lobbing.
3./ Je načase pouvažovať nad zmenou celého systému prokuratúry na štátne zastupiteľstvo (ale nie len nad zmenou fasády).
4./ Pre nápravu celej zdeformovanej vyšetrovacej praxe v štádiu predprípravných konaní, dozrel čas aj na zavedenie inštitútu tzv. „súkromnej obžaloby“ ako osobitného práva (všetkých) poškodených (trestnými činmi) uplatniteľného po tom ako „zlyhali“ (prvostupňové) OČTK. Od r. 2016, novely Trestného poriadku a zákona o prokuratúre, sa zredukovali práva poškodených a oznamovateľov trestných činov (zrušil sa inštitút sťažnosti na druhý stupeň prokuratúry), čo len posmelilo kastu delikventov sklonných k podvodov všetkého druhu. Stačí im už len si podchytiť prvostupňové OČTK, vyšetrovateľa PZ a dozor prokurátora okresnej prokuratúry – a ich prípady za zmodifikujú na „netrestné“. No a táto zdeformovaná prax vyšetrovacích zložiek polície a prokuratúry sa sama po sebe nenapraví. Vyhovuje politikom, veľkým i malým zlodejom a podvodníkom, vyšetrovateľom i prokurátorom. Všetci majú veľký výbeh a manévrovací priestor. Na druhej strane (tohto obrazu) stoja zaskočení a zírajúci občania demokratickej spoločnosti .