Smútok, smútok, čo sa za tebou skrýva?   

Posivený svedok predpokladal, že Slovensko po tragédii v Spišskej Starej Vsi zmĺkne a stiahne sa do seba. O to hlbšie a tichšie, že nevinná krv v slovenskej škole netiekla prvý raz… Očakával, že príkladom pôjdu médiá a stranícke centrály, aby nezatienili ľútosť nad ďalšími zmarenými životmi a súcit s pozostalými. Namiesto toho si pri škole rozložili stolíky ako kupci v chráme a opätovne potvrdili, že zaujať publikum sa dá lacnejšie, ako kúpenými zahraničnými formátmi veľkolepej zábavy. Na hodiny náboženstva, resp. na Kristov korbáč, prevracanie stolov a vyháňanie lotrov si nespomenuli ani politici. Dokonca ani tí veriaci. Napríklad poslankyňa, ktorá nedávno prebehla z klubu konzervatívneho KDH do klubu liberálnej Sasky. Tragický prípad v mihu nielen vyšetrila, ale aj odsúdila a popravila vinovatých. Vynímali sa medzi nimi kritici mladíka, ktorý po prevzatí vyznamenania nepodal prezidentovi ruku. (TA3, 16. 1. 2025.) Keď jej kolegyňa zo Sasky na tlačovke  (TA3, 17. 1. 2025) kritizovala unáhlené výroky o čerstvej krvavej udalosti z úst predsedu SNS a predsedu hnutia Slovensko, bleskovú vyšetrovateľku, sudkyňu a popravkyňu z vlastných radov neuviedla.

Nad zamagurským slzavým údolím z ničoho nič zasvietil hrejivý lúč v podobe tamojšej obyvateľky, ktorá nám rozochveným hlasom odkázala, že s tým, čo sa stalo, sa musíme vyrovnať, lebo čas sa vrátiť nedá a mŕtvym nič iné nepomôže. Keď to hovorila do natrčených mikrofónov, médiá si asi sedeli na ušiach. Ďalej verklíkovali informácie typu: policajti sa v školskej budove pohybovali takmer do polnoci, navštívili dom, v ktorom útočník v neďalekej obci žil, vrátili sa aj na miesta, kde ho na úteku zadržali. Takisto sme sa dozvedeli, že zavraždená zástupkyňa riaditeľky školy bola obľúbená nielen medzi žiakmi, lebo s radosťou sa s ňou na ulici zdravilo celé mestečko, čo mnohí potvrdili do kamery.

Profesionálnejšie na posiveného svedka nezapôsobili ani odborníci na duševné zdravie. Vyzývali učiteľov, aby sledovali žiakov a tých vyzývali na sledovanie spolužiakov. Bodaj by si nepovzdychol nad hľadaním svetielka na konci tunela spôsobom: všetci v strehu, všetci pod prísnym okom! A najmenšiu zmenu hlásiť! Akoby v tom veku nejestvovali zmeny správania ako prirodzený dôsledok šťastnej alebo nešťastnej prvej lásky, úspešných alebo neúspešných literárnych pokusov či napĺňania alebo nenapĺňania športových ambícií… Zažili sme to na vlastnej koži v školských laviciach, zažili sme to ako rodičia alebo starí rodičia. Ak odborníci na duševné zdravie naozaj chceli upokojiť vyplašených rodičov i školákov, mali nabrať profesijnú odvahu a predložiť zásadnú, resp. systémovú otázku, ktorá už dlhšie tlie a ktorú rozdúchala abdikácia prezidenta Policajného zboru SR v súvislosti s nezvládnutým príbehom problémového študenta v Spišskej Starej Vsi. Teda: Neprehnali sme to s inklúziou? Majú bežné školy prijímať problémových žiakov?

Možno preto posivený svedok v týchto dňoch spozornel, či politikou po novinároch a politológoch neprerastajú ďalšie profesijné odbory. Pozornosti bedlivých psychológov a psychiatrov totiž ušiel lezec s balíkom plienok na bráne Úradu vlády. Zato terajšieho premiéra preskúmali aj cez múry vládneho paláca, stanovili mu diagnózu a naordinovali ďalší postup. Ako inak, pre dobro Slovenska…

(Celkovo 291 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter