Mnohí občania si kladú otázku, ako je na tom Slovensko pred záverom leta a predpokladanou ešte horúcejšou politickou jeseňou. Po dlhotrvajúcich až extrémnych teplotách sa progresívna a liberálna opozícia nevyspala z frustrácie z prehratých volieb a prebúdza sa zo svojho sna o vládnutí. Bolo málo vlahy, asi preto lídri PS a SaS vysmädli a žiada sa im rýchle prísť k životodarnému prameňu moci. Nič nové nevymysleli, a tak stále robia tie isté psie kúsky.
Podľa toho, ako sa Michal Šimečka a Branislav Gröhling správajú, sa dá predpokladať, že dostali úpal. Znovu ženú ľudí do ulíc, burcujú vášne, vyvolávajú nenávisť. Žiadajú Hlas-SD, aby sa postavil proti Smeru-SSD. Sú takí naivní, či až neskonale hlúpi? Vôbec im nejde o ministerku kultúry či zdravotníctva, ani o ministrov spravodlivosti či životného prostredia. Je to falošná politická kamufláž: ide im len a len o zvrhnutie Ficovej vlády.
Slovenské OĽaNO sa ešte stále nespamätalo z politickej izolácie a spí tvrdým spánkom; alebo že by bol Igor Matovič na dlhodobejšom liečení? Prebúdzajú sa však mimoparlamentní vojnoví štváči z Demokratov, ktorí chcú mútiť vodu. Nik s nimi akosi nechce spolupracovať, čo sa nemožno čudovať, veď načo aj. Tak došli na spásonosnú myšlienku a chcú sa znovu, tak ako sa neschopná pravica zvykne spájať, tentoraz so Šancou, ktorá je bez šance. Môže sa však stať, že unavený Matovič predá svoje dieťa OĽaNO svojmu nevlastnému synovi Jarkovi Naďovi. Neschopní, zdiskreditovaní a porazení chcú tak spoločne postupovať s ešte neschopnejšími. Preto možno dúfať, že sa ich navždy zbavíme.
Nuž a v neposlednom rade sme sa nedávno s prekvapením dozvedeli, kde hľadať príčinu nenávisti v spoločnosti. Podľa umelcov, našťastie nie národných, ale mladých progresívcov, je to vo vražde Kuciaka a dvoch ľudí pri Teplárni. Už som čakal obvinenie Juraja Jánošíka či aspoň Rusov z rastu nenávisti na Slovensku… O atentáte na premiéra Fica nepadlo ani slovo. Východniari by povedali „I tak še dá.“
Zasiahol opozíciu vírus opičích kiahní?
Nenávisť vyvolanú OĽaNO doviedli PS a SaS k dokonalosti. Práve nenávisť a boj o moc sa stali jediným programom opozície. Opoziční politickí klauni Šimečka s Gröhlingom chcú diktovať prezidentovi Pellegrinimu, čo má a čo nemá robiť. Chcú, aby sa vyjadroval, kritizoval ministrov Šimkovičovú, Dolinkovú, Suska, Tarabu i Blanára a volal si ich na koberček. Najlepšie všetkých členov vlády. Akosi zabudli, že práve ich progresívna prezidentka Čaputová doslova kolaborovala s Matovičovou a Hegerovou vládou a nielenže ju nekritizovala, ale priamo ju podporovala v rozklade Slovenska a pomáhala jej udržať sa pri moci!
PS a SaS si demokraciu zamieňajú s anarchiou. Ani takmer po roku neuznali výsledky demokratických volieb a otvorene broja proti legitímnej vláde. Ich aktivity vyvolávajú nenávisť a vášne smerujúce k vyhrážkam a osobným útokom, ba až k fyzickému násiliu voči štvornásobnému premiérovi Robertovi Ficovi a ďalším lídrom koalície. Na obnovených protivládnych demonštráciách a protestoch krikľúni nehovoria o problémoch v kultúre, spravodlivosti alebo zdravotníctve, ale proklamujú staré heslá – Dosť bolo vlády!, Vláda odstúpiť!, Fico do basy!, až po tie novšie – Danko môže naraziť nielen do semaforu. Aký to jednoduchý návod pre rozvášnený dav a šialených jednotlivcov! PS pritom klame v priamom prenose, keď hovorí o pokojných, slušných a apolitických protestoch, pritom sám Šimečka sa chváli – my sme dostali na námestia 18-tisíc ľudí. Táto zmanipulovaná, prevažnej mladá masa protestujúcich nemá často žiadne relevantné argumenty, mnohí nevedia pomenovať dôvody svojej účasti na protestoch a ani netušia, ako ich PS a SaS manipuluje. Sú len „principiálne“ proti terajšej vláde.
Odpor voči akejkoľvek vláde možno pochopiť, ale akosi títo hejteri zabúdajú na ich štvorročné mlčanie počas deštrukčnej Matovičovej, Hegerovej, ale i Ódorovej vlády, súčasťou ktorej bola SaS a svojho zástupcu v koalícii malo i PS. Mlčala pri tom prezidentka Čaputová, mlčalo PS i SaS, ako aj v tom čase mimoparlamentné KDH. Nik nevyzýval prezidentku, aby zasiahla, nik nevolal po okrúhlych stoloch, nik nepodporil zákony navrhované Smerom-SSD.
Môže byť poslanec národnej zrady podpredsedom Národnej rady SR?
Takáto otázka je oprávnená, keď je na čele opozície politický dobrodruh, štvavý, až nepríčetný kritik, či skôr proamerický potrimiskár Michal Šimečka. Tento politik bez zmyslu pre realitu robí všetko proti demokratickému vývoju a zlepšovaniu života na Slovensku. Progresívci sa čudujú, že sa po ich organizovaní protestov, volaní ľudí do ulíc, vyvolávaní nenávisti a občianskych nepokojov, odvolávaní ministrov a neustálych útokov na demokraticky zvolenú vládu koalícia bráni. Fico chce v tejto súvislosti navrhnúť koaličným partnerom odvolanie Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady SR, čo si Šimečka sám vypýtal.
Na tlačovke PS pod názvom Reakcia na bezprecedentné útoky na parlamentnú opozíciu zazneli od plačlivého Michala Šimečku slová o pomste voči jeho osobe. A čo čakal, hádam nie štátne vyznamenanie alebo Rad červenej hviezdy? Z kontextu vyhlásení PS sa zdá, že opozícia, osobitne PS a jej predseda, si spolu so spolitizovanými mimovládkami a mediálnymi presstitútkami môžu robiť, čo chcú, lebo to je demokratické a podľa nich správne. To ozaj chcú byť akousi nedotknuteľnou chránenou zverou?
Záver tlačovej besedy bol jasný, PS bude naďalej organizovať protesty, útočiť na vládu tak, aby zabránili jej víťazstvu v najbližších voľbách.
PS si evidentne zamieňa Národnú radu SR za národnú zradu, a to samozrejme nemožno dopustiť. Jedno z kresiel podpredsedov parlamentu podľa nepísaných pravidiel patrí opozícii, čo nik nespochybňuje. Zároveň však nikde nie je napísané, že to musí byť najväčší opozičný štváč, rozvracač spoločnosti a bojovník za demokraciu na americký spôsob. V tejto súvislosti mi zišla na um sarkastická otázka, čo tak prispieť k upokojeniu situácie odvolaním Šimečku z postu podpredsedu NR SR a zvolením pomerne rozvážneho a ako-tak príčetného predsedu KDH Milana Majerského do tejto funkcie?
Politickí amatéri z PS a SaS chcú diktovať vládnej koalícii
Opozícia neprekonala svoju frustráciu a už po roku chce nátlakom a vydieraním ulice zvrhnúť vládu a vyvolať predčasné voľby. Organizuje tragikomické divadielka a zbabelo sa pod tribúnou skrýva za často oprávnene nespokojných občanov, ktorých sama radikalizuje. Protesty sú vraj apolitické, pričom ich organizuje priamo PS a SaS za pomoci spolitizovaných mimovládok a mainstreamových médií. Len KDH si dáva pozor, do čoho sa zapojí, do čoho stúpi, aby nesmrdelo a aby si nezabuchlo dvere pred prípadnou spoluprácou pri presadzovaní svojich návrhov v parlamente, alebo dokonca jehe budúcou možnou účasťou vo vláde. Predseda KDH Milan Majerský to vyjadril slovami: „Ulica sa nemôže stať poľným súdom.“
Progresívci a liberáli kamuflujú svoje zámery návrhmi na odvolávanie ministrov, pričom dobre vedia, že nemajú žiadnu šancu na úspech. Teraz je to ministerka kultúry Martina Šimkovičová a minister spravodlivosti Boris Susko. Netaja sa pokračovaním týchto až smiešnych divadielok a avizujú odvolávanie ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ako aj ministra zahraničných vecí Juraja Blanára.
Pravda, iste by sa našli relevantné dôvody na odvolávanie ministrov, ktorým sa dá všeličo vyčítať. Opozícii však nejde o lepšie spravovanie spoločnosti, ale o zvrhnutie vlády, ide jej o moc a o ovládnutie Slovenska. S určitosťou možno predpokladať pokračovanie kolotoča a frašiek odvolávaním ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a jej kolegov z Hlasu-SD Erika Tomáša a Tomáša Druckera. Opozícia celkom iste nezabudne ani na jej hlavného kritika a obhajcu Roberta Fica, podpredsedu vlády a ministra obrany Róberta Kaliňáka. To všetko iste vyvrcholí návrhom PS a SaS na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Robertovi Ficovi, a tým i vláde ako takej.
To však zďaleka nie je všetko; opoziční šašovia žiadajú v tomto čase „kráľa“ Roberta prvého – Fica o rekonštrukciu vlády. Dokonca provokujú a vyzývajú Hlas-SD, aby vystúpil proti Suskovi a Šimkovičovej, inak povedané, proti Smeru-SSD a SNS, čím by prakticky povalil vládu. Aký je, taký je Hlas-SD, no jeho predstavitelia na čele s Matúšom Šutaj Eštokom, mimochodom názorovo blízkym Smeru-SSD, iste nemajú samovražedné sklony, iste nedopustia likvidáciu vlastnej strany a tieto opozičné nezmysly nikdy nepodporia.
Čím viac bude opozícia tlačiť na koalíciu, čím viac bude odvolávať ministrov a organizovať protivládne demonštrácie, tým viac sa koalícia zomkne, bude pevnejšia a pravdepodobne i tvrdšia. Tvrdšia voči PS, SaS, spolitizovaným mimovládkam a protivládnym médiám. Tí všetci by si mali pripomenúť slová piesne: „Psi sa bránia útokom, keď ich chcú predať iným.“ Ak je toto cieľom opozície, tak tento cieľ sa jej môže „podariť“ naplniť.
Na strane druhej by koalícia mala prispieť k upokojeniu situácie v spoločnosti zvolením nového predsedu NR SR, ale i riaditeľa SIS a jasnými, vyargumentovanými stanoviskami k práci ministrov a k ich prípadným kauzám.
Čo dodať
Ku zmiereniu chce opozičné PS a SaS prísť bojom na barikádach. To je cesta do záhuby. Mali by si preto počkať na riadne parlamentné voľby a v nich ukázať voličom tú správnu cestu napredovania Slovenska.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
