Prezidentské voľby ako referendum o smerovaní Slovenska

Neviem, či sa mi to len zdá, ale výsledky prvého kola prezidentských  volieb vyzerajú tak, akoby sa konali počas Veľkej noci. Niektorým v mestách za-šibalo, iní boli v opojení (možno z marišky či alkoholu)  túžbou poraziť Fica, pričom zabudli, že kandiduje Pellegrini, no a ďalší sa modlili, aby dobre bolo. Tak zvíťazil kariérny diplomat, či skôr karierista a chameleón bez vlastného názoru – Ivan Korčok.

Prezidentské voľby boli znovu nie o programe a hodnotách kandidátov, ale výlučne o boji proti Ficovej vláde a za presadenie progresívno-liberálnej opozície, čo sa im paradoxne s pomocou ne-kresťanských demokratov aj podarilo víťazstvom Ivana Korčoka so 42,5 percentami hlasov voličov. Rozhodujúci bol odpor voči Ficovi, ktorý sa pretavil do výsledkov prvého kola, a tak sa Peter Pellegrini musel uspokojiť s druhým miestom a s 37 percentami hlasov a Štefan Harabin s tretím miestom a 11,7-percentnou podporou. Z veľkej časti o víťazstve rozhodli bratislavskí kaviarenskí voliči a voliči v krajských mestách.

Pozitívna bola síce voličská účasť, ktorá dosiahla takmer 52 percent, no bola výrazne nižšia ako pri voľbe Rudolfa Schustera v roku 1999, keď prišlo voliť až 77 percent občanov. Účasť v prvom kole nie je väčšinovým obrazom Slovenska. Doma zostalo viac ako dva milióny voličov, a tak rozhodli (azda aj) zmanipulovaní mladí ľudia, nevedomí slniečkári, kaviarenskí „pôžitkári“, spolu s trojlístkom strán PS – SaS – KDH a samozrejme, s masívnou podporou skorumpovaných protivládnych médií.

Výsledky prvého kola nie sú ani tak sklamaním, ako smutnou slovenskou realitou, keď uspel plytký, až primitívny marketing. Zatiaľ menšina voličov (niečo nad 42 percent) si zvolila Ivana Korčoka ako zástupcu  globalistov EÚ, mocenských záujmov USA, človeka, ochotného vzdať sa práva veta v európskych inštitúciách, predstaviteľa agresívnej politiky NATO a podporovateľa vojny na Ukrajine, a to všetko proti záujmom a potrebám občanov Slovenska. Naplnil sa tak americký scenár volieb, ktorý sa osvedčil už pri voľbe Kisku a Čaputovej.

Korčok dosiahol víťazstvo aj tým, že sa svojim voličom snažil nahovoriť, že jeho voľba je referendom o Ficovi, o jeho odstavení, alebo aspoň obmedzení vplyvu Smeru SSD na smerovanie krajiny.

To, že Korčok nie je žiadnym občianskym, ale jasným straníckym kandidátom, potvrdila aj účasť na brífingu Korčoka, keď tam boli všetci lídri opozície od Šimečku cez Gröhlinga až po predstaviteľov KDH. Oslavovali aj politickí skrachovanci, prítomní v jeho hlavnom stane, ako Dzurinda, Mikloško, Heger, Naď a ďalší spolu s umeleckým „výkvetom“.

Ivan Korčok uspel v troch krajoch – Bratislavskom, Trnavskom a Košickom. Najvýraznejšie v Bratislave i okolitých okresoch. Pomerne prekvapujúco sa mu darilo aj v „Pellegriniho bašte“, v Banskej Bystrici, ako i na Záhorí, Orave, Liptove či Spiši.

Ivan Korčok nie je nepopísaným papierom. Jeho voličom akoby neprekážalo, či nechceli vedieť o poslušnom diplomatovi, ktorý verne slúžil Mečiarovi, Dzurindovi, ale i Ficovi a Matovičovi, zrazu prezliekol kabát a stal sa pravoverným demokratom. Je to typický progresívny liberál, ktorému nikdy nešlo o Slovensko, ale len o seba a svoju kariéru.

Pellegrini ovládol päť krajov a najmä menšie okresy a mestá na vidieku prevažne na východe a v menšej miere na strede a západe Slovenska.

Harabin, ktorého voliči jednoznačne v prvom kole zobrali hlasy výlučne Petrovi Pellegrinimu, sa môžu v druhom kole obrátiť „pravú vieru“ a voliť proslovenského kandidáta, ktorým Pellegrini nesporne je.

Farizejské KDH zohralo významnú úlohu v podpore Ivana Korčoka, keď rozhodlo o jeho úspechu na severe a východe Slovenska. Voliči KDH v rozpore so svojimi hodnotami dali hlas protikresťanskému progresívnemu liberálovi Korčokovi. V tej súvislosti treba pripomenúť tradične protislovenský postoj KDH, keď jeho poslanci nehlasovali za Ústavu SR a vznik Slovenskej republiky. Potvrdilo sa tak to známe „Zo psa slanina nebude“, keď podporili Korčoka a spojenie s PS a SaS.

Redaktori protivládnych mainstreamových médií sa až okato a neskutočne „vytešovali“ z úspechu Korčoka, veď akoby aj nie, keď sami kanibalizujú Pellegriniho cez vládu, v ktorej priamo nepôsobí a tým ovplyvňujú voľby prezidenta. Pokračuje aj vymývanie mozgov najmä mladým, neskúseným ľuďom, debilizácia národa a preferovanie v predčasných voľbách porazenej menšiny PS, SaS a KDH. Znovu pripomínam výrok nemeckého fašistického propagandistu Goebbelsa, ktorý charakterizuje naše mediálne prostredie: „Dajte mi do rúk médiá a ja z každého národa urobím stádo svíň.“ 

Protivládne médiá sa už stali mediálnou odpadovým kanálom, plným účelových poloprávd a klamstiev, čo sa prejavuje najmä pri voľbách. Slepo a poslušne slúžia progresívno-liberálnej opozícii a svojím prevažne zahraničným chlebodarcom. Svojou primitívnou propagandou ohrozujú psychické zdravie občanov, polarizujú spoločnosť, výraznou mierou vyvolávajú a rozsievajú nenávisť, najmä však deformujú politickú súťaž. Je to tak aj v týchto prezidentských voľbách.

Ešte pred uzatvorením volebných výsledkov začal Ivan Korčok s nevyberanými útokmi a hrubým znevažovaním svojho protikandidáta Petra Pellegriniho. Ten, naopak, hovoril triezvo o záujme osloviť voličov Harabina i Forróa a ďalších neúspešných kandidátov, pričom Korčoka prakticky nespomenul. Zato Korčok vystúpenie, ktoré mu dali do rúk asi na americkej ambasáde, prakticky celý čas poctivo a dôsledne čítal a útočil na protikandidáta, akoby bol on ten jediný spravodlivý a Pellegrini bol Ficov zloduch.

Celkové výsledky v druhom kole výrazne ovplyvní účasť a podpora, či nepodpora Pellegriniho zo strany Harabinových voličov. Ten nevyzval svojich voličov, aby nešli v druhom kole voliť a práve naopak, hovorí: „Moji voliči majú svoj vlastný rozum a vedia, koho majú voliť.“ Ak sa títo národní voliči nespamätajú a nepôjdu voliť, prakticky tým podporia Ivana Korčoka, ktorý je aj pre nich neprijateľný. Harabinovi voliči sa už v prieskume vyjadrili, že približne 25 percent ich nepôjde voliť a z tých, čo pôjdu voliť, dá až 68 percent hlas Petrovi Pellegrinimu.

Pokiaľ ide o ďalších neúspešných kandidátov, tak tam sú zaujímaví maďarskí voliči Krisztiána Forróa, ktorý síce získal len necelé tri percentá, avšak občanov maďarskej národnosti je viac ako osem percent. Väčšina z nich nebola voliť a sú tak potenciálnou rezervou, z ktorej môžu dvaja postupujúci čerpať. Práve tu sa zvedie zápas o to, kto ich získa na svoju stranu. Z hľadiska početnosti voličov Matoviča a Kubiša nie je až také podstatné, ku komu sa pridajú a pravdepodobne sa proporcionálne rozložia medzi dvoch postupujúcich kandidátov.

Predpokladá sa ráznejší vstup Smeru SSD do druhého kola volieb najmä z hľadiska mobilizácie dvoch miliónov voličov,na  ktorí sa nezúčastnili prvom kole volieb. Podľa prieskumu agentúry AKO sa z nezúčastnených voličov až 44 percent nezúčastní ani na druhom kole. Z tých, čo pôjdu voliť, je rozhodnutých podporiť Ivana Korčoka až 25 percent a 15 percent chce voliť Petra Pellegriniho. Tak o tých sa už oplatí zabojovať.

Pokiaľ ide o kampaň, možno očakávať tvrdšiu rétoriku. Pravdepodobne  to bude hra na dobrého – Pellegriniho a zlého chlapca Fica. Celá koalícia sa musí zjednotiť, ak nechce, aby nový prezident Korčok, podobne ako doteraz Andrej Danko a Zuzana Čaputová, nebrzdili a nerobili napriek súčasnej vláde.

Diskutuje sa o tom, aká bude kampaň pred druhým kolom. To, čo začal Korčok urážkami a útokmi na Pellegriniho a jeho prepojenie na Fica dokazuje, že to bude kampaň tvrdá a špinavá. Otázka je, či bude takto postupovať i Pellegrini, alebo si udrží svoju odbornosť a slušnosť. Špinavú robotu však za oboch kandidátov pravdepodobne urobia strany, ktoré ich podporujú.

Voľby prezidenta nie sú len o dvoch kandidátoch. Či si to priznáme, alebo nie, sú referendom o tom, či na Slovensku prevládne progresívny liberalizmus, alebo sociálny štát riešiaci problémy vlastných občanov. To by si mali uvedomiť všetci voliči, a to aj voliči KDH a Harabina a mali by sa začať správať zodpovedne ku svojej vlasti.

V druhom kole pôjde o to, či u voličov vyhrá pud sebazáchovy a národnoštátnych záujmov Slovenska a či budeme preferovať mier prostredníctvom Petra Pellegriniho. Na strane druhej je otázne, či voliči naletia slniečkárom a ich propagande, či si vyberú pre Slovákov cudzie hodnoty  a zvolia ich predstaviteľa Ivana Korčoka.

Pre všetko vyššieuvedené je najlepšou alternatívou a jedinou dobrou voľbou pre Slovensko Peter Pellegrini.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

(Celkovo 486 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Ja si myslím- čo myslím? Som presvedčený, že keby Marián Kufa bol predsedom KDH, mala by táto politická strana 41,7 % preferencií. Keby sa stal arcibiskupom, nezmestili by sa veriaci na bohoslužbách do vnútra chrámov. Farizeji by sa začali strácať, lebo by sa stávali viditeľnými. Keby…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter