Nemecký „motor EÚ“ už dlhší ťahá slabšie: v štáte pretrvávajú vážne sociálno-ekonomické problémy. Slabá Scholzova vláda, ktorá sa nedokáže postaviť proti Washingtonu, si s nimi však nevie poradiť. Jej podpora (dôveryhodnosť) upadá na historicky najnižšiu úroveň od zjednotenia (pohltenia bývalej Nemeckej demokratickej republiky) v roku 1990.
Niektoré údaje o zložitom stave ekonomiky Nemecka
Podľa viacerých zdrojov nemeckej ekonomike hrozí dlhodobé oslabenie. To nie je potešujúce hodnotenie nielen pre Nemecko, ale ani pre celú EÚ. Okrem Nemecka totiž s rôznymi problémami zápasia aj ekonomiky ďalších „veľkých“ štátov EÚ – Francúzska, Talianska a Španielska, nehovoriac už o „malých“ štátoch.
V dnešnej neoliberálnej ekonomike sa jej hodnotenie v hlavnom politicko-mediálnom prúde manipuluje v záujme dosahovania ziskov najsilnejších hráčov a kamuflovania ich kontroverzných aktivít. O stave ekonomiky v jednotlivých štátoch je preto na základe verejne dostupných údajov ťažké podať reálny a objektívny obraz.
Podľa údajov v správe Hrubý domáci produkt (HDP) a ekonomický rast Nemecko (Bruttoinlandsprodukt (BIP) und Wirtschaftswachstum Deutschland) zverejnenej na webovej stránke Statista z 31. augusta 2023, HDP v druhom štvrťroku 2023 po cenovom, sezónnom a kalendárnom očistení v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stagnoval, t. j. výkon ekonomiky zostal takmer nezmenený. V predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch nemecká ekonomika klesala. V porovnaní s rovnakým štvrťrokom predchádzajúceho roka sa HDP reálne znížil o 0,6 percenta.
Spolkový štatistický úrad Destatis so sídlom vo Wiesbadene v materiáli na svojej webovej stránke na konci augusta síce konštatoval, že v druhom štvrťroku 2023 vzrástol HDP v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 1,9 % percenta, nárast bol však spôsobený rastom cien. A tak ďalšie hodnotenia boli rovnaké v prvej spomínanej správe.
Údajom, s ktorým sa v Nemecku často pracuje, je barometer konjunktúry, ktorý vypracoval Deutsches Institut für Wirtschaftsforschung (DIW, Nemecký ústav pre hospodársky výskum) v Berlíne. Jeho hodnota za tretí štvrťrok 2023 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom klesla o 4,4 bodu na úroveň 90,3 bodu a je tak hlboko pod „vytúženou“ 100-bodovou hranicou. Hlavným dôvodom poklesu úrovne bodov boli menej dynamická globálna ekonomika, slabšia výkonnosť priemyslu a zdržanlivosť v súkromnej spotrebe v dôsledku len pomaly klesajúcej inflácie.
Doplníme niekoľko konkrétnejších informácií. Podľa predbežných údajov nemecká produkcia vo výrobnom sektore klesla v júni 2023 v porovnaní s májom 2023 po sezónnom a kalendárnom očistení o 1,5 %. V trojmesačnom porovnaní bola produkcia od apríla do júna 2023 o 1,3 % nižšia ako v predchádzajúcich troch mesiacoch.
Inflácia v júli 2023 bola v Nemecku na úrovni 6,2 %. Miera inflácie mierne oslabuje, nárast cien oproti predchádzajúcemu mesiacu bol 0,3 %. K 30. augustu sa uvádzala inflácia predbežne 6,1 % a oproti predchádzajúcemu mesiacu sa zvýšili ceny znovu o 0,3 %. Inflácia v eurozóne v auguste 2023 bola podľa odhadu Eurostatu 5,3 % (poznamenáme predovšetkým pre ekonomických géniov i diletantov rozpadnutej štvorkoalície, ako aj vyznávačov jej kultu, že na Slovensku dosiahla po ich bašovaní úroveň inflácie 9,6 %, čo bolo najviac z celej eurozóny).
Názornejšie i varovnejšie sú však údaje o vývoji indexu spotrebiteľských cien v Nemecku. V porovnaní s rokom 2020 (ktorý predstavuje 100) v júli 2023 bola úroveň cien potravín a nealkoholických nápojov – 130,1, bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív – 114,6, dopravy – 124,3 (z toho pohonných hmôt – 144,1).
Ceny potravín v Nemecku sa v júli 2023 v porovnaní s júlom 2022 zvýšili o 11,0 %. Najviac zdraželi cukor, džem, med a iné cukrovinky (18,9 %), chlieb a obilninové výrobky (16,6 %) a zelenina (15,7 %). Doplníme, že výroba mäsa v 1. polroku 2023 klesla v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 5,9 %.
Vo vymenovávaní štatistických údajov o vývoji hospodárstva by sa dalo pokračovať, ale myslíme si, že pre vytvorenie základného obrazu to pre bežného občana stačí. Nechceme šíriť konšpiračné teórie, ale zdá sa, že sme svedkami sofistikovaného žonglovania s číslami, aby sa predišlo záveru o ekonomickej recesii nemeckého „motora“ EÚ.
Nemci sú nielen na svoju peňaženku, ale aj na finančný výhľad do budúcnosti oveľa citlivejší ako slovenské obete sociálno-ekonomických experimentov po novembrovom prevrate a svoju nespokojnosť dávajú pocítiť. Aj z tohto dôvodu sa slovenský pohľad na Nemecko môže líšiť od nemeckého vnímania reality. Avšak podobne i tam hlavný politicko-mediálny prúd presviedča obyvateľov, že napriek hospodárskym problémom („výzvam“) má ekonomika potenciál rastu a podnecuje ich k rôznemu špekulovania, čo s peniazmi, kam „investovať“ a pod. No a o dosiahnutie ekonomického rastu sa do roztrhania (hospodárskeho) tela, samozrejme, snaží tiež súčasná nemecká vláda, ktorá získala symbolické pomenovanie semaforová podľa straníckych farieb jej členov – červená SPD, zelená Zelení a žltá FDP.
Názory na najväčšie problémy obyvateľov a ich spokojnosť s vládou
O nespokojnosti obyvateľstva a časti médií so súčasnou vládou svedčí, že 31. augusta sa začalo podpisovanie petície Nové voľby teraz – Áno odstúpeniu semaforovej vlády! (Neuwahlen jetzt – Ja zum Rücktritt der Ampelregierung!) na stránkach Junge Freiheit, ktorý sa v podtitule označuje za týždenník pre debaty. Cieľom je získať aspoň 75 000 podpisov; 4. septembra popoludní už prekročila 55 tisíc podporujúcich. Petícia sa zdôvodňuje tým, že: „Nikdy predtým spolková vláda neupadala tak rýchlo ako „semafor“. Červeno-žlto-zelená koalícia je vo funkcii necelé dva roky, no už dve tretiny Nemcov volajú po inej vláde. V prieskumoch koaličné strany už mesiace nemajú väčšinu. Viac ako 70 % nie je spokojných s prácou kancelára SPD Olafa Scholza, čo je nevídaný negatívny rekord.“
Kontinuálny výskum Deutschlandtrend, ktorý uskutočňuje agentúra Infratest dimap pre ARD, uverejnený 31. augusta (vzorka 1310 osôb), uviedol, že spokojnosť s prácou spolkovej vlády pokračuje v rekordnom úpadku. Takéto hodnotenie obsahovala už interpretácia viacerých predchádzajúcich prieskumov o spokojnosti s prácou spolkovej vlády v priebehu roka 2023.
V auguste bolo veľmi spokojných a spokojných s pôsobením semaforovej koalície len 19 % opýtaných (o 2 % menej ako na začiatku augusta). Takmer štyria z piatich respondentov s ňou boli menej alebo vôbec nie spokojní (79 %, čo je o 1 % viac).
Pri blížiacej sa polovici funkčného obdobia vlády vnímajú Nemci stav hospodárstva podľa prieskumov „opatrne“. Ekonomickú situáciu hodnotia takmer tri štvrtiny respondentov ako menej dobrú alebo zlú (73 %, o 4 % viac ako v júni). Len každý štvrtý opýtaný ju považuje za veľmi dobrú alebo dobrú (25 % o 4 % menej).
Za najzávažnejšie sociálno-ekonomické problémy respondenti v auguste považovali ekonomiku (28 %, čo bolo o 21 % viac ako v predchádzajúcom prieskume v apríli 2023), druhá bola imigrácia/utečenci (26 %, o 7 % viac) a na treťom mieste išlo o ochranu životného prostredia/klimatické zmeny (18 %, o 8 % menej). Len o niečo menej to bola sociálna nespravodlivosť/chudoba/príjmy (16 %, o 3 % viac). Ostatné problémy pociťovalo menej ako 10 % respondentov.
Najvýraznejšie pokleslo vnímanie závažnosti problému Ukrajiny/ruskej invázie/zahraničnej politiky zo 16 % na 9 %. V prieskume uverejnenom 18. augusta bola väčšina respondentov (52 %) proti dodávke riadených striel s plochou dráhou letu typu vzduch – zem KEPD 350 Taurus na Ukrajinu. Súhlasilo s ňou 36 % opýtaných, pričom výrazne viac to bolo v starých ako nových spolkových krajinách.
Niektoré kroky spolkovej vlády majú v zložitej ekonomickej situácii protirečivý charakter. Na jednej strane ide o to, že vláda ani v roku 2024 nepočíta s vyčlenením 2 % HDP na vojenské účely, hoci to kancelár Olaf Scholz na samite NATO vo Vilniuse sľúbil. V rozpočte na rok 2024 je na vojenské účely navrhovaných 51,8 miliardy eur, čo predstavuje 1,7 % HDP. Na úroveň 2 % sa tieto výdavky vraj dostanú až v päťročnom výhľade. Na druhej strane sa však ročne počíta s poskytnutím finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 5 miliárd eur. Ukrajina je však nedotknuteľná, aj keď to spôsobí nové ekonomické ťažkosti.
Záver
Ospravedlňujeme sa za presýtenie príspevku číslami, bez ktorých by sa však na stav ekonomiky nedalo ani v tej najjednoduchšom podobe ukázať. Sú aj iné indikátory, ktoré vyžadujú hlbšiu analýzu a ukázali by ďalšie súvislosti a dôsledky súčasnej situácie. Ide napr. o rast počtu bankrotov a zatvorených podnikov, nedostatok energií a iných surovín a rast ich cien v dôsledku neželaných dopadov protiruských sankcií, odliv výroby i kapitálu do USA a i.
Zostali sme len pri niektorých všeobecných kvantitatívnych štatistických ukazovateľoch. Vnímanie ekonomickej situácie obyvateľstvom a zmeny jeho nálady sa spravidla identifikujú na základe údajov z rôznych druhov výskumných akcií, ktoré aj v tejto oblasti vykonávajú v Nemecku viaceré renomované výskumné agentúry, majú dlhodobý charakter a uskutočňujú sa opakovane v rôznych intervaloch.
Nebudeme sa zaoberať ďalším významným ukazovateľom „nálady“ v spoločnosti – protestami, ktoré vznikajú najmä v súvislosti s dvomi najvýznamnejšími sociálno-ekonomickými problémami, identifikovanými v posledných prieskumoch – nespokojnosťou so stavom hospodárstva a riešením problému migrantov. Ďalším prvkom, na základe ktorého možno usudzovať na nálady v spoločnosti, sú výsledky prieskumov volebných preferencií politických strán. Napriek nízkej podpore strán semaforovej koalície sa zatiaľ vláda nechystá odstúpiť. Preto ani v politickej oblasti nie sú vyhliadky nemeckého obyvateľstva potešujúce.
