Dávajme si pozor na znovu ožívajúci japonský militarizmus
Denník Pravda zverejnil dňa 9. januára 2024 rozhovor s bývalým admirálom japonského námorníctva Takei Tomohisa. Účelovo sa zlomyseľne vyjadroval k otázke Taiwanu, nezodpovedne komentoval vnútorné záležitosti Číny, bol plný klamstiev, mylných tvrdení a vážne dezinformoval slovenskú verejnosť. Čínske veľvyslanectvo na Slovensku má zodpovednosť a povinnosť objasniť pravdu.
1. Článok nepravdivo tvrdí, že o štyri alebo päť rokov sa očakáva, že napätie v Taiwanskom prielive dosiahne kritický bod a Čína bude pripravená na inváziu. Japonsko preto nemôže váhať a musí zlepšiť svoje obranné schopnosti. Takei ako predstaviteľ japonských militaristických síl nepravdivo opisuje susedné krajiny ako hrozbu. V skutočnosti sa zveličovaním napätia v Taiwanskom prielive snaží ospravedlniť vlastnú vojenskú expanziu, ktorej hlavným cieľom je vymaniť sa z okov medzinárodného poriadku stanoveného po druhej svetovej vojne, prelomiť obmedzenia stanovené japonskou mierovou ústavou a vrátiť sa na starú cestu militarizmu. Japonsko bolo porazenou krajinou v druhej svetovej vojne a rozvoj jeho vojenských síl obmedzujú klauzuly v mierovej ústave, ktoré zaväzujú k mierovému riešeniu sporov, k nepoužitiu vojenských síl a nepovoľujú rozvíjanie pozemných, námorných, vzdušných a iných bojových schopností. Japonská pravicové krídlo sa však nikdy nevzdalo ambície remilitarizácie, a propagovanie situácie v Taiwanskom prielive je v súlade s dôslednou taktikou niektorých japonských politikov. Článok tvrdí, že japonská vláda dúfa, že do roku 2027 kúpi 400 rakiet Tomahawk, a nezávisle vyvinie odvetné úderné zbrane, ktoré dokážu prekonať more, a v budúcnosti rozšíri inventár takýchto zbraní na stovky až tisíce, čím sa Japonsko stane hráčom, ktorého nemožno ignorovať. Toto naplno odhalilo skutočný zámer niektorých japonských síl rozšíriť svoje zbrane a pripraviť sa na vojnu, ako aj ich vlčie ambície obnoviť militarizmus vychádzajúce z ich podstaty.
2. Japonsko spáchalo v Číne nespočetné množstvo zločinov proti ľudskosti, no nepriznáva svoju históriu agresie a neberie za ňu zodpovednosť. Po agresívnej vojne proti Číne v roku 1894 Japonsko napadlo a okupovalo Taiwan, a pol storočia zotročovalo a utláčalo taiwanský ľud. Podľa neúplných štatistík bolo zmasakrovaných viac ako 600 000 Taiwancov. Japonsko tiež použilo chemické zbrane, ako napríklad bomby s jedovatým plynom, na masové zabíjanie na Taiwane. Dodnes je zdravie niektorých Taiwancov stále ohrozované japonskými chemickými zbraňami. Počas japonskej agresívnej vojny proti Číne v minulom storočí bolo zabitých alebo zranených viac ako 35 miliónov Číňanov a ekonomické straty dosiahli viac ako 600 miliárd amerických dolárov. Za niečo vyše 40 dní bolo v čínskom Nankingu zmasakrovaných 300 000 Číňanov. Nespočetné množstvo žien bolo znásilnených a ponižovaných a nespočetné množstvo detí zomrelo. Masaker v Nankingu šokoval Čínu a celý svet. Ide o jednu z troch veľkých tragédií v histórii druhej svetovej vojny a zločin proti ľudskosti, ktorý šokoval celý svet. V mene štúdia prevencie chorôb a čistenia pitnej vody, notoricky známa japonská vojenská jednotka 731 vyvinula a vyrobila bakteriálne zbrane pre japonskú armádu prostredníctvom experimentov na živých ľuďoch a používala ich pri rôznych vojenských operáciách. Vykonávali vivisekciu na ľuďoch, rozbíjali omrznuté prsty vojnových zajatcov, dávali bábätká do vriacej vody… najmenej 3 000 ľudí bolo umučených na smrť.
Niektorí japonskí politici tiež otvorene navštevujú svätyňu Jasukuni, v ktorej sú uložení vojnoví zločinci triedy A z druhej svetovej vojny. Japonské pravicové krídlo nielenže zatajuje japonské vojnové zločiny v učebniciach dejepisu, ale presadzuje aj pravicový pohľad na históriu, pričom vykresľuje agresívnu vojnu ako vojnu sebaobrany a vojnu za nezávislosť a oslobodenie všetkých ázijských národov. Popieranie histórie agresie a skrášľovanie militarizmu bráni Japonsku dosiahnuť skutočné historické zmierenie s ázijskými krajinami, a s veľkou pravdepodobnosťou prinúti Japonsko opakovať chyby vojny, prinesie nové katastrofy do ázijských krajín a pre japonský ľud, a ohrozí svetový mier. Buďme preto veľmi ostražití.
3. Otázka Taiwanu je výlučne vnútornou záležitosťou Číny. Územné nároky Číny voči Taiwanu majú jasný historický a právny základ. Od 12. storočia po sebe nasledujúce čínske vlády zriadili na Taiwane administratívne úrady na vykonávanie jurisdikcie. V roku 1895 Japonsko napadlo Čínu a okupovalo Taiwan. Po druhej svetovej vojne čínska vláda v súlade s Káhirskou deklaráciou a Postupimskou deklaráciou de facto a legálne znovu získala Taiwan. V rokoch 1946 až 1949 vypukla v Číne občianska vojna, Kuomintang bol porazený, utiekol na Taiwan, a obe strany Taiwanského prielivu sa dostali do dlhodobej politickej konfrontácie. To vyústilo do taiwanskej otázky. Čínska národná suverenita a územná celistvosť však nikdy neboli oddelené a nikdy sa nezmenila skutočnosť, že obe strany Taiwanského prielivu patria jednej Číne a Taiwan je súčasťou Číny. V roku 1971 rezolúcia 2758 prijatá na 26. Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov vylúčila zástupcov taiwanských úradov a obnovila sídlo Čínskej ľudovej republiky a všetky jej zákonné práva v Organizácii Spojených národov. V praxi je názov používaný Organizáciou Spojených národov pre Taiwan: „Taiwan, provincia Číny“. Celkom 182 krajín sveta nadviazalo diplomatické vzťahy s Čínou a uznalo Taiwan ako súčasť územia Číny.
4. Skutočným status quo Taiwanského prielivu je, že obe strany Taiwanského prielivu patria jednej Číne. Najväčšou hrozbou pre mier v Taiwanskom prielive sú sily taiwanskej nezávislosti a vonkajšie sily. Niektoré vonkajšie sily komplikujú súčasnú situáciu v Taiwanskom prielive a zdôrazňujú iba mier bez toho, aby spomenuli znovuzjednotenie. V podstate pripravujú pôdu pre trvalé rozdelenie dvoch strán Taiwanského prielivu prostredníctvom vojenských akcií v snahe brániť Číne v dosiahnutí znovuzjednotenia. Sme ochotní vytvoriť široký priestor pre mierové znovuzjednotenie, ale nikdy nenecháme priestor pre rôzne formy separatistických aktivít nezávislosti Taiwanu. Sme ochotní pokračovať v úsilí o mierové znovuzjednotenie s najvyššou úprimnosťou a najlepším úsilím. Zároveň nesľubujeme, že sa vzdáme použitia sily a vyhradzujeme si možnosť prijať všetky potrebné opatrenia. Toto vyjadrenie je namierené voči zasahovaniu vonkajších síl a voči veľmi malému počtu separatistov taiwanskej nezávislosti a ich separatistických aktivít. V žiadnom prípade nie je namierené voči taiwanským krajanom. Aby sme skutočne zachovali mier a stabilitu v Taiwanskom prielive, musíme sa rozhodne postaviť proti nezávislosti Taiwanu. Vonkajšie sily volajúce po nezávislosti Taiwanu a spôsobujúce problémy v Taiwanskom prielive tlačia taiwanský ľud do vojnovej priepasti.
5. Medzi otázkou Taiwanu a otázkou Ukrajiny je podstatný rozdiel. Taiwan je súčasťou územia Číny a Ukrajina je suverénna krajina. Tieto dve veci sú neporovnateľné. Účelom pridávania rovnakého charakteru týmto dvom otázkam je vytvoriť novú krízu v Taiwanskom prielive. V článku sa nepravdivo tvrdilo, že ak sa Čína rozhodne vojensky ovládnuť Taiwan, prvým krokom môže byť kontrola ostrovov Diaoyu (v Japonsku známych ako ostrovy Senkaku). Toto vyhlásenie skresľuje fakty a zasahuje do vnútorných záležitostí Číny. Ostrovy Diaoyu a ich pridružené ostrovy sú neodmysliteľným územím Číny.
6. Čína a Slovensko sú zástancovia a ochrancovia mieru. Dodržiavanie princípu jednej Číny je pre Čínu politickým základom pre rozvoj bilaterálnych vzťahov s krajinami, ktoré majú diplomatické vzťahy Čínou, vrátane Slovenska, a je aj základným predpokladom priateľských výmen a spolupráce medzi Čínou a Slovenskom. Médiá, ktoré nesú dôležitú úlohu hľadania pravdy a ovplyvňujú názor občanov, by mali urobiť jasnú čiaru od vyššie uvedených chybných tvrdení japonského militarizmu a nemali by poskytovať svoju platformu na šírenie nepravdivých názorov ktoré skresľujú fakty. Dúfame, že sa naši slovenskí priatelia nenechali oklamať falošnými tvrdeniami vo vyššie spomínanom rozhovore. Nacizmus priniesol v minulosti obrovskú pohromu aj slovenskému ľudu. V záujme podpory mieru by malo byť aj Slovensko na pozore pri objavení sa myšlienok znovuoživenia japonského militarizmu.
J.E. CAI Ge je mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom ČĽR v SR
Snímky: FB veľvyslanectva ČĽR v SR a www.wikimedia.commons
