Pohyb spoločnosti neurčujú želania politikov…,

Roztržka medzi prezidentmi D. Trumpom a V. Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu je jasným signálom ukončenia jednej fázy vzťahov medzi USA a Ukrajinou. Za normálnych okolností by na tom nebolo nič zvláštne, ale pointa je v tom, že spolu s ukončením daných vzťahov zaniká aj ukrajinský štát v tej forme, ktorú získal prostredníctvom Majdanu či štátnym prevratom, politicky podporovaným a organizovaným USA, EÚ a NATO.

Kto by si nepamätal, ako vtedajšia štátna tajomníčka V. Nulandová spolu s veľvyslancom USA na Ukrajine G. Payttonom rozdávali sendviče a najmä, kto by si nepamätal ich telefonický rozhovor, v ktorom V. Nulandová odmietla ideu, aby bol V. Kličko, protežant Nemecka, súčasťou novej vlády na Ukrajine. Nakoniec sa predsedom vlády stal americký „good boy“ A. Jaceňuk.

Prevrat na Ukrajine viedol v prvom rade k strate jej územnej celistvosti. Krym odmietol štátny prevrat a pridal sa k Ruskej federácii. Luhanská a Donecká časť Ukrajiny odmietli akceptovať štátny prevrat a vytvorili samostatné republiky, proti ktorým viedla Ukrajina antiteroristickú operáciu či vojnu od roku 2014.

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha

Štátny prevrat však viedol aj k strate samostatnej a suverénnej politiky Ukrajiny. Dominantnou črtou jej politiky sa stala Západom podporovaná rusofóbna politika v spojení s obnovou banderovských tradícií. Radikálna zmena politiky Ukrajiny voči Rusku, od priateľstva k odporu a nenávisti voči Rusku, sprevádzaná jej všemožnou snahou o vstup do NATO, podporovaná Západom nielen ideologicky, ale aj vojensky, premenili Ukrajinu z nezávislého a samostatného štátu na vojensko-politický nástroj západnej politiky proti Rusku.

Terajšia hádka medzi D. Trumpom a V. Zelenským jasne signalizuje odklon politiky USA od jej všemožnej podpory Ukrajiny, pretože finančná a vojenská podpora Ukrajiny od roku 2014 priniesla USA nielen finančné straty, ale negatívne ovplyvnila jej vedúce postavenie vo svete, viedla k rozporom s EÚ, ako aj k rozporom v NATO. Politicko-ekonomické nádeje, ktoré USA vkladali do podpory štátneho prevratu na Ukrajine, sa nenaplnili.

Pre Ukrajinu, zbavenú Krymu, Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, za súčasného pokračovania vojenského konfliktu s Ruskom, je zmena politiky USA poslednou smrteľnou ranou.

Štátny prevrat bol prvou ranou ukrajinskej štátnosti, ktorý rozbil jej územnú celistvosť a zbavil ju jej samostatnej politiky. Protiruská a pronatovská politika Ukrajiny smerovali jasne k tragickému vojnovému konfliktu s Ruskom. Vypuknutie konfliktu postavilo Ukrajinu pod hrozbu jej zániku. Podriadenie sa Ukrajiny želaniu USA a jej spojencov, ktorí ju pod ilúziou jej víťazstva hnali do prerušenia Istanbulských rokovaní a pokračovania vojny ju priviedli na koniec jej cesty, ktorá skončila roztržkou v Oválnej pracovni D. Trumpa. Rozhodnutie USA odstúpiť od podpory vojny a prejsť k politike mierovej dohody s Ruskom je poslednou smrteľnou ranou ukrajinskej štátnosti.

Výkriky eurohujerov Nech žije Ukrajina! Ukrajina zvíťazí! spolu s potľapkávaním po pleciach prezidenta V. Zelenského časťou politikou EÚ sa v dnešnej situácii javia skôr ako reči nad hrobom ukrajinského štátu.

Volanie po obnovení územnej celistvosti Ukrajiny v podmienkach vojnového konfliktu s Ruskom by bolo možno realizovať len vojnovou porážkou Ruska, na čo Ukrajina nemá vojenskú kapacitu, EÚ na to tiež nemá vojenskú kapacitu a USA pre Ukrajinu do vojny nepôjdu.

Volanie po spravodlivom mieri prehliada, že akonáhle sa Ukrajina pod opaterou svojich spojencov rozhodla problémy s Ruskom riešiť vojenskou cestou, v tom momente nastúpila na scénu zvláštna forma spravodlivosti, spravodlivosť vo svojej vojensko-mocenskej forme. Vojenská prehra jednej strany a vojenská výhra druhej strany sa stretávajú v bode rovnosti ich vojenských síl, t.j. stretávajú sa vo vojenskej spravodlivosti. A volať v prípade Ukrajiny po nejakej spravodlivosti, ktorá by nezávisela od výsledkov vojenského konfliktu, je volaním odtrhnutým od reality.