Nespokojnosť obyvateľstva so sociálno-ekonomickou situáciou v Nemecku sprevádza rast nepokoja a napätia v politickej atmosfére. Je spojený najmä so zosilňovaním podpory AfD, ktorá v posledných mesiacoch dosahuje rekordné hodnoty. Krátky pohľad na nemeckú politickú scénu oprieme o prehľad vývoja volebných preferencií šiestich najväčších politických strán, ktoré si v posledných dvoch voľbách rozdelili všetky mandáty v Bundestagu. Len v roku 2021 sa do neho dostal jeden poslanec za Juhošlezvický voličský zväz.
Preferencie šiestich najsilnejších nemeckých politických strán v auguste 2023
Zopakujeme, čo sme viackrát v materiáloch o nemeckej politickej scéne uviedli: Ani v Nemecku sa nedajú výsledky prieskumov preferencií preceňovať, ale vzhľadom na ich množstvo (v auguste boli medializované výsledky 24 prieskumov 7 agentúr) majú pomerne vysokú výpovednú hodnotu a zachytávajú aj tendencie vývoja. Prieskumy sa uskutočňujú na rozdielne veľkých vzorkách od 1 000 do 2 500 respondentov.
V auguste sa potvrdili tendencie vývoja preferencií strán, ktoré sa ukazovať začali zhruba pred pol rokom. Znovu došlo k miernemu rastu preferencií AfD, ktoré sa stabilne držia už nad hranicou 20 %. Len v troch prieskumoch v auguste boli nižšie. Na čele preferencií je CDU zhruba v rozmedzí 26 – 27 %, od čoho sa len málo odďaľuje nahor či nadol. V číslach sú zarátané aj preferencie CSU. SPD sa už definitívne ocitla na treťom mieste s preferenciami v rozmedzí 17 – 19 %. Len v jedinom prieskume mala o 1 % viac ako AfD, zato AfD už viackrát malo o 4 % vyššie preferencie ako SPD. Preferencie Zelených sú tiež ustálené na hranici 14 – 15 %. Podobne pomerne stále sú aj preferencie FDP medzi 6 – 7 %. Podľa zistených preferencií bude mať zrejme Ľavica problémy so vstupom do Bundestagu, lebo len v 13 prieskumoch dosiahla 5 a viac percent. (Bližšie pozri tabuľku 1, Preferencie hlavných nemeckých politických strán v percentách v auguste 2023.)
Doplníme ešte zaujímavé údaje z materiálu Najnovšie volebné prieskumy vo volebných trendoch vo voľbách do Bundestagu (Neueste Wahlumfragen im Wahltrend zur Bundestagswahl). K 31. augustu bol vypočítaný zo 7 prieskumov vyššie uvedených agentúr od 18. augusta. Na prieskumoch sa zúčastnilo 10 769 respondentov. Podpora respondentov bola pre CDU/CSU 26,7 %, pre AfD 20,9 %, pre SPD 18,1 %, pre Zelených 14,0 %, pre FDP 6,9 % a pre Ľavicu 4,4 %. Súčasná vládna koalícia by už väčšinu v Bundestagu nezískala. Z teoretického prepočtu na 630 poslancov by v tomto prípade mala len 283 kresiel.
Na základe týchto údajov možno konštatovať, že nemeckí voliči vo svojich náladách z vládnej koalície najviac „trestajú“ SPD (vo voľbách v roku 2021 získala 25,7 % hlasov) a čiastočne aj FDP (vo voľbách 11,5 %), ale Zelení majú len nepatrne nižšiu podporu ako vo voľbách (14,8 %). Ľavica mierne klesá oproti úrovni podpory vo voľbách (4,9 %). Zvýšila sa podpora CDU/CSU (vo voľbách 24,1 %), ale najviac narástli preferencie AfD – o niečo viac ako na dvojnásobok (vo voľbách 10,3 %).
Tabuľka 1: Preferencie hlavných nemeckých politických strán v percentách v auguste 2023
Pozícia hlavných strán na nemeckej politickej scéne
Za cenu určitého zjednodušenia urobíme niektoré závery kvalitatívneho (dlhodobejšieho) charakteru na spolkovej úrovni. Dôvera v „zabehnuté“ strany (CDU/CSU, SPD, FDP a už aj Zelených) prepadá. Pokračuje odliv voličov od dvoch najväčších politických strán CDU/CSU a SPD, pričom viac to postihuje SPD. Napriek tomu ešte voľby do Bundestagu doteraz nevyhrala nijaká iná strana. Na treťom mieste sa držali roky Zelení, ale ich politika sa výrazne až dramaticky odchýlila od pôvodnej línie spred desaťročí. Zdá sa, že potenciál ich rastu je vyčerpaný a prispieva k tomu aj ich politika v súčasnej vládnej koalícii. FDP má kolísavú podporu (vo voľbách v roku 2017 sa do Bundestagu nedostala) a v zložitých sociálno-ekonomických a politických pomeroch si musí voličskú základňu „inovačne“ hľadať, lebo tradičný stredovo pravicový liberalizmus je na ústupe.
Ľavica sa zhruba pred 15 rokmi (vo voľbách v roku 2009) etablovala ako jedna vtedy z piatich najsilnejších strán, ale v posledných rokoch jej podpora klesá, pričom za príčinu sa často označuje oslabenie jej radikalizmu a príklon k sociálnemu liberalizmu.
Nový fenomén predstavuje AfD, ktorá v súčasnej podobe pôsobí od roku 2013. Vo voľbách do Bundestagu vtedy zostala tesne pod hranicou kvóra (mala 4,7 % hlasov). Označuje sa za pravicovo populistickú, radikálnu, niekedy aj extrémistickú stranu, ktorá ostro kritizuje situáciu v štáte. Výhrady sa objavujú k niektorým výrokov jednotlivcov alebo skupín v rámci strany, najmä na adresu prisťahovalcov, niekedy aj nemeckej minulosti. Výrazne vyššiu podporu má v starých ako nových spolkových krajinách. Doteraz ju ďalších 5 veľkých strán odmieta a vylučuje uzavretie koalície s ňou. V niektorých kruhoch CDU sa síce objavili okrajové úvahy o možnosti uzavretia koalície s AfD na regionálnej úrovni, ale zatiaľ k tomu nedošlo a vedenie strany to naďalej odmieta. Po výraznom náraste podpory AfD sa rozširujú viaceré úvahy o tom, či by ju nebolo potrebné zakázať, lebo vraj ohrozuje nemeckú demokraciu. Sú však analýzy, ktoré uvádzajú, že len časť podporovateľov AfD sa dá označiť za pravicových radikálov a že k nej inklinuje aj časť stredných vrstiev v dôsledku svojej zhoršujúcej sa sociálno-ekonomickej situácie. Okrem toho sa AfD podarilo prevziať aj časť voličov Ľavice, najmä v nových spolkových krajinách. V neposlednom rade je proamericky orientovaným neoliberálom v Nemecku tŕňom v oku aj kritika NATO a postupu spolkovej vlády pri riešení ukrajinskej krízy v radoch členov a prívržencov AfD.
Nemecký volič stojí tiež pred viacerými zložitými otázkami. „Zabehnuté“ strany sa snažia svoje pozície udržať za každú cenu, ale nedokážu ponúknuť príťažlivé riešenia problémov. Aktuálne sa poukazuje napr. na to, že zvyšujúce sa náklady na zelenú transformáciu nemeckej ekonomiky prispievajú k nárastu popularity opozície, pričom to je viac smerom k radikálnejšej. Dlhodobo chúlostivým problémom je migrácia. Klesá aj podpora vojenských dodávok na Ukrajinu.
Očakáva sa aj to, aká bude účasť na nasledujúcich voľbách. V roku 2021 bola 76,6 %, v 2017 prišlo 76,2 % voličov a v roku 2013 len 71,5 %. Negatívnym rekordom bola účasť 70,78 % voličov v roku 2009, čo bolo historicky najmenej vo všetkých celonemeckých voľbách od roku 1898 (!). Predpokladá sa, že nižšia účasť bude na prospech AfD.
Aktuálne podľa najnovšieho prieskumu agentúry Forsa, ktorý bol zverejnený 5. septembra, mali preferencie CDU/CSU 27 %, AfD 21 %, SPD 16 %, Zelení 14 %, FDP 7 % a Ľavica 4 %.
Blížiace sa krajinské voľby
Voľby v jednotlivých spolkových krajinách nemožno porovnávať s voľbami do Bundestagu. V súčasnej zložitej situácii však môžu zohrať významnejšiu úlohu ako bežne a vyvíjať tlak aj na spolkovej úrovni. Dňa 8. októbra budú krajinské voľby v Bavorsku a Hesensku. Očakávajú sa najmä výsledky v Bavorsku, ktoré je s necelými 13,5 mil. obyvateľmi druhou najľudnatejšou nemeckou krajinou. V Hesensku žije necelých 6,5 mil. obyvateľov.
V Bavorsku je volebným „hegemónom“ CSU. Ide o stranu, ktorá pôsobí len v Bavorsku a na spolkovej úrovni sa spája s CDU. Je viac konzervatívna a niekedy sa poukazuje aj na jej inklináciu k pravicovému populizmu. Sú zdroje, ktoré uvádzajú, že AfD je čiastočne v jej tieni. Od prvých volieb v Bavorsku od roku 1946 nezvíťazila CSU len raz – v novembri 1950, keď ju predbehla SPD. Vo voľbách v rokoch 1946 a potom nepretržite od 1970 do 2003 získala CSU nadpolovičnú väčšinu hlasov. Od roku 2003 jej podpora klesá a vo voľbách v októbri 2018 bola už „len“ 37,2 %.
V Landtagu, zvolenom v októbri 2018, boli zastúpené okrem CSU (85 kresiel), Zelení (38 kresiel), strana Slobodní voliči Bavorska (27 kresiel), SPD a AfD po 22 kresiel a FDP (11 kresiel). Vládnu koalíciu tvoria CSU a Slobodní voliči Bavorska. Predsedom vlády je Markus Söder (*1967), ktorý sa netají aj vyššími ambíciami.
Kandiduje 15 strán, z toho len 10 má uchádzačov vo všetkých volebných obvodoch. Je medzi nimi všetkých šesť veľkých politických strán, ako aj strana Slobodných voličov Bavorska. Prieskumy preferencií naznačujú pomerne stabilné tendencie. Bez problémov by mala znovu zvíťaziť CSU (cca 40 %). Na druhom mieste by mali byť Zelení (posledné mesiace 14 – 16 %). Boj o túto pozíciu s nimi môže zviesť najmä AfD (13 – 14 %) a možno aj Slobodní voliči Bavorska (11 – 12 %). Preferencie SPD sa pohybujú okolo 9 – 10 % a zrejme skončí na piatom mieste. FDP bude mať asi ťažkosti so získaním miest v Landtagu (4 – 5 % preferencií). Ľavica je bez šancí na vstup do Landtagu, ale nikdy tam zastúpená nebola.
Aktuálne je v popredí politicko-mediálnej situácie kauza Huberta Aiwangera, predsedu strany Slobodných voličov Bavorska, ktorý je aj podpredsedom bavorskej vlády. Nedávno, 25. augusta 2023, informovali Süddeutsche Zeitung v článku Das Auschwitz-Pamphlet, že ako 17-ročný študent gymnázia v Mallersdorf-Pfaffenbergu v roku 1987/1988 bol podozrivý z výroby strojom napísaného letáka, vyzývajúceho na účasť v súťaži s názvom Kto je najväčší zradca vlasti? Okrem iného v ňom bola uvedená ako prvá cena Voľný let komínom v Osvienčime. Leták s pravicovo extrémistickým a antisemitským obsahom sa údajne šíril na školských záchodoch. Vedenie školy ho však pomerne rýchlo skonfiškovalo, ale nebolo dokázané, kto je jeho autorom – aj keď bol z toho podozrievaný H. Aiwanger. Teraz pripustil, že v jeho školskej taške sa vtedy našiel „jeden alebo viac exemplárov“ letáka, ale poprel, že by ho napísal. M. Söder povedal, že odvolanie jeho zástupcu by bolo neprimerané. H. Aiwanger predtým písomne odpovedal na 25 Söderových otázok. M. Söder požiadal H. Aiwangera, aby urobil všetko pre opätovné získanie stratenej dôvery, ale mu vyčítal, že na obvinenia nereagoval skôr a rozhodnejšie. H. Aiwanger dodal, že vo svojej mladosti urobil chyby, ktoré nešpecifikoval a ponúkol ospravedlnenie. Považuje sa však aj za terč „očierňujúcej kampane“, ktoré má oslabiť stranu Slobodní voliči. Postup M. Södera sa v médiách považuje za potvrdenie, že po voľbách chce pokračovať v koalícii so Slobodnými voličmi a nepočíta s účasťou Zelených či AFD vo vláde.
V Hesensku vyhrala voľby v októbri 2018 CDU. V Landtagu má 40, Zelení a SPD po 29, AfD 19, FDP 11 a Ľavica 9 miest. Aj v Hesensku je dlhodobo (od roku 1995) víťazom volieb CDU. Ľavica je zastúpená od roku 2008. Vládnu koalíciu vytvorili CDU a Zelení. Predsedom vlády je od mája 2022 Boris Rhein (*1972).
Kandiduje 21 strán, medzi nim všetky najväčšie. Okrem nich má uchádzačov vo všetkých volebných obvodoch ešte strana Slobodní voliči Hesenska. Preferencie naznačujú znovu víťazstvo CDU (okolo 30 %), pred SPD (tesne nad 20 %) a Zelenými (málo pod 20 %). AfD sa pohybuje okolo 13 %. FDP má v tomto roku preferencie 5 – 7 %. Ľavica ani tu nemá podľa preferencií v tomto roku šancu dostať sa do Landtagu. Ešte nižšie preferencie majú Slobodní voliči.
Podľa politickej situácie i prieskumov preferencií sa ani v jednej krajine neočakávajú dramatické zmeny, ale výrazné úspechy či neúspechy niektorej zo zabehnutých strán môžu ovplyvniť pozíciu semaforovej vlády. Bez ohľadu na to sa však počíta s ďalším poklesom sily ľavicových strán.
Záver
Politická atmosféra v Nemecku sa z viacerých dôvodov zhoršuje. Pri jej hodnotení sa treba vystríhať silných, zjednodušujúcich záverov. Nebudeme sa zaoberať ani niektorými aférami, ktoré rezonujú na spolkovej úrovni. Terčom kritiky sa viackrát stalo najmä konanie či výroky ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, ale aj kancelára Olafa Scholza.
Existujú totiž niektoré paradoxy, ktoré sa vymykajú z bežného chápania. Napriek tomu, že vláda má historicky najnižšiu podporu, na čele prieskumov spokojnosti s politikmi sú jej členovia. Zo zoznamu 10 politikov podľa údajov na stránke Statista z 1. septembra bol v auguste prvý Boris Pistorius (minister obrany, SPD) s 52 % spokojných, pred A. Baerbockovu (Zelení) s 37 %. Nasledovali Christian Lindner (druhý podpredseda vlády, minister financií, FDP) s 32 % a Robert Habeck (podpredseda vlády, minister hospodárstva a ochranu klímy, Zelení) s 27 %. Až na piatom mieste bola uvedená prvá predstaviteľka opozície Sara Wagenknechtová (Ľavica) tiež s 27 % spokojných. O. Scholz (SPD) bol šiesty s 25 %. Až za ním bol predseda CDU Friedrich Merz s 23 %. Ďalší opozičný politik Tino Chrupalla (AfD) bol na 10. mieste s 11 % spokojnosti.
Nemci v týchto podmienkach čoraz menej dôverujú demokracii. Mnohí si myslia, že politická garnitúra a médiá žijú vo svojom vlastnom svete, z ktorého sa na obyvateľstvo pozerajú zhora.
Na sebareflexiu nemeckej vlády to napriek vážnym sociálno-ekonomických i politickým problémom momentálne vôbec nevyzerá. Nespokojnosť obyvateľov i napätie v spoločnosti však môžu spustiť rôzne procesy. Ozývajú sa totiž aj skeptické hlasy, ktoré sa obávajú, že z trvalej vládnej krízy sa stáva kríza štátu.
Namiesto P.S.: Hoci do komentárov nepatria osobné zážitky, nedá mi, aby som neuviedol zážitok staršieho dáta, z leta 2016, keď som pri ceste vlakom musel čakať vyše hodiny na prípoj v Koblenzi (Porýnie-Falcko). Bol už večer a na stanici bolo málo lavičiek na sedenie a väčšina z nich bola obsadená osobami, ktoré vyzerali buď na migrantov alebo bezdomovcov. Preto som si sadol radšej do čistého a útulného staničného bufetu a popíjal kávu s nejakým nemeckým „kuchen“. Naraz nastala veľká haravara a krik a po hale behali najprv policajti a potom aj záchranári. Zhruba za necelú polhodinku sa všetko upokojilo. Nedalo mi to a opýtal som sa pána približne v mojich rokoch, ktorý sedel pri vedľajšom stole, čo sa vlastne stalo. Povedal mi, že sa asi pobili bezdomovci, čo tu nie je nič výnimočné. A keď zistil, že som cudzinec, so smútkom v hlase dodal: „Pane, viete, po hospodárskej a migračnej kríze už Nemecko nie je tým Nemeckom, ako bolo predtým.“
Snímky: www.pixabay.com a www.wikimedia.commons
František Škvrnda st.: Po dovolenkách a prázdninách Nemci nebudú príliš spokojní (1. časť)
Poznámky:
AfD = Alternatíva pre Nemecko (Alternative für Deutschland)
CDU = Kresťanskodemokratická únia Nemecka (Christlich Demokratische Union Deutschlands)
CSU = Kresťansko-sociálna únia v Bavorsku (Christlich-Soziale Union in Bayern)
FDP = Slobodná demokratická strana (Freie Demokratische Partei)
Ľavica = v nemčine DieLinke
SPD = Sociálnodemokratická strana Nemecka (Sozialdemokratische Partei Deutschlands)
Zelení = plným nemeckým názvom Bündnis 90/Die Grünen (Spojenectvo 90/Zelení)
