Keď ukrajinský prezident načiahol ruky po amerických stíhačkách F-16, posivený svedok očakával, že vojenskí analytici okamžite spochybnia reálnosť ich nasadenia. Argumentmi a faktami z prvej ruky. „Štyria slovenskí piloti (zo šestnástich – pozn. aut.) po dvoch rokoch končia základný výcvik na lietadlách F-16.“ (webnoviny.sk, 1. 11. 2021) Z toho istého zdroja sme sa dozvedeli, že „vedúci skupín strávia na výcviku až štyri roky“. (29. 10. 2021) Vojenskí analytici však držali bobríka mlčanlivosti. Že by považovali ukrajinských pilotov za učenlivejších? Alebo za ich mlčaním bolo niečo iné? Napríklad presvedčenie o skorom a definitívnom skoncovaní s kremeľskými trolmi, hoaxami i konšpiračnými centrálami, aby neotravovali verejnosť otázkami, kto vlastne pilotuje americké stroje nad Ukrajinou… V tomto duchu ich musela povzbudiť česká eurokomisárka Věra Jourová, ktorá po gratulácii Petrovi Pavlovi „vyjádřila naději, že budou spolupracovat na boji s dezinformacemi“. (parlamentnilisty.cz, 29. 1. 2023) Oslávenec ju nesklamal. „Informace jsou zbraní a mají potenciál destabilizovat celé státy. My s tím takto musíme pracovat.“ (Tamtiež.) No vojenskí analytici už nemusia ani ceknúť. Tej povinnosti ich v týchto dňoch zbavili USA a Nemecko svojím jednoznačným „nie!“ americkým stíhačkám Ukrajine.
Zatiaľ čo podľa premiéra Eduarda Hegera v osobe Petra Pavla „zvíťazili hodnoty Novembra 89“ (teraz.sk, 29. 1. 2023), jeden z lídrov Novembra 89, Michael Kocáb, bil na poplach. „Je smutné, že se národ rozkmotřuje a hašteří nad dvěma normalizačními komunisty.“ (parlamentnilisty.cz, 28. 1. 2023) Ktovie, čo s ním urobilo, keď sa medzi osobnými gratulantmi úspešnejšiemu normalizačnému komunistovi zjavila Zuzana Čaputová, ktorú Michael Kocáb uznáva a obdivuje. „Je to úžasná osoba, jedna z najlepších štátničiek v Európe.“ (aktuality.sk, 18. 11. 2022) Možno si vydýchol, keď v médiách zachytil, že do Pavlovho volebného štábu nevkročila velebená prezidentka, ale vrchná veliteľka ozbrojených síl. Prezidentka, ktorá žiadala predčasné voľby do konca júna, by ani na sekundu nespustila z merku babrácku vládu v demisii. No vrchná veliteľka bez mihnutia oka akceptovala ich posun na koniec septembra. Nech vláda bola, aká bola, vrchná veliteľka na nej chybu nenašla.
Ako potvrdil sám Michael Kocáb, ani normalizační komunisti neboli iba zlí. „Marián Čalfa masíroval Federální shromaždení tak, aby proběhla jednomyslná volba Václava Havla. My jsme se smáli, bylo nás třináct a kolem samí komunisté, socialisti a pár lidovců. Šlo o zákulisní hru Mariána Čalfy.“ (ct24.ceskatelevize.cz, 29. 12. 2011) Údajný spolutvorca totalitného obuškového zákona Čalfa dokonca zachránil Občianske fórum, lebo zvolením Alexandra Dubčeka by mohlo „dojít k rozkolu uvnitř OF a případnému posílení komunistů“. (Tamtiež.)
Zuzana Čaputová „Pavlovo víťazstvo považuje za nádej“ (tyzden.sk, 28. 1. 2023), ale on sa svojimi prvými krokmi nevyhranil medzi lídrami východného krídla NATO. Posivený svedok ani nepredpokladá, že by dokázal upozorniť Kyjev a bývalé sovietske satelity, aby sa krotili v urážaní a ponižovaní Nemecka. Isteže, je to lákavé a mediálne vďačné: nemeckému prezidentovi na poľsko-ukrajinskej hranici zaveliť „čelom vzad!“, zato nemeckého kancelára blahosklonne prijať, vzápätí ho nazvať urazenou klobásou, spucovať ho po návšteve Kremľa a každom telefonáte s Putinom, požadovať reparácie za 2. svetovú vojnu, tlačiť na Berlín, čo musí dodať Ukrajine… Nemeckí predstavitelia to statočne prehĺtajú, ale ako to poznačí nemecký ľud? Nevrhne sa do náruče nejakému maliarovi-natieračovi ako po 1. svetovej vojne? A ak sa počas francúzskych prezidentských volieb obávame, že kľúča od Elyzejského paláca sa zmocní Marie Le Penová, tak by sme Emmanuelovi Macronovi nemali ustavične pripomínať, že jeho „pompézne predstavy o európskej autonómii (voči USA – pozn. aut.) zostávajú len snom, a preto je tieto nápady najlepšie odhodiť do odpadkového koša“. (dennikn.sk, 31. 1. 2023)
Keď je Petr Pavel so svojou stranícko-profesijnou minulosťou podľa Zuzany Čaputovej naozaj nádejou, tak by mal byť nádejou aj pre nekomunistu a amatérskeho eštebáka Jána Budaja, ako aj pre stovky jemu podobných, že im už nikto neotrepe o hlavu krycie mená.
Tohtoročný Česko-Slovenský ples sa mal konať 11. februára pod záštitou pána Miloša Zemana a pani Zuzany Čaputovej. Začal sa však skôr a s nečakaným prívlastkom: maškarný. Len aby sa našiel niekto triezvy a mal odvahu zvolať: „Masky dolu!“
