Sedemdesiatdvaročný Mian Muhammad Šáhbáz Šaríf po svojom opätovnom marcovom (2024) zvolení do funkcie premiéra Islamskej republiky Pakistan vykonal svoju prvú zahraničnú cestu – oficiálnu návštevu Tadžikistanu.
Akceptoval tak pozvanie prezidenta Tadžikistanu Emomali Rachmona. Po rokovaniach obaja politici odcestovali do Astany na vrcholový summit Šanghajskej organizácie spolupráce[1], kam zavíta aj generálny tajomník OSN António Guterres.
To len potvrdzuje, že táto organizácia, teda ŠOS, má globálny vplyv, vysokú autoritu a perspektívu v kontrapunkte so svetu a mieru škodiacim NATO.
Bilaterálna téma zvíťazila
Jeho prvá cesta viedla do v zásade najchudobnejšej krajiny stredoázijskej pätice, do jedinej stredoázijskej krajiny, ktorá nemá turkický jazykový základ, do krajiny, s ktorou neexistuje historické prepojenie v 20. storočí a do krajiny, ktorá natvrdo hraničí s Afganistanom.
Na letisku v Dušanbe pakistanského premiéra M. Šarífa privítal tadžický premiér K. Rasulzoda, vpravo. Foto: Ниат Ховар www.khovar.tj
Pakistanský premiér okrem hlavného stretnutia s prezidentom E. Rachmonom mal veľmi zaujímavé stretnutia (pre bezpečnosť Strednej a Centrálnej Ázie) s predsedom Mažilisom Oli (parlament) Tadžikistanu Machmadtoirom Zokirzodom a tadžickým premiérom Kochidom Rasulzodom.
Kvôli korektnosti spomeňme, že počas svojho predchádzajúceho premiérovania Š. Šaríf prijímal v Islamabade prezidenta Tadžikistanu v decembri 2022, o čom sa možno dočítať v prvom materiáli roku 2023 na SLOVE s názvom Dušanbe sa sem-tam pozerá aj na Islamabad.[2]
Tiež treba brať do úvahy aj historický fakt, že Pakistan a Tadžikistan nadviazali diplomatické styky 6. júna 1992.[3]
Tak, ako sa očakávalo, po rokovaní prezidenta E. Rachmona a premiéra a došlo k podpisu deviatich (dôležitých) bilaterálnych zmluvných dokumentov.[4]
To len potvrdzuje, že ako Islamabad, tak aj Dušanbe nie sú v zajatí neoliberálnych schém plných dúhových kaviarenský pokrikov, ale sú schopní partneri, nehľadiac na to, čo si robili tajné služby na území Afganistanu.[5]
Pritom Pakistan už veľmi efektívne spolupracuje s Čínou smerom na Tadžikistan. No a Tadžikistan zasa efektívne pomáha analyzovať svetovú politiku pre Čínu, Rusko a aj pre Pakistan.
Premiér Pakistanu Mian Muhammad Šáhbáz Šaríf a prezident Tadžikistanu Emomali Rachmon, vpravo. Foto: www.president.tj
Aj pre Islamabad je – netreba si nič nahovárať – Stredná Ázia zdrojom energetických zdrojov, ktoré Pakistan nemá v dostatočnom objeme a palete. A preto, aby sa k nim nevojensky dostal, ponúka niekoľko globálnych projektov, kde je favorizovaná možnosť prístupu k svetovému moru cez pakistanské prístavy. A o tejto príťažlivosti je diskusia zbytočná, lenže v Strednej Ázii sú na postoch lídri, ktorí síce počúvajú vábenie, ale majú čas a rozhodnú v prospech svojich krajín.
Priestor zvýšeného záujmu
Pre Islamabad je Stredná Ázia priestorom zvýšeného záujmu. Z jednej strany to je ekonomický záujem, z druhej strany svoj podiel má aj nábožensko-ideologická motivácia, no a samozrejme konkurenčný súboj s Indiou, ktorá má tiež svoje záujmy v regióne.
Ak dopravná previazanosť Strednej, Centrálnej a južnej Ázie ma konvexný charakter, je jasné, že Pakistan sa snaží nevypadnúť z miešačky.
Spolupráca Pakistanu so Strednou Áziou sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude lineárne rozvíjať, predovšetkým v obchode. Tak napríklad podľa najnovších dostupných údajov obchodný obrat Pakistanu a Tadžikistanu sa od roku 2022 zvýšil v roku 2023 o cca 1,6 krát a dosiahol úroveň 52,7 mld. $.
Následne pôjde aj proces regionálnej finančnej integrácie, aby sa realizoval koncept dedolarizácie vzťahov.
Nakoniec najkratšia cesta zo suchozemského Tadžikistanu k najbližšiemu morskému prístavu je možná cez Afganistan do Pakistanu.
Do Karáči je to cca 2 720 km a do iránskeho prístavu Bander-Abbas 3 400 km. Dosť veľký rozdiel, lenže treba dosiahnuť stabilitu a bezpečnosť v horách Pamíru. Ide o 350 km priesmyku pod masívom Karakorum a aj preto ten akcent na stabilitu a bezpečnosť v Afganistane.[6]
Vo februári 2023 námestníčka ministra zahraničných vecí Pakistanu Hina Rabbani Khar to povedala jasne: „… situácia v Afganistane bráni Pakistanu realizovať svoj potenciál vo vzťahu s krajinami Strednej Ázie…“[7]
Nehľadiac na to, Pakistan nie je jednoduchý partner na rokovania pre ktorúkoľvek krajinu Strednej Ázie.
Okrem jadrového potenciálu, zložitých vzťahov s Indiou, rozdielmi v právnej základni či filozofii podnikania… je v Pakistane aj vysoká miera biedy, čo dáva rokovaniam zvláštnu príchuť, pretože napriek tomu, že sú stredoázijské republiky chudobné, vo svojej podstate nenávidia – tak ako vyučuje islam – medziľudskú chudobu.
Asi takto – podľa autora textu – treba vnímať a čítať prvú oficiálnu zahraničnú cestu M. Šarífa do Tadžikistanu.
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Bližšie pozri: Šanghajský duch v Astane – Noveslovo
[2] Pozri: Dušanbe sa sem-tam pozerá aj na Islamabad – Noveslovo
[3] Отношения Таджикистана с Пакистаном | Министерство иностранных дел Республики Таджикистан (mfa.tj)
[4] Zoznam dokumentov pozri: Церемония подписания новых документов о сотрудничестве Таджикистана и Пакистана и пресс-конференция | Президенти Тоҷикистон – President of Tajikistan – Президент Таджикистана -رئيس جمهورية تاجيكستان
[5] Начало официального визита Премьер-министра Исламской Республики Пакистан Шахбоза Шарифа | Президенти Тоҷикистон – President of Tajikistan – Президент Таджикистана – رئيس جمهورية تاجيكستان
[6] Отбивающийся от талибов Пакистан укрепляет сотрудничество с Таджикистаном — EADaily — Пакистан новости. Новости Пакистан. Новости Пакистана. Пакистан. Новости. Пакистан сегодня. Ситуация в Пакистане. Столица Пакистана. Новости дня. Новости сегодня.
[7] www.halva.tj
