Predsedať, resp. riadiť vo funkcii predsedníckej krajiny akúkoľvek medzinárodnú organizáciu je pre danú krajinu nielen vecou prestíže, ale aj potvrdením akejsi bonity tejto krajiny a faktu, že daná organizácia stojí na demokratických princípoch. Tieto dva momenty zvýrazňujeme aj preto, aby dme si spomenuli len ta fakt, ako sme sa na Slovensku tešili z historicky prvého predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016. (Inak, najbližšie bude Slovensko predsedať Rade Európskej únie (samozrejme, ak sa dovtedy činnosť tohto spolku neukončí kolektívnym suicídiom)v januári až júni 2030.[1]) Alebo sa vráťme do roku 2019, keď Slovenská republika predsedalo OBSE. A mohli by sme pokračovať a sumarizovať tieto výkladné skrine Slovenska voči svetu.
Hovorme aj o tom, že minister Miroslav Lajčák predsedal 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia OSN (od septembra 2017 do septembra 2018).[2] Áno, ten M. Lajčák, ktorý odišiel do New Yorku iný, než sa z New Yorku po roku vrátil a ktorého počas jeho neprítomnosti ako káder SMER-u zastupoval jeho prvý štátny tajomník. Áno, ten Ivan Korčok, ktorý sa zo svojho pobytu vo Washingtone ako veľvyslanec (na návrh vlády pod vedením SMER-u) vrátil ako minister slovenskej vlády tiež celkom iný (vymenený, alebo „nakúpený“?)…
Rodný list organizácie
Vráťme sa ale k druhému momentu. Teda k faktu, že rotujúce predsedníctvo je súčasťou rodného listu konkrétnej medzinárodnej organizácie a nespochybňuje sa. Lenže tu máme Európsku úniu, ktorá teraz len špekuluje, ako nedopustiť, aby Maďarsko predsedalo Rade Európskej únie len preto, že ide o Viktora Orbána. Alebo, ak sa tento spolok nevie dohodnúť na tom, na čo „nakúpil“ nové krajiny, teda na konsenzuálnom rozhodovaní a chce prejsť na väčšinový prístup, tak to je zlé. Inak povedané – nástup demokracie ako remeň!
A čo napríklad – Kazachstan
Skúsme sa pozrieť na to, ako a kde bude predsedať jedna z teritoriálne a ekonomicky rozhodujúcich krajín Strednej Ázie – Kazachstan. Pozrieme sa na predsedníctva Kazachstanu v organizáciách, ktoré zásadne vplývajú na svetovú geopolitiku a na program globálnej diskusie o medzinárodnom poriadku na svete: v Šanghajskej organizácii spolupráce (ŠOS)[3], Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB)[4], Konferencii o opatreniach na budovanie interakcie a dôvery v Ázii (CICA)[5], Organizácii turkojazyčných štátov (OTŠ)[6], Medzinárodného fondu záchrany Aralského mora (MFZAM)[7] a Islamskej organizácie potravinovej bezpečnosti (IOPB)[8].
Predsednícke priority
Predsedníctvo v Šanghajskej organizácii spolupráce prešlo na Kazachstan, jedného zo zakladajúcich členov tejto organizácie, v júli 2023 a bude pokračovať do konca júna 2024, keď je naplánovaný prezidentský summit ŠOS v Astane. Len si pripomeňme, že členským krajinami ŠOS sú Ruská federácia, Čína, India, Pakistan, Irán (všetko jadrové mocnosti, alebo veľmi blízko k tomuto statusu), Kirgizsko, Uzbekistan, Tadžikistan, Kazachstan (za Strednú Áziu) a ako krajina stojaca na prahu vstupu za riadneho člena – Bielorusko. Inak povedané, ide zhruba o polovicu obyvateľov zemegule, s podielom cca 25 % svetového HDP a 15 % svetového obchodu.
V rámci svojho predsedníctva Kazachstan predstavil v roku 2023 program „Jednota za spravodlivý svet…“. V roku 2024 iniciuje „Rok ekológie v ŠOS“ a Almaty sa stalo turistickým a kultúrnym hlavným mestom ŠOS. Pod vedením Astany pokračuje práca na formulovaní a sformulovaní „Energetickej charty ŠOS“ a tiež na strategickom dokumente (je ich viac, ale tento sa javí najdôležitejší) „Koncepcia zvýšenia potenciálu ŠOS“.
V roku 2020 Kazachstan prevzal po Tadžikistane predsedníctvo v rámci Konferencie o opatreniach na budovanie interakcie a dôvery v Ázii. V októbri 2022 bolo na VI. summite CICA dohodnuté, že predsednícky mandát Astany sa predlžuje do roku 2024 (vrátane). Dnes sa v rámci CICA angažuje 28 členských štátov a 10 krajín so štatútom pozorovateľa.
Astana ako predsedujúca krajina dáva do popredia činnosti organizácie už tradične terorizmus a náboženský extrémizmus, ale aj nóvum – epidemiologickú bezpečnosť, zdravotníctvo, farmaceutický priemysel a IT technológie.
Predsedníctvo Astany v Organizácii turkojazyčných štátov štartovalo taktiež ešte v roku 2023 (po X. summite OTŠ v októbri 2023 v Astane), keď bol prijatý kreatívny „brand“ – TűrkTime.[9] V rámci svojho predsedníctva v OTŠKazachstan presadzuje posilnenie spolupráce v oblasti vedy a vzdelávania a preferenciu, aby sa Astana stala finančným centrom turkojazyčného sveta (na báze platformy EXPO 2017).
Len na osvieženie pamäti: štatút pozorovateľa v tejto organizácii má o.i aj náš sused, člen EÚ či NATO – Maďarsko.
V roku 1993 vznikol Medzinárodný fond záchrany Aralského mora, ktorému tiež v roku 2024 predsedá Kazachstan. Jeho hlavným cieľom, ako napovedá už názov, je realizácia cezhraničných projektov a ekologických opatrení na záchranu umierajúceho (či už mŕtveho?)Aralského mora. No a tiež pritiahnutie Afganistanu k tejto téme, pretože spravodlivá distribúcia povrchových vôd v rámci Strednej a Centrálnej Ázie je jedným z pilierov bezpečnostnej stability v regióne.[10]
S príchodom nového roku 2024 prešlo na Kazachstan po Bielorusku aj predsedníctvo vo veľmi dôležitej (všeobecne, ale aj z pohľadu moderných dejín krajiny)[11] bezpečnostnej štruktúre – Organizácii zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).
Snahou Astany v rámci predsedníctva je akcentovať dynamizáciu spolupráce so zainteresovanými krajinami a medzinárodnými organizáciami vo sfére regionálnej a globálnej bezpečnosti vrátane OSN. Samozrejme z pohľadu Strednej Ázie ide predovšetkým o boj s terorizmom a narkobiznisom, pričom svoj priestor má aj boj s kyberterorizmom.[12]
Ak je reč o bezpečnosti, Astana preferuje aj potravinovú bezpečnosť. Krajina v roku 2024 bude predsedať Islamskej organizácie potravinovej bezpečnosti, ktorej vznik iniciovala pred 10 rokmi (dnes ju tvorí 35 členských krajín islamského sveta).
Kazachstan v súčasnosti patrí medzi desať svetových exportérov pšenice a múky (na prvom mieste je Ruská federácia) a počas svojho predsedníctva predpokladá otvoriť otázky využívania vody pre poľnohospodárstvo a celkovej potravinovej bezpečnosti vo svete. A tu chce využiť svoje predsedníctva v CICA a OTŠ, ale aj svoj vplyv v rámci Organizácie islamských štátov.
Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku
Ak zoberieme do úvahy, že Kazachstan bude väčšiu časť roku 2024 predsedať v spomenutých organizáciách a spolkoch, znamená to o.i aj to, že ho partneri vnímajú ako konštruktívnu krajinu, majúcu svoj geopolitický potenciál. Ale aj to, že v Astane a okolí (t. j. na ploche 2 717 300 km²) rozmýšľajú strategicky a pre dobro svojej (nie tejto!) krajiny.
A ešte niečo. Na to, aby ste boli predsedníckou krajinou, potrebujete aj ľudský a intelektuálny potenciál vlastnej diplomacie. Tu Kazachstan nemá zásadný problém, ale Slovensko áno! Neveríte? Tak si pozrite, koho súčasná a našťastie dosluhujúca prezidentka vymenovala (a ešte narýchlo vymenuje) za veľvyslancov a koho a komu odkázala, že ich nebude akceptovať!
Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ
Snímky: www.president.az a www.wikimedia.commons
[1] COUNCIL DECISION (EU) 2016/ 1316 – of 26 July 2016 – amending Decision 2009/ 908/ EU, laying down measures for the implementation of the European Council Decision on the exercise of the Presidency of the Council, and on the chairmanship of preparatory bodies of the Council (europa.eu)
[2] Pozri: www.un.org/pga/72/
[3] Bližšie pozri: sectsco.org
[4] odkb-csto.org
[5] s-cica.org
[6] turkicstates.org
[7] kazaral.org/
[8] iofs.org.kz
[9] TűrkTime – alebo turkická epocha sa začína!(?) – Noveslovo
[10] Podrobnejšie pozri: https://noveslovo.eu/komentare/stredoazijsky-boj-s-vodou-a-o-vodu/
[11] Pozri: Kazašský kantar – spomienky na rok 2022 – Noveslovo
[12] Pozri: Personálna ofenzíva Astany – Noveslovo
