Revolúcia v americkej zahraničnej politike

Nahradiť chamtivosť, militarizmus a pokrytectvo solidaritou, diplomaciou a ľudskými právami.

Ladislav Hohoš: Čítam tento nový text v renomovanom časopise Foreign Affairs a žasnem. Strážcov politickej korektnosti ubezpečujem, že ponúkam čitateľom skrátenú interpretáciu myšlienok amerického senátora bez akýchkoľvek dodatkov či štylistických úprav.

Smutný fakt ohľadom politiky Washingtonu spočíva v tom, že o najdôležitejších problémoch USA a sveta sa zriedkavo vážne diskutuje, čo zvlášť platí pre zahraničnú politiku. Ak aj niekoľko desaťročí existoval „dvojstranný konsenzus“ v zahraničných záležitostiach, tragédiou je, že tento konsenzus bol takmer vždy chybný. Či už išlo o vojny vo Vietname, v Afganistane a Iraku, zvrhnuté demokratické vlády po celom svete. Ďalej katastrofálne kroky v obchodovaní, ako bol vstup do North American Free Trade Agreement a zavedenie trvalých normálnych obchodných vzťahov s Čínou, následky čoho poškodili postavenie USA vo svete, hodnoty nami vyznávané a boli zničujúce pre americkú robotnícku triedu.

Uvedená schéma v súčasnosti pokračuje. Vynaložili sme miliardy dolárov na podporu izraelskej armády. USA vlastne ako jediný štát sveta obhajujú pravicovo-extrémistickú vládu premiéra B. Netanjahua, ktorá vedie kampaň totálnej vojny a deštrukcie proti ľudu Palestíny. V dôsledku toho sú USA čoraz viac izolované nielen od chudobnejších krajín rozvojového sveta, ale aj od mnohých dlhodobých spojencov z priemyselných krajín. Vzhľadom na tieto zlyhania už dávnejšie nastal čas na zásadnú zmenu orientácie americkej zahraničnej politiky. Začať treba uznaním zlyhania dvojstranného konsenzu po druhej svetovej vojne a načrtnúť novú víziu na báze ľudských práv, multilateralizmu a globálnej solidarity.

Bernie Sanders, 2019. Foto: Flickr

Politici oboch vládnych strán od čias studenej vojny využívali strach a výslovné klamstvá, aby zaplietli USA do zničujúcich zahraničných vojenských konfliktov, ktoré sa nedajú vyhrať. Prezidenti Johnson a Nixon poslali asi tri milióny Američanov do Vietnamu na podporu antikomunistického diktátora v občianskej vojne. Na základe tzv. teórie domina: ak upadne jedna krajina do komunizmu, padnú tiež okolité krajiny. Táto teória bola chybná, vojna bola zavrhnutiahodným zlyhaním. Zabitých boli asi tri milióny Vietnamcov a 58 tisíc amerických vojakov. Vietnamská katastrofa Nixonovi a jeho ministrovi zahraničia H. Kissingerovi nestačila. Rozšírili vojnu do Kambodže prostredníctvom bezprecedentného bombardovania, čo stálo státisíce obetí a vyvolalo vzostup diktátora Pol Pota, ktorý má na svedomí genocídu dvoch miliónov obyvateľov. Dopadlo to tak, že napriek enormným stratám na životoch a vynaloženiu obrovských čiastok peňazí USA prehrali vojnu, v ktorej vôbec nemali bojovať. V dôsledku toho USA vážne spochybnili svoju dôveryhodnosť doma i v zahraničí.

USA vtedy nedosiahli lepšie výsledky ani vo zvyšku sveta. V mene boja proti komunizmu a ZSSR podporovala americká vláda vojenské prevraty v Iráne, Guatemale, Kongu, Dominikánskej republike, Brazílii, Čile a inde. Tieto intervencie často podporovali autoritatívne režimy, ktoré brutálne utláčali vlastné obyvateľstvo a šírili korupciu, násilie a biedu. Washington sa stále potýka s následkami zasahovania, stretáva sa so značnou podozrievavosťou a nepriateľstvom vo viacerých krajinách, čo komplikuje zahraničnú politiku a škodí americkým záujmom.

Washington zopakoval väčšinu uvedených chýb po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Prezident George W. Bush vložil dva milióny amerických vojakov a viac ako 8 biliónov dolárov na „globálnu vojnu proti teroru“ a na katastrofálne vojny v Afganistane a v Iraku. Vojna v Iraku sa podobne ako vojna vo Vietname zakladala na výslovnom klamstve. Iracký diktátor Saddám Husajn nemal žiadne zbrane hromadného ničenia. Hoci proti vojne sa stavalo veľa amerických spojencov, Bushova administratíva jednostranným postupom poškodila dôveryhodnosť Washingtonu vo svete. Irak nebol výnimkou. V mene globálnej vojny proti teroru USA uplatňovali mučenie, ilegálne zadržiavanie, „mimoriadne vydávanie“ – zavlečenie podozrivých okolo sveta, zadržiavanie vo väzení Guantánamo na Kube a v rámci tajných väzenských operácií CIA po celom svete. Americká vláda zaviedla Patriot Act, čo viedlo k masovému policajnému dozoru doma i v zahraničí. Dve desaťročia bojov v Afganistane zanechali tisíce mŕtvych i zranených amerických vojakov a zapríčinili státisíce civilných obetí. Napriek všetkému utrpeniu a vynaloženým nákladom je Taliban znovu pri moci.

Bernie Sanders by si želal, aby mohol konštatovať, že politický establišment vo Washingtone sa poučil zo zlyhaní v rámci studenej vojny a globálnej vojny proti teroru. Až na malé výnimky sa tak však nestalo. Napriek sľubom o politike „America first“ prezident Donald Trump zvýšil neobmedzenú vojnu dronov po celom svete, vyslal ďalších vojakov na Stredný východ a do Afganistanu, vystupňoval napätie s Čínou a Severnou Kóreou, skoro sa pustil do zničujúcej vojny s Iránom. Zásobil zbraňami niektorých spomedzi najnebezpečnejších tyranov na svete od Emirátov po Saudskú Arábiu. Trumpovo počínanie má korene v desaťročiach americkej politiky, ktorá uprednostňovala krátkodobé jednostranné záujmy namiesto dlhodobého úsilia o formovanie nového svetového poriadku na základe medzinárodného práva. Trumpov militarizmus nebol výnimkou. USA v minulosti boli zapojené do vojenských operácií v Afganistane, Kamerune, Egypte, Iraku, Keni, Libanone, Líbyi, Mali, Mauretánii, Mozambiku, Nigeri, Nigérii, Pakistane, Somálsku, Sýrii, Tunisku a Jemene. Americká armáda spravuje asi 750 vojenských základní v 80-tich krajinách.

Americká politika voči Číne predstavuje ďalšiu ukážku zlyhania americkej zahraničnej politiky, ktorá pristupuje k americko-čínskym vzťahom ako k boju s nulovým súčtom. Považuje Čínu za nového zahraničnopolitického strašiaka, existenčnú hrozbu, ktorá oprávňuje čoraz vyššie a vyššie rozpočty Pentagónu. Samozrejme, Číne je veľa možno vyčítať: krádeže technológií, útlak práv pracujúcich a tlače, nesmierne využívanie energie z uhlia, represiu v Tibete a Hongkongu, hrozby vo vzťahu k Taiwanu a neľudské zachádzanie s Ujgurmi. Lenže bez spolupráce Číny a USA, dvoch najväčších pôvodcov emisií CO2, neexistuje riešenie existenčnej hrozby klimatickej zmeny. Ani budúce pandémie sa nedajú riešiť bez americko-čínskej spolupráce. Namiesto obchodnej vojny s Čínou by Washington mal sformovať vzájomne výhodné obchodné dohody na prospech pracujúcich v oboch krajinách, nie na prospech nadnárodných korporácií. USA by mali činiť Čínu zodpovednou za porušovanie ľudských práv. Lenže prístup Washingtonu k ľudským právam je selektívny. Napríklad pokiaľ ide o Saudskú Arábiu, ktorú zásobuje zbraňami a podporuje ju, rovnako ako Egypt, Indiu, Izrael, Pakistan a Emiráty – všetky tieto krajiny porušujú ľudské práva.

Kontraproduktívne nie sú iba americké vojenské dobrodružstvá a pokrytecké krytie tyranov. Ide tiež o medzinárodné obchodné dohody, do ktorých Washington vstúpil v ostatných rokoch. Obyčajní Američania počúvajú rok po roku, akí nebezpeční a hrozní sú čínski i vietnamskí komunisti, že ich USA musia poraziť, nech to stojí, čo to stojí. Ukazuje sa, že korporátna Amerika má iné výhľady. Mnohé s U.S. späté multinárodné korporácie začali vyznávať ideu „slobodného obchodu“ s autoritatívnymi krajinami a využili príležitosť najať si zbedačených robotníkov zo zahraničia za zlomok mzdy, akú by zaplatili Američanom. Washington s dvojstrannou podporou a za potlesku korporátneho sveta i médií hlavného prúdu uzavrel dohody o slobodnom obchode s Čínou a Vietnamom. Následky boli katastrofálne. Dohody platia asi dvadsať rokov, za ten čas bolo v USA zavretých asi 40 tisíc tovární, dva milióny robotníkov stratili zamestnanie, pracujúca trieda Američanov zažila stagnáciu miezd napriek tomu, že korporácie zarábali miliardy a investori boli bohato odmenení. Nevôľa k takejto obchodnej politike medzi triedou pracujúcich Američanov pomohla urýchliť pôvodný Trumpov vzostup a doteraz ho podporuje.

Moderná americká zahraničná politika nebola vždy krátkozraká a deštruktívna. V dôsledku druhej svetovej vojny, najkrvavejšej vojny v dejinách, Washington sa rozhodol poučiť z represívnych dohôd prijatých po prvej svetovej vojne. Namiesto poníženia nepriateľov Nemecka a Japonska, keď tieto krajiny ležali v ruinách, USA zaviedli ohromný multimiliardový plán hospodárskeho zotavenia a pomohli premeniť totalitárne spoločnosti na prosperujúce demokracie. Ak cieľom zahraničnej politiky je pomôcť sformovať mierový a prosperujúci svet, tak zahraničnopolitický establišment musí zásadne prehodnotiť východiskové predpoklady. Vynakladanie biliónov dolárov na nekonečné vojny a obranné zmluvy nevyrieši existenčné hrozby. V aktuálnom bode obratu v dejinách ľudstva musia USA viesť nové globálne hnutie založené na ľudskej solidarite a potrebách bojujúcich ľudí. Toto hnutie musí mať odvahu prekonať chamtivosť medzinárodnej oligarchie, keď niekoľko tisíc miliardárov drží nesmiernu ekonomickú a politickú moc.

Ekonomická politika je zahraničnou politikou. Pokiaľ bohaté korporácie a miliardári dusia naše ekonomické a politické systémy, budú sa zahraničnopolitické rozhodnutia riadiť ich materiálnymi záujmami, nie záujmami prevažnej väčšiny svetovej populácie. Američania musia zakročiť proti daňovým rajom. Washington musí sformulovať férové obchodné dohody, z ktorých budú mať prospech chudobní zo všetkých krajín, nie iba investori z Wall Street. USA musia zrušiť nadmerné vojenské výdavky a požadovať od ostatných krajín, aby ich nasledovali. USA plánujú vynaložiť na armádu v tomto roku asi 900 miliárd dolárov, pričom viac ako polovica je určená na zmluvy s malým počtom dodávateľov obrany, čo je pre nich vysoko ziskové.

Ako väčšina Američanov, aj ja som presvedčený, že životným záujmom USA a medzinárodného spoločenstva je bojovať proti Putinovej ilegálnej agresii voči Ukrajine. Lenže veľa dodávateľov obrany vidí vojnu v prvom rade ako spôsob naplniť vlastné vrecká. Každý Stinger, poslaný na Ukrajinu, stojí 400 tisíc dolárov, nehorázny nárast ceny, ktorá sa nedá rozumne zdôvodniť. Washington by mal prestať podrývať medzinárodné inštitúcie, keď ich konanie nie je v súlade s jeho krátkodobými politickými záujmami. Pre celý svet je oveľa lepšie, keď krajiny budú diskutovať o svojich nezhodách než zhadzovať bomby v ozbrojených konfliktoch. USA musia podporovať OSN platbou príspevkov, priamo sa angažovať v reformách OSN a podporovať útvary OSN ako Rada pre ľudské práva. USA by mali konečne vstúpiť do Medzinárodného trestného súdu namiesto útokov na súd, keď vynesie verdikt, ktorý Washingtonu nevyhovuje.

Prospech získaný takýmto posunom v zahraničnej politike ďaleko prevyšuje náklady. Dôslednejšia americká podpora pre ľudské práva obmedzí ich zneužívanie. Zvýšené investície do ekonomického rozvoja a občianskej spoločnosti umožnia miliónom ľudí zbaviť sa chudoby a posilní demokratické inštitúcie. Americká podpora pre férové medzinárodné pracovné štandardy zvýši mzdy pre milióny amerických pracujúcich a miliardy ľudí na celom svete. Pokiaľ bohatí budú musieť riadne platiť dane a  cezhraničný (offshore) kapitál bude potláčaný, uvoľnia sa tým značné finančné zdroje, aby uspokojovali globálne potreby a napomáhali obnoviť dôveru ľudí, ktorú môžu poskytovať demokracie. USA ako najstaršia a najsilnejšia demokracia na svete musia pochopiť, že najväčšia sila národa nepochádza z bohatstva ani z vojenskej moci, ale od našich hodnôt slobody a demokracie. Najväčšie výzvy našej doby, počnúc klimatickou zmenou a končiac globálnou pandémiou, si vyžadujú kooperáciu, solidaritu a kolektívne konanie, nie militarizmus.

Zdroj:
Bernie Sanders: A Revolution in American Foreign Policy. Replacing Greed, Militarism, and Hypocrisy With Solidarity, Diplomacy, and Human Rights.
©Foreign Affairs. March 18, 2024.

Bernie Sanders (*1941) je jedným z najskúsenejších amerických politikov. Bol ešte ako nezávislý starostom Burlingtonu, od roku 1990 do 2007 bol zvolený do Snemovne reprezentantov, odvtedy pôsobí v Senáte už tretie volebné obdobie. Uchádzal sa o nomináciu Demokratickej strany na prezidenta USA v roku 2016. V primárkach prehral s Hillary Clintonovou, získal 43 % hlasov voličov a 39 % hlasov delegátov na konvente DS. Protikandidátka získala 43 % hlasov voličov a 60 % hlasov delegátov. Pre svoj program demokratického socializmu teda získal na pomery v USA veľmi priaznivý výsledok.

(Celkovo 584 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

One thought on “Revolúcia v americkej zahraničnej politike

  • 22. marca 2024 at 9:25
    Permalink

    A sme znova pritom: zákon nadhodnoty (tvorby zisku) a vygenerovaný vývojom zákon ekonomickej sily a moci, ktoré sú vlastné nadnárodným oligopolom a monopolom (globalizačnému veľkokapitálu), pôsobia ako by živé mechanizmy. USA ako štát, štátna mašinéria, sú len prostriedkom na presadzovanie ekonomických záujmov globalizačného veľkokapitálu. Kapitalizmus z jednej strany buduje a z druhej strany (aj) cynicky ničí ľudský svet a nesmierne vyšťavuje a ohrozuje prírodu a život na planéte Zem.

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter