Napriek chaosu a napätiu v „superkrízovej“ situácii na Západe sa v jeho médiách hlavného prúdu venuje Čínskej ľudovej republike (ďalej len ČĽR) značná pozornosť, ktorá však stojí na deformovanom základe „monopolu“ na pravdu. Mediálny záujem vyvolalo 3. plénum Ústredného výboru Komunistickej strany Číny v minulom mesiaci. Oproti dôsledne dodržiavaným čínskym zásadám sa uskutočnilo oneskorene, lebo malo byť už vlani v októbri. Venovalo sa ekonomickým a otázkam a rozvírilo na Západe novú vlnu protirečivej diskusie o stave a výhľadoch čínskej ekonomiky. Poznamenáme, že komentáre, ktoré sa vo viacerých západných štátoch tešia pol percentnému rastu HDP (žalostný je stav ekonomiky v Nemecku, vo Francúzsku, vo Veľkej Británii i inde), škodoradostne uvádzali, že čínska ekonomika zápasí s problémami a nie je schopná stále dosahovať päť a viac percentné prírastky.
Zameriame sa však na inú oblasť, a to vysokopostavené návštevy zo zahraničia v júli, ktoré znovu dokázali, že ČĽR je potenciálnou superveľmocou. Nech sa na ňu Západ a jeho spojenci pozerajú akokoľvek, svojím konaním dokazujú, že ju potrebujú. Zo série týchto návštev sa budeme zaoberať rokovaniami ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu, ktoré sa uskutočnili pri jeho pobyte od 23. do 26. júla.
Minister zahraničných vecí Číny Wang I, vľavo,
sa zvítal s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Dmytrom Kulebom.
Médiá v duchu vypreparovanej proukrajinskej atmosféry zdôrazňovali, že išlo o prvú návštevu ukrajinského ministra zahraničných vecí v Číne po začiatku špeciálnej vojenskej operácie Ruska. Treba však pripomenúť, že vzťahy medzi Kyjevom a Pekingom sa výrazne zhoršili už po „euromajdane“, ktorého následky v ČĽR prijali veľmi kriticky. Naposledy bol ukrajinský prezident (Viktor Janukovyč) na návšteve v Číne v decembri 2013, teda už v čase vyčíňania „euromajdanu“ a odvtedy nebol pozvaný na oficiálnu návštevu nijaký ukrajinský vysoký vládny predstaviteľ. V roku 2016 bol síce v Číne na zasadnutí Konferencie o interakcii a opatreniach na budovanie dôvery v Ázii ukrajinský minister zahraničných vecí Pjotr Klimkin, ale oficiálne sa s čínskymi predstaviteľmi samostatne nestretol. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa dočkal prvého telefonického rozhovoru s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom až v apríli 2023.
Postoj Pekingu k riešeniu ukrajinskej krízy, ktorá má podľa neho širšie aspekty, než sú to len v súčasnosti prebiehajúce boje, je Kyjevu tŕňom v oku. Ukrajinská moc vyvíja veľké úsilie, aby Čína podporila jej pozíciu a odvrátila sa od Moskvy, ale nedarí sa to dosiahnuť. Ukrajina musí prehltnúť, že vzťahy Pekingu k Moskve sú na dobrej a stabilnej úrovni. Viacerí vysokí kyjevskí predstavitelia, vrátane V. Zelenského sa na adresu Pekingu preto viackrát vyjadrili diplomaticky i politicky neprimerane. Naposledy to bolo takmer zlostne po júnovom mierovom samite vo švajčiarskom Bürgenstocku, keď V. Zelenskyj kritizoval Čínu za neúčasť na ňom. Obvinil ju aj z toho, že „odhovárala“ niektoré štáty od účasti na samite, ktorého výsledky aj tak skončili bez prínosu.
Z vyjadrení D. Kulebu pred návštevou i po nej vyplýva, že Kyjev chce, aby sa za jediný možný „mierový plán“ považoval ukrajinský (Zelenského) návrh a teda ani čínsky návrh ako základ rokovaní neprichádza do úvahy. Zjednodušene povedané napriek situácii, v ktorej sa Ukrajina nachádza, v popredí nebol záujem o dialóg, ale len o presviedčanie Číny, aby zmenila svoj postoj a začala bezpodmienečne podporovať Kyjev.
Čínsko-ukrajinské vzťahy obe strany označujú za strategické, ale ich stav tomu nezodpovedá. Čína udržiava s Ukrajinou, ktorá je zapojená do Iniciatívy pásu a cesty rozsiahle pragmatické hospodárske vzťahy. Kontroverzným krokom Kyjeva bolo v marci 2021 znárodnenie leteckej spoločnosti Motor Sič a jej odobratie čínskej spoločnosti Skyrizon Aircraft Holdings a jej partnerom. V pozadí bol samozrejme aj tlak USA na potlačenie rastúceho vplyvu Číny na Ukrajine. Po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie sú hospodárske vzťahy Kyjeva tiež spojené s kritikou Pekingu za postoj k nej a obviňovaním Číny z podpory Ruska. Ukrajinu Čína rozsiahlo humanitárne podporuje, ale pochvaly za ňu sa zatiaľ nedočkala.
Čínska politika na podobné prešpekulované až zákerné kroky nezabúda a jej diplomacia na ne spravidla reaguje pokojne a vyjadruje sa obrazne, v skrytých významoch. Následky neúctivých vyjadrení či konania voči Číne však pocítili pri prijatiach v posledných rokoch už viacerí západní politici.
Aj v prípade D. Kulebu možno ukázať na detail, že najváženejších hostí prijímajú zásadne v Pekingu, ale jeho minister zahraničných ČĽR I Wang pozval do Kuang-čou (v západnom svete známy ako Kanton). Ukrajinský minister sa potešil aj tomu a po rokovaniach si pochvaľoval, že boli dlhšie, ako sa plánovalo (údajne trvali viac ako tri hodiny) a že Čína podporila územnú celistvosť Ukrajiny ako aj nastolenie dlhodobého a spravodlivého mieru na Ukrajine. Nedozvedel sa však, či sa Čína zúčastní na ďalšom pripravovanom mierovom samite. A už radšej sa ani nezmieňoval, že Peking trvá na politickom riešení ukrajinskej krízy, ktoré podľa neho nie je možné bez účasti Ruska. I Wang povedal, že Čína a Ukrajina by mali udržiavať otvorené komunikačné kanály, posilňovať vzájomnú dôveru a obnovovať priateľstvo.
Ďalšie podrobnosti, ktoré sa všelijako interpretujú v ukrajinských a západných médiách, nebudeme rozoberať, ale uzavrieme lakonicky, že k nijakému posunu v pohľade na ukrajinskú krízu a ani v čínsko-ukrajinských vzťahoch nedošlo. Kyjev 30. júla uviedol, že pozval na návštevu čínskeho ministra zahraničných vecí a v duchu svojej propagandy spojil túto udalosť s prípravou možného stretnutia ukrajinského prezidenta s čínskym vodcom, o čom však zatiaľ nechyrovať.
Poukážeme ešte na rozdielnosť čínskeho a ukrajinského pohľadu na situáciu. V apríli 2023 bol vymenovaný za osobitného vyslanca Číny pre urovnanie rusko-ukrajinského konfliktu skúsený diplomat Li Chuej (v minulosti bol aj námestníkom ministra zahraničných vecí), ktorý od augusta 2019 pôsobí ako osobitný vyslanec pre euroázijské záležitosti. Navštívil nielen Rusko a Ukrajinu ale aj viaceré západné a nezápadné štáty a chystá ďalšie cesty. Trpezlivo a pokojne vysvetľuje čínsky pohľad na ukrajinskú krízu, ktorý možno považovať za komplexný i objektívny a zdôrazňuje potrebu čo najskoršieho ukončenia bojov a začiatku politických, mierových rokovaní bez kladenia podmienok.
Iný charakter má ukrajinská diplomacia, ktorá príliš „sugestívne“ hľadá podporu na celom svete. V. Zelenskyj využíva každú akciu na pretláčanie ukrajinských požiadaviek, pričom jeho slovník napriek tragickej situácii Ukrajiny nemožno považovať za primeraný a nie všade sa stretáva s pochopením. Prejavuje sa to aj v tom, že podpora Ukrajiny na jednej strane a odsudzovanie Ruska na strane druhej sa už nemení a táto politika nie je efektívna. Mnohým nezápadným štátom vadí zveličovanie globálneho významu rusko-ukrajinského konfliktu ako najväčšieho problému súčasného sveta. V medzinárodných vzťahoch je rozšírený názor, že USA konflikt využívajú ako zástupnú vojnu s Ruskom. Časť nezápadných štátov vojenské aktivity Ruska síce neschvaľuje, ale už vonkoncom nie je ochotná podporiť scestné americké globálne záujmy, ktoré na Ukrajine presadzujú aj NATO a EÚ.
Negatívne na vnímanie čínsko-ukrajinských vzťahov v globálnom kontexte preto vplývajú aj rôzne arogantné a agresívne vyjadrenia Washingtonu, ktoré súvisia najmä s napätím okolo Taiwanu, resp. so situáciou v indicko-tichooceánskom priestore. Odborníci na celom svete uvádzajú, že Peking pozorne sleduje a vyhodnocuje to, čo sa deje na Ukrajine, aj z pohľadu ďalšieho vývoja taiwanského problému.
Na koniec len na získanie širšieho obrazu o aktuálnych medzinárodných vzťahoch ČĽR doplníme, že na návšteve v Pekingu v júli boli aj maďarský predseda vlády Viktor Orbán a talianska predsedníčka vlády Giorgia Melloniová. Išlo teda o návštevy na vyššej úrovni ako ukrajinská a mali aj iný charakter a význam, čo bolo zvýraznené tým, že ich prijal Si Ťin-pching. Ten bol v júli na samite Šanghajskej organizácie spolupráce v Astane v Kazachstane a po ňom uskutočnil oficiálnu návštevu Tadžikistanu. Čína znovu svojím štýlom politiky pokojne a vytrvalo zvyšuje angažovanosť v postsovietskej Strednej Ázii. S nevôľou (možno aj zlostne) sa na to pozerajú vo Washingtone (mimoriadne rozbúrenom neštandardnou predvolebnou kampaňou), ktorý sa nenásytne „pchá“ do regiónu, pričom štáty v ňom poučuje a šibrinkuje aj nechutným výmyslom o potrebe svojho vodcovstve vo svete.
Prevzaté od: Denník VV
Uverejňujeme so súhlasom redakcie
Foto: mfa.gov.cn
