Volebné obdobie sa ešte len prevrátilo na druhý bok, no sociológ Michal Vašečka sa už obáva, že „v budúcej vláde zasadnú i fašisti“ a starostí sa, „odkiaľ pramení tá až neuveriteľne silná skepsa Slovákov k demokracii, Európskej únii, ako i volanie po vláde silnej ruky“. (aktuality.sk, Nahlas, 26. 6. 2022) Zabudol však doložiť, o ktorej EÚ hovorí. Či o tej, ktorá – spolu s NATO – ohŕňala nos nad Mečiarovým Slovenskom a posielala demarše, alebo o tej, ktorá – opäť s NATO – pasovala Ukrajinu na prijateľného kandidáta. Aj so štátnym sviatkom, ktorým si Ukrajinci pripomínajú narodenie Stepana Banderu. Po tejto zmienke by musel pochváliť Aktuality, že na potrebu denacifikovať Ukrajinu upozorňovali už dávno pred Putinom. „Neonacisti, ktorí bojujú za Ukrajinu, dnes vláde vyhovujú, ale čo bude zajtra?“ (aktuality.sk, 9. 8. 2014) „Z kriminálnikov, násilníkov a nositeľov odkazu Stepana Banderu urobili legitímnu súčasť vládnych ozbrojených síl.“ (aktuality.sk, 20. 7. 2015) Keby to nebolo do plaču, posivený svedok by sa aj zasmial. Poľsko skritizovalo ukrajinského veľvyslanca v Nemecku, že „bagatelizoval zločiny Banderu“ (Pravda.sk, 1. 7. 2022), ale ani Bandera v „plnej paráde“ neodradil Varšavu posunúť Ukrajinu medzi perspektívnych záujemcov o miesto vo vyspelej a demokratickej Európe.
Zatiaľ čo summit EÚ mal jednoznačného víťaza, Ukrajinu, víťaz summitu NATO, Turecko, musel zhltnúť aj horkú pilulku. Isteže, naoko to prebehlo až prihladko: Ankara hodila na pult súhlas s pristúpením dvoch severských štátov, dostala spod neho požehnanie na nákup amerických stíhačiek F-16 a prísľub na vydanie niekoľkých kurdských teroristov tureckej spravodlivosti… Lenže strýčko Sam nezabúda a rád varuje prípadných ďalších hriešnikov. „Turecko bolo vylúčené z programu F-35 po tom, čo kúpilo ruský protilietadlový raketový systém S-400.“ (trend.sk, 26. 9. 2021) Z madridského summitu Aliancie zároveň jasne zaznelo, ktoré štáty sú dnes najkonkrétnejšou hrozbou pre mier a teda aj pre „zhruba 800 amerických vojenských základní, ktoré ležia mimo územia USA, od malých letísk, ktoré sú využívané pre útoky dronmi, až po obrie komplexy“. (hnonline.sk, 16. 11. 2016) To len bývalá ukrajinská pilotka Naďa Savčenková šíri, že „kde sú USA, tam je vojna“. (www.slovanskenoviny.sk, 21. 8. 2021) Náš minister zahraničných vecí Ivan Korčok pomenoval problém diplomaticky. „Hranice Ukrajiny mali (a majú) rovnakú medzinárodno-právnu váhu ako ktorékoľvek iné.“ (dennikn.sk, 1. 7. 2022) Preto sme sa nedozvedeli, či medzi tie „ktorékoľvek iné hranice“ dodatočne a kajúcne zaradil aj tisícky kilometrov vzdialené hranice Iraku, Afganistanu, Líbye… Možno naozaj nepostrehol, že summity NATO – pod akýmikoľvek vznešenými sloganmi – sú už len bujarými stretávkami znudených a nevrlých absolventov nedávnych vojen. Veď čo ich má držať nakrátko, keď z európskej diplomacie ostali iba trosky a prach v podobe sankcií!
Posiveného svedka nemenej desí, čo si z tých stretávok prinášajú naši predstavitelia. Pocit nenahraditeľnosti, resp. neotrasiteľnosti nejakým trápnym referendom, lebo Brusel a strýčko Sam ich potrebujú. Zostrenú bdelosť, aby sa v slovenskom mediálnom priestore nevyvaľovali a nekrochkali ruskí trollovia. A kto by nezaregistroval premiérovu rastúcu bohorovnosť, s ktorou vyhlasuje každý krok vlády za geniálny. Ako v prípade príchodu automobilky Volvo. Čo na tom, že „vláda na 20. ročníku Medzinárodného kongresu ITAPA predstaví plán, ako zbaví Slovensko nálepky montážnej dielne“. (zive.aktuality.sk, 6. 11. 2021) Už za tejto vlády nás upútal aj iný titulok: „Záchranný balík EÚ. Slovensko má šancu zmeniť sa z montážnej dielne na modernú ekonomiku.“ (tyzden.sk, 28. 5. 2020)
Ešte jedna, dve stretávky v centrále NATO alebo v sídle EÚ, a ktovie, či premiér nenaberie také sebavedomie, že konečne vypočuje volanie politológov i médií a urobí poriadok s Matovičom a Sulíkom. No ak to už chopí do svojich rúk, prečo by si to mali odskákať iba vlastní? Keď aj iní mu pijú krv, zamorujú ovzdušie a robia hanbu Slovensku…