Rozšírené partnerstvo BB

Aby bolo jasné: BB v danom kontexte neznamená Brigitta Bardotová (to -ová by som ako autor textu, v kontexte toho, čo sa dialo pod dohľadom vykerkovaných sufražetiek z PS tento týždeň v NR SR, akcentoval!), ale Biškek – Brusel (a vice versa).

Sadyr Žaparov a Charles Michel

Prvá dohoda o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi Kirgizskom a Európskou úniou bola podpísania už v roku 1995 (t.j. štyri roky po vyhlásení nezávislosti Kirgizska), ale de facto vstúpila do platnosti až v roku 1999. Tento dokument stál na troch pilieroch:
– politický dialóg;
– ekonomické vzťahy;
– nadstavbová časť (sociálne otázky, financie, veda, nové technológie a kultúra).

Neskôr však Biškek odstúpil od tohto dokumentu s odôvodnením, že ten už nezodpovedá realite.[1] Prípravy nového dokumentu sa začali už v roku 2017 a po siedmich rokoch rokovaní nakoniec Biškek a Brusel pristúpili k podpisu novej dohody.

V utorok 25. júna 2024 počas oficiálnej návštevy kirgizského prezidenta Sadyra Žaparova v Bruseli sa rokovací cyklus uzavrel: prezident S. Žaparov a predseda Európskej rady Charles Michel slávnostne podpísali novú Dohodu o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi Kirgizskou republikou a Európskou úniou.[2]

Zľava minister ZV Kirgizska Ž. Kulubaev, prezident S. Žaparov, Ch. Michel (v strede), J. Borrell a V. Dombrovskis (vpravo)

Na slávnostnom akte sa zúčastnili ešte minister zahraničných vecí Kirgizska Žeenbek Kulubaev, vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a viceprezident Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

S posledne menovaným mal pred podpisom dokumentu osobitné bilaterálne rokovania prezident S. Žaparov a V. Dombrovskis (inak pri tete-a-tete rozhovore viceprezident, ako narodený v Sovietskom zväze, kde získal aj vzdelanie, rokovali v ruskom jazyku).[3] Spoločne posúdili otázky prehĺbenia obchodno-ekonomickej spolupráce, zvýšenie investícií do Kirgizska, realizáciu spoločných projektov v ťažobnej sfére, IT oblasť a rozvoj ľudských zdrojov. Špeciálne sa hovorilo o záujme EÚ spolupracovať na výstavbe Kambaratinskej vodnej elektrárne a participácii na projekte železničnej trate Čína – Kirgizsko – Uzbekistan.

V rámci diskusie prezident S. Žaparov informoval partnerov z EÚ o aktivitách Kirgizska v zelenej oblasti s perspektívou zníženia úrovne skleníkových plynov o 44 % do roku 2030 a snahou o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

No a ďalej navrhol, aby bol zahraničný dlh Kirgizska voči EÚ vynulovaný  s podmienkou, že ušetrené (spísané) prostriedky by krajina cielenie nasmerovala na zelené projekty (aqua projekty, ekologicky čisté technológie v ťažobnom segmente).

Nová Dohoda o rozšírenom partnerstve a spolupráci medzi Kirgizskou republikou a Európskou úniou – ako to unisono hodnotí a Biškek a aj Brusel – umožní upevniť spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti vrátane prevencie konfliktov, zvýšenie kyberbezpečnosti a regionálnej stability + kontrolu nad exportom zbraní.

Už spomenutý V. Dombrovskis (ktorý má o.i. v portfóliu aj obchod) konštatoval, že v dokumente je rozhodujúca „…ambiciózna kapitola o obchode a stabilnom smerovaní krajiny…“ Teda akcent na otvorenú konkurenciu pre malý a stredný biznis v Kirgizsku s tým, že sa otvoria „…možnosti pre investorov EÚ smerom do Kirgizska…“

Plenárne rokovanie S. Žaparov – V. Dombrovskis

Môžeme konštatovať, že daný dokument vytvára nový právny základ na upevnenie politického dialógu a spolupráce. Hovoríme o:
– obchode a investíciách;
– výskume a inováciách;
– vzdelávaní;
– životnom prostredí a zmenách klímy;
– ľudských právach a právnom štáte;
– občianskej spoločnosti.

Po podpise prezident S. Žaparov konštatoval, že „…Kirgizsko a EÚ sú na prahu historickej zmeny úrovne spolupráce…“ Kirgizsko má vzhľadom na svoje geografické umiestnenie v rámci Strednej Ázie nielen veľký tranzitný, ale aj investičný potenciál. Na to netreba zabúdať ani v treťom B. Naviac, ako Slovensko (Bratislava) má, voči ostatným členským krajinám EÚ, komparatívnu výhodu – spája nás Interhelpo, ktorého pripomenutie stého výročia nás (dúfajme) čaká v roku 2025.

Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ

Snímky: www.president.kg


[1] K histórii vzťahov KG – EÚ pozri: https://www.eeas.europa.eu/sites/default/files/otnosheniya_mezhdu_es_i_kyrgyzskoy_respublikoy_1.pdf
[2] Pozri: В Брюсселе состоялась церемония подписания Соглашения о расширенном партнерстве и сотрудничестве между Кыргызстаном и ЕС – The Ministry of Foreign Affairs of the Kyrgyz Republic (mfa.gov.kg)
[3] Bližšie pozri: https://president.kg/news/all/25470

(Celkovo 335 pozretí, 3 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter