Najlepšia prezidentka!

Zhoršená bezpečnosť vrcholových politikov, nenávisť v spoločnosti a prípadná ďalšia kandidatúra – to vraj boli témy, o ktorých v polovici mája diskutovala prezidentka Zuzana Čaputová počas šiesteho ročníka protikorupčného festivalu Pucung v Košiciach. Sledujúc svoju mačku pri chalupe na Záhorí, glosoval by som tieto aktivity prezidentky ako olizovanie rán utŕžených nenaplnenou predstavou o svojej genialite, stratou popularity a fatálnym prepadom preferencií v aprílových prieskumoch verejnej mienky (iba 39 %). Z médií sa dozvedáme, že hlava štátu (so svojimi vševedkami v zbore poradcov) ešte stále na miskách lekárnických váh zvažuje jej hamletovskú otázku pre rok 2024. Ako všetko, čo sa deje okolo dočasnej nájomníčky Grasalkovičovho paláca, i túto košickú grotesku sprevádzala absurdnosť, rozporuplnosť a faloš. Mňa o tom presvedčil už samotný fakt, že úvodnú diskusiu tohto kabaretného predstavenia s prezidentkou viedla novinárka Monika Tódová. Už len samotné slová „korupcia“ a „Tódová“ sú oxymóron – ako dinosaurus v ZOO!

Ako klíči nenávisť?

Prezidentka Čaputová vo svojich príhovoroch často šermuje kadejakými slovíčkami, odvádzajúcimi pozornosť od zásadných problémov, no tiež od svojej ľudskej podstaty a politického charakteru. Príliš frekventovaným výrazom je „nenávisť“. Ukrýva sa zaň tak často, ako sa za ľudí ukrývali Andrej Kiska s Veronikou Remišovou. Umelo a účelovo stvorená politická strana Za ľudí je dnes stranou bez ľudí… Načim však povedať a dúhovému kindermanažmentu v Prezidentskej kancelárii pripomenúť, že nenávisť je reakciou na konkrétne správanie, viditeľné činy alebo zaznamenané výroky. Vždy niekoho konkrétneho.

I tak si ale myslím, že prezidentka nesprávne používa prisilný výraz „nenávisť“ aj v prípadoch, kde ide len o nesúhlas, oponovanie, frflanie či prostú „nasrdenosť“ s jej krokmi.

Progresívci si ostrými mediálnymi lakťami a nafukovacími agentúrnymi bambi vakmi dobíjajú výhodnejšiu pozíciu pri vbiehaní do cieľovej rovinky pred jesennými voľbami. V preferenciách siahajú na bronzovú medailu, za Smerom a Hlasom, hoci žiadne reálne politiky nerobia, verejne sú neviditeľní. Ich bojovou zástavou v čele útočnej falangy je však práve Zuzana Čaputová. Inak by im nemohli prieskumné agentúry namerať 13,1 % (Focus), 14,3 % (AKO). Výhoda partajníkov PS je v tom, že sa nemusia „vyviňovať“ z hriechov, podvodov, škandálov, záhadných úmrtí, masového zabíjania počas „matovičovských atómoviek“, ani z tunelovania verejných zdrojov v prospech ministerských kolegov, rodinných príslušníkov a kamarátov. O to viac brnkajú na citlivú strunu mimo záujmu verejnosti. Chcú však byť pupkom sveta i stredobodom vesmíru. Tak, ako aktuálna bojová úderka Progresívneho Slovenska z videa, kolujúceho po sociálnych sieťach. V prítomnosti svojho šéfa a podpredsedu europarlamentu Michala Šimečku a Lucie Plavákovej zvolal bývalý Matovičov analytik z ministerstva financií Tomáš Hellebrandt tlačovku o posilnení progresívcov. Aby verejnosti oznámil toto: „Stojím tu pred vami nielen ako ekonóm a politik, ale aj ako gej. Queer ľudia sú na Slovensku dlhodobo terčom vylučovania, nenávisti aj násilia. Preto aj z tohto miesta chcem jasne povedať, že odmietam snahu o vytláčanie LGBTI plus ľudí z nášho spoločného verejného priestoru!“ Za tento verejný coming out sa mu dokonca súkromne (formou SMS správy) poďakovala aj Zuzana Čaputová. Pripomínam, že prezidentka „všetkých“ občanov SR. Neoliberáli a progresívci nám tu vnucujú cudzie agendy, témy a verejné politiky, odťažité od naliehavých ekonomických a sociálnych problémov. Akoby nechápali, že ctíme zásadu „ži a nechaj žiť!“ a neterorizujte nás svojou orientáciou. Lebo v opačnom prípade budem aj ja každý svoj článok, rozhovor, ba tiež príhovor (aj pred pokladníčkou v supermarkete) uvádzať vyhlásením: „Som heterosexuálny Slovák, mysliaci národne, so sociálnym cítením, ktorý miluje svoju manželku, deti a vnukov, požadujúci, aby na všetkých štátnych úradoch a verejných budovách boli vyvesené aj vlajky rodiny!“   

Ilustrácia: Ľubomír Kotrha

Kardinálna otázka

Kandidovať, nekandidovať…? Kým väčšina národa v tom má jasno, prezidentka sa ešte nerozhodla. Veď aj poslednou diskutovanou témou počas Pucungu bola otázka možnej opätovnej kandidatúry v nasledujúcich prezidentských voľbách na jar v roku 2024. Čaputová zatiaľ na otázku neodpovedala, ale doplnila, že rozhodnutie nechce naťahovať. „Je to moje hlboké osobné rozhodnutie,“ uviedla a v diskusii vylúčila, že by na jej rozhodovanie malo vplyv napríklad to, či potenciálnu kandidatúru ohlási bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. V móde je dnes Ukrajina, možno sa o najvyššiu funkciu bude – po vzore Zelenského – uchádzať i bývalý komediálny herec a zabávač Jozef Pročko… Je jasné, že štartérom by bolo ohlásenie kandidatúry Roberta Fica. Umožnilo by to spustiť nenávistnú celoeurópsku kampaň neoliberálov, progresívcov, pravicových strán a potrimiskárov v boji proti „zlu“, proti „ohrozeniu demokracie“, proti ohrozeniu hodnôt Západu i amerických záujmov…

Recept na slávu

V deň smutného májového návratu slovenských hokejistov zo svetového šampionátu však v Grasalkovičovom paláci zazneli fanfáry. Svitla nádej! Ani nie preto, že americkí hokejisti bojujú ďalej o medaile. Agentúra Ipsos rozradostene pre Denník N namerala zružovelú dôveryhodnosť prezidentky vo výške 44 %. Zuzane Čaputovej vraj pomohlo vymenovanie úradníckej vlády. Dobré ráno, Slovensko!

Čaputová si vo funkcii od počiatku buduje svoj vlastný kult. Urputne celé štyri roky pracovala na tom, aby ju snáď raz vyobrazili obdobne, ako v jednom z amerických štátov – v Montane. Vo výške kilometer nad údolím stojí snehobiela 27 metrov vysoká socha Božej matky „Naša pani zo Skalistých hôr“. Prezidentku SR budú ale slovenskí voliči pripodobňovať k inej historickej figúrke. Lebo veď aj „Calamity Jane“ ostáva dodnes – ako jediná ženská hrdinka Divokého Západu – zapísaná v análoch tejto krvou zmáčanej krajiny… Čínsky filozof Lao-c´ upozorňoval: Bohatstvo a postavenie plodí pýchu a pýcha vyvoláva pohromu. Možno je na škodu veci a prezidentky samotnej, že v jej zbore poradcov už nie je bývalý komunistický novinár Marián Leško. Možno by jej (rovnako ako ja), vedel pri ťažkom rozhodovaní poradiť dokonca pravdepodobný recept na nesmrteľnosť.

Viem si predstaviť letné ráno, v ktorom by som uznanlivo a rád i nahlas (bez nenávisti) skonštatoval: „Čaputová bola najlepšia prezidentka Slovenska!“ Lebo prvá i posledná. Lebo jediná…

(Celkovo 633 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

2 Responses

  1. Je to dokonalá charakteristika občianky vykonávajúcej funkciu hlavy štátu. Veľa o nej a jej obdivovateľoch hovorí jej FB stránka. Asi najčastejšie zo všetkých verejne pôsobiacich osôb obmedzuje diskusie pod jej príspevkami, ak ona alebo jej admninistrátori očakávajú kritické alebo nesúhlasné komentáre. Zväčša referujú o jej bezobsažných a intelektuálne nenáročných stretnutiach s rôznymi skupinami ľudí. Väčšina jej devótnych podporovateľov reaguje krátkymi šablónovitými adoráciami, tiež bez reálneho obsahu. Chýba im azda jediné – zakončenie „Ó vďaka, počuli sme slovo Božie“. Chráň nás pred takouto bohyňou, jej svätými a anjelmi a najmä sviečkovými babkami a ministrantmi.

  2. Skvele napísané! – Ja by som k tomu len dodal, že pani prezidentka sa mimoriadne osvedčila ako hlásateľka zastávok autobusov a trolejbusov MHD na Hodžovom námestí: „Hodžovo námestie. Prezidentský palác.“ To jej ide. Chýba už len, aby dopovedala: „ A v ňom som kráľovnou ja, Zuzana Čaputová!“ – Že ide o nechutné vtieranie sa do pozornosti cestujúcim a permanentnú podprahovú politickú reklamu? To si naše médiá nestihli všimnúť. Hrôza však čo i len pomyslieť, čo by stvárali, ak by zastávky bol nahlasoval exprezident Gašparovič.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter