Mainstreamové médiá konečne objavili nejaký biľag na Európskej únii. Toľko ospevovali spoločné európske hodnoty a obúchavali nám ich o hlavu, a zrazu takýto šok! Posiveného svedka však šokovalo niečo iné.
„Obvinenia z korupcie v Európskom parlamente sú veľmi vážne. Je to otázka dôvery ľudí v naše inštitúcie.“ (ta3.com, 12. 12. 2022) Takto ustarostene a principiálne sa vyjadrila Ursula von der Leyenová, ale novinári sa jej neopýtali, prečo „stále nechce povedať, ako dohodla miliardový nákup od Pfizeru“. (standard.sk, 13. 9. 2022) Akoby zabudli, že „Európska prokuratúra vyšetruje zmluvu EÚ o nákupe vakcín v máji 2021“ a že ho „údajne dohodovala cez SMS-ky“. (refresher.sk, 23. 10. 2022) Rovnako zabudli, že „nedávno zvolená předsedkyně EK a bývalá německá ministryně obrany zničila údajné důkazy. Její poradci měli stát přes 4 miliardy“. (idnes.cz, 16. 1. 2020) Ako ministerka sa prerátala aj pri renovácii výcvikovej plachetnice Gorch Fock. „Náklady sa z odhadovaných 10 miliónov eur vyšplhali na rekordných 135 miliónov eur.“ (regiony.zoznam.sk, 3. 7. 2019) Na post šéfa eurokomisie by sa určite našiel kandidát s jasnejšou minulosťou, ale nemecká kancelárka Angela Merkelová „by chcela stoličku predsedu EK pre Nemecko“. (euroactiv.sk, 23. 8. 2018) A Nemecko ju dostalo. Európske hodnoty ako ťahavá ruža obopli aj Merkelovej najnovšie priznanie, že „mierový plán z Minska bol uzavretý (február 2015 – pozn. aut.) len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom“. (spravy.pravda.sk, 10. 12. 2022)
Keď Jacques Santer v roku 1999 musel odstúpiť „so svojou skorumpovanou, nezodpovednou a verejne zahanbenou komisiou“ (tyzden.sk, 29. 1. 2012), najjagavejšou padajúcou hviezdou na bruselskom nebi bola eurokomisárka Edit Cressonová. „Zamestnala svojho zubára Reného Berthelota ako osobného poradcu, hoci nespĺňal kvalifikačné predpoklady. Svojmu ďalšiemu známemu, komerčnému právnikovi Timmovi Riedingerovi, ponúkla tri kontrakty. Európsky súdny dvor rozhodol, že exkomisárka o dôchodok nepríde. Postačujúcim trestom pre ňu bude zistenie, že porušila svoje právomoci.“ (korzar.sme.sk, 12. 7. 2006) Posiveného svedka preto neprekvapilo, keď Transparency International o niekoľko rokov skonštatovala, že „EK považuje korupciu za vážny problém len v menšej skupine štátov a nie je už pre ňu politickou prioritou“. (euroactiv.sk, 3. 2. 2017)
No zdá sa, že Brusel sa inšpiroval najchýrnejším bezdomovcom Igorom Matovičom a rozviazal polícii ruky. „Europoslankyňa v putách, čaká ju drsné obvinenie.“ (koktejl.azet.sk, 9. 12. 2022) A ktovie, či sa nedočkáme aj bruselských kajúcnikov… Posivený svedok sa väčšmi obáva, že zadržaná podpredsedníčka europarlamentu Eva Kailiová poslúži ako hromozvod na zachytenie a zvedenie doterajších prehreškov najvyšších predstaviteľov EÚ. Spoločné európske hodnoty napriek nejakej Kailiovej musia existovať a s tichým súhlasom médií existujú. A v ich duchu prebiehajú dlhotrvajúce a zložité rozhovory, ako sa v Bruseli najnovšie hovorí vydieraniu a keťaseniu. Maďarsko dodatočne odobrilo 18-miliardovú pôžičku EÚ pre Ukrajinu, za čo nezbedník Viktor Orbán získal takmer 6 miliárd eur z nedávno stopnutého úniového balíčka obnovy. Poľsko naopak odvolalo podpis pod 18-miliardovou pôžičkou, aby ho po niekoľkých hodinách obnovilo. V tejto súvislosti sme sa v Správach RTVS (15. 12. 2022) dozvedeli, že aj Poľsko malo problém dostať sa k balíčku obnovy pre rozkolísaný stav právneho štátu. Keď sa poľský a maďarský premiér neštítili rozprávkového výroku: „Odvolávám, co jsem odvolal, slibuji, co jsem slíbil“, tak prečo by prirovnanie k senilnému kráľovi malo dehonestovať ministra Igora Matoviča, resp. jeho správanie v Prezidentskom paláci po odovzdaní demisie. Nebyť hodnôt, ktoré nás spájajú, ktovie, či by nám EÚ tolerovala nedávne vydieranie a keťasenie v priamych prenosoch z Národnej rady SR. Zaiste by odhalila a vykričala náš chabý vzťah k vzdelaniu, keďže zlodeji duševného vlastníctva ako čohosi bezcenného pred hlasovaním bezostyšne karhali materialistických zlodejov.
Posivený svedok po páde vlády nikoho tak neľutoval ako mainstreamové médiá. Pred očami sa im zosypal domček z kariet, ktorý v koaličných hrmaviciach podopierali, vystužovali či zliepali tzv. protikorupčným étosom a najmä správnou geopolitickou orientáciou. Isteže, priznali, že „chaos bol už neznesiteľný“, ale jedným dychom sa vyvŕšili na 80 percentách verejnosti, ktoré tejto vláde nedôverovali: „Treba povedať, že našu krajinu čakajú len zlé a ešte horšie alternatívy.“ (Pravda.sk, 15. 12. 2022) Verejnoprávna televízia na nás vychrlila takú sladkú bilanciu vlády, že prezidentka musela spozornieť, či RTVdvojbodka (15. 12. 2022) hovorí o tej istej „krajine“, o ktorej ona nedávno predniesla správu v parlamente.
Aj tak, ďakujeme za úprimnosť, mainstreamové médiá! Aspoň vieme, čo nás ako divákov, poslucháčov a čitateľov čaká v najbližších mesiacoch…
