Pokračujúce pražské lži o Slovensku

Poslanec českého parlamentu, člen mediálneho výboru z TOP 09 Jan Jakob na sieti X napísal: „Babišov návrh na zlúčenie ČT a ČRo by znamenal ich faktickú likvidáciu – podľa vzoru slovenského premiéra Roberta Fica. „Nejde o žiadne úspory, ale o vytvorenie inštitúcie závislej na vláde,“ uviedol poslanec. Tomuto ignorantovi faktov, ktorý zjavne podľahol naratívu protislovenskej propagandy a nenávistných prenasledovateľov slovenského štátnika Roberta Fica, treba niečo pripomenúť. Napriek tomu, že ktosi múdry varuje: „Nikdy nehovor pravdu niekomu, kto si ju nezaslúži.“ Na Slovensku totiž zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do vládou ovládaného „mačkopsa“ vymyslela (aj pofidérne presadila) liberálna strana SaS Richarda Sulíka. Bolo to na jeseň 2010 za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ). Hlasovanie o zákone v parlamente sprevádzali kontroverzné aj protizákonné postupy. Vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer (nominant SaS) dokonca siahol k mafiánskym metódam zastrašovania a vyhrážok na poslaneckom klube parlamentnej strany SNS. Nebol som pritom, no žijúci svedkovia tvrdia, že čerstvý predstaviteľ „slovenskej kultúry“ na prijatie zákona potreboval získať od opozície 6 hlasov. Poslúžila vyhrážka na výraznú redukciu či zrušenie rozpočtu Matice slovenskej na rok 2011. A bolo „vymaľované!“ Vládny kabinet tvorilo 5 zástupcov Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie-Demokratickej strany (SDKÚ-DS), štyria zástupcovia strany Sloboda a Solidarita (SaS), traja zástupcovia Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a traja zástupcovia strany MOST – HÍD. Viedla ju Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Niekto by tomu Janovi Jakobovi mohol zvestovať, že svojím vyjadrením si strelil sám do svojej nohy (ako kedysi dezorientovaný šéf súkromnej TV Markíza s politickými ambíciami v SOP Pavol Rusko), lebo tá vláda sa až nápadne podobala na terajší český neobľúbený pravicovo-liberálny vládny kabinet Petra Fialu (ODS).

Logo České televize, pixelizácia Slovo

Vášnivá diskusia v Čechách sa rozvírila v súvislosti s navýšením koncesionárskych poplatkov za programové služby verejnoprávnych médií: Českého rozhlasu a Českej televízie. No neostalo iba pritom. Ako som si prečítal na Mediálne.sk (v článku prevzatého z Trendu), Českú televíziu čaká zemetrasenie. Hnutie ANO chce po voľbách radikálne zmeniť verejnoprávne médiá v Českej republike. Plán, ktorý naznačil predseda hnutia Andrej Babiš, počíta so zlúčením Českej televízie (ČT) a Českého rozhlasu (ČRo) do jednej inštitúcie, zrušenie koncesionárskych poplatkov a prechod na štátne financovanie. Takýto model je teraz realitou na Slovensku vo forme STVR. No iba preto, že predchodcu zlúčených inštitúcií – so skratkou RTVS – nebolo možné (kvôli nemalým financiám z eurofondov) hneď po voľbách v roku 2023 vrátiť do pôvodného stavu samostatných inštitúcií. Babiš však ide ešte ďalej. Podľa spomínaného zdroja – „najviac kontroverzií vyvolalo oznámenie, že ANO chce odstrániť z vysielania verejnoprávnych staníc zábavné programy a seriály. Dôvod? Verejnoprávne médiá by nemali konkurovať komerčným staniciam. Tento návrh vyvolal vlnu nesúhlasu medzi odborníkmi aj verejnosťou. Líder hnutia ANO Andrej Babiš hovorí, že ak vyhrajú voľby, okrem zlúčenia ČT a ČRo sa radikálne zredukuje aj počet staníc – zaniknúť by mali ČT1 a ČT2, ponechané by boli len spravodajská ČT24, detské Déčko a ČT Sport. Podobne by sa zoštíhlila aj sieť rozhlasových staníc.“

Pochopiteľne, nechcem sa recipročne „montovať“ do vnútorných záležitostí nášho západného suseda. No ak sú uvedené tvrdenia šéfa českej opozície Andreja Babiša skutočné, a nie prekrútené (ako to bežne mainstream robí), priznávam veľké prekvapenie. Českú televíziu považujem za kvalitne fungujúce verejnoprávne médium. Okrem spravodajstva a aktuálnej publicistiky, ktorú verejnoprávnosti a nestrannosti uniesli liberálno-progresívni mediálni teroristi, slúžiaci globálnym hráčom propagandy. Verejnoprávna televízia má totiž tak na Slovensku ako aj v Česku podľa tradície BBC (aj zo zákona v ČR) informovať, vzdelávať a zabávať. Osobne považujem za najlepšie a najcennejšie ČT 2, ČT Sport a ČT D-éčko. Isto sa bude zvažovať a diskutovať o licencovaných nákladných zahraničných formátoch (napr. Let´s Dance a pochybné reality šou), ktoré sú pochopiteľné v komerčných médiách. O to viac, že Česká televízia disponuje množstvom kvalitných dramaturgov, scenáristov i režisérov, ktorí by dokázali vytvoriť aj vlastné a isto lacnejšie televízne zábavné relácie. Cestou by bol aj návrat k rozšíreniu živého vysielania pluralitných diskusných programov a zrušenie darmožráčov v kadejakých podcastoch a v zosieťovaných systémoch výplachu mozgov, ktoré odkrajujú obrovské porcie z rozpočtu na fungujúcu televíziu pre občana, a nie pre think-tanky a pre politické centrály. 

Ako to však bude, rozhodne sa v českých voľbách na jeseň a následne v praktických rozhodnutiach novej vlády. Podľa aktuálnych preferencií bude karty rozdávať Andrej Babiš a ak bude chcieť vládnuť s ústavnou väčšinou, k hostine prizve i Tomia Okamuru. Ale do toho my – občania medzi Dunajom a Tatrami – nemáme čo hovoriť…