Bolo to dobre pred vyše 100 rokmi a už je to tu znovu. Velikánska loď je v ohrození, ale na hornej palube sa popíja a tancuje. To je nečakaný výsledok volieb do Európskeho parlamentu – v poslednom roku sa väčšina politikov vyjadrovala, že Európska únia musí prejsť zásadnou reformou. Takto to zrejme pochopili aj voliči, teda my. No a čo sa stalo po voľbách? Veľmi rýchle došlo k akejsi divnej dohode medzi politikmi a zrejme tými, ktorí ťahajú za špagátiky, pretože odrazu sa zjavila doterajšia predsedníčka Európskej komisie ako hlavný a neskôr dokonca jediný kandidát na toto miesto. Ďalej to už samo osebe zaváňalo koncom rečí o reforme. Následne sa začalo v zákulisí vyjednávanie o ďalších eurokomisároch. Do tohto procesu stagnácie sa výrazne zapojil aj slovenský prezident, ktorý vehementne kortešoval za zachovanie Ševčoviča na mieste v Európskej komisii, v podstate na akomkoľvek poste.
Teraz ide o to, či von Leyenová a jej okolie chce iba dobre žiť, alebo dostali za úlohu pokračovať v potápaní veľkej lode. Spomeňme si na veľké prešľapy. Najprv to bol problém s čipmi, ktoré európske fabriky dovážajú odkiaľsi z Ázie. Európska komisia neiniciovala výskum a výrobu čipov priamo v Európe, jednoducho vyčkávala, čo sa bude ďalej diať. Prišla aj veľká pohroma do zdravia ľudí obývajúcich európsky subkontinent. Covid-19 začal znepríjemňovať až ničiť životy ľudí, a Európska komisia na to nič. Takže sa začali dovážať dokonca aj papierové rúška z Ázie. Následne von Leyenová bez výberového konania uzavrela dohodu s americkým Pfizerom, kde podľa dostupných informácií v minulosti jej manžel pôsobil na jednej z riaditeľských pozícií. Uzavrela také rozsiahle dohody, že do Európy prichádzali stovky miliónov vakcín, ktoré boli do istej miery nepoužiteľné, a preto začala Európa darúvať vakcíny do Afriky a niečo musela zlikvidovať, lebo už boli po záručnej dobe. Likvidácia vakcín nie je to isté ako likvidácia škrupiny z vajec. Potrebné sú špeciálne chemické zariadenia, ktorých je nedostatok. Následne prišla ruská invázia na Ukrajinu a Európska komisia vymyslela obrovské množstvá sankcií, ktoré, mimochodom, zverejnila iba veľmi, veľmi stručne. Ide o stovky sankcií, ktoré údajne mali poškodiť Rusko, aby nedokázalo viesť vojnu na Ukrajine. Sankcie mohutne poškodili európsku ekonomiku: energetika, suroviny, čiastočne potraviny sa odrazu prestali dovážať z Ruska a nahradili ich podstatne drahšie komodity z USA. Navyše Európska komisia rozhodla, že z Ukrajiny sa môže do Európy vyvážať v podstate čokoľvek a nič z toho nebude podliehať clám. Takže odrazu sa európski poľnohospodári a potravinári ocitli vo veľmi zlej konkurenčnej situácii, ktorú nedokážu riešiť proti vôli von Leyenovej. No aby toho nebolo dosť, predsedníčka napožičiavala postupne desiatky miliárd eur, ktoré posúvala a stále posúva na Ukrajinu. Dokonca Európska únia platí výkon ukrajinskej štátnej správy, dodáva na Ukrajinu miliardy na jej chod.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Pomáhať chudobným či trpiacim je prirodzený ľudský pud, no také obrovské množstvo prostriedkov by malo byť kontrolované, ako a kto tie prostriedky využíva, ako je to s korupciou, zločineckými gangami, a podobne. Von Leyenová však o nič také nemá záujem – prostriedky jednoducho plynú.
Nedávno sa otvoril veľký konflikt na Blízkom východe a vyšlo najavo, že Európska únia posiela do Gazy 600 miliónov eur ročne, opäť bez kontroly, čo sa s tými peniazmi deje, komu sú tie peniaze určené a do čích rúk prichádzajú. Nuž v Gaze vládol Hamas, takže vlastne Európska únia sponzorovala činnosť Hamasu. No a žiadne konzekvencie z toho v Bruseli neurobili. Vojna na Blízkom východe, teda tá najnovšia, sa začala brutálnym masakrom Hamasu na izraelskej pôde, pokračovala snahou o zdrvujúci protiútok izraelských obranných síl voči Hamasu, sú tam desaťtisíce obetí a mier v nedohľadne.
No a tu sa dotýkame ďalšieho ťažkého problému Európskej komisie. Nemá žiadnu diplomaciu, nemá ale ani systém ochrany vlastných organizácií, územia, obyvateľstva. Diplomatická prázdnota sa prejavuje v neschopnosti čokoľvek vymyslieť na ukončenie bojov na Ukrajine, ale zároveň aj na Blízkom východe. No a do tohto problému vstupuje takzvaná nová Európska komisia, kde rezort diplomacie bol zverený osobe, ktorá v diplomacii nikdy nepôsobila, ale zato je známa svojimi ostrými protiruskými postojmi. Aká teda bude pseudodiplomacia Európskej komisie? Zdá sa, že bude ostrejšia a militantnejšia ako doteraz.
Posty v Európskej komisii sa rozdeľovali za zatvorenými dverami, zrejme nemohla nastať ani otvorená diskusia, lebo za pár hodín bola táto veľmi dôležitá otázka uzatvorená. Samit mal trvať dva dni, no trval necelý jeden deň, pretože všetci účastníci poslušne prikyvovali
Von Leyenová ešte na záver svojho pôsobenia v predchádzajúcej Európskej komisii urobila obrovský prešľap v demokracii. Nebýva zvykom, aby končiaca exekutíva uzatvárala dôležité zmluvy. Von Leyenová uzatvorila dôležitú zmluvu s ukrajinským prezidentom. No a tu ide vlastne už o dvojnásobný prešľap voči demokratickým zvyklostiam. Ukrajinský prezident Zelenskyj už ukončil svoje funkčné obdobie, nové prezidentské voľby nenastali z pochopiteľných dôvodov: na Ukrajine je vojna, navyše okolo 10 miliónov Ukrajincov sa rozptýlilo po Európe a Severnej Amerike, takže v takejto situácii je uskutočnenie volieb v podstate nemožné, takže ich odloženie je logické. No mal nastať parlamentný dôležitý krok, parlament mal vložiť do ústavy nejaký článok, podľa ktorého by sa mandát prezidenta predlžoval o jeden rok v čase otvorenej vojny. Nič také sa nestalo, a preto legitimitu prezidenta Zelenského niektorí ústavní právnici spochybňujú. Aké má pozadie Európska komisia, keď takéto dôležité veci nedá do poriadku a vystavuje sa hrozbe, že po nejakom čase môžu byť všetky tieto rozhodnutia zrušené a aktéri trestne stíhaní?
Európska únia je veľmi dobrý nápad, ale pochybný projekt a veľmi zlá realizácia. Bolo by potrebné vrátiť sa k nápadu a vytvoriť realistickejší a užitočnejší projekt a k nemu nájsť vhodné personálne obsadenie. Nedá sa očakávať, že by novozvolený Európsky parlament inicioval takéto kroky, staronová Európska komisia sa pochopiteľne bude snažiť držať svoju pozíciu (stoličky), bude sa pokúšať znížiť hlasy jednotlivých členských štátov a nachádzať v týchto štátoch úprimne lokajské skupiny, ktoré by predstierali vládu nad územím a plne sa podriadili bruselskému centru.
Nikto nechce vyriešiť migračné problémy, ani veľké sociálne rozdiely medzi občanmi štátov, no a nemá ani mierotvorné aktivity – nikde vo svete. V Bruseli sa nerokuje o znížení vlastných nákladov, zjednodušení štruktúry, ani o postavení exekutívy a pseudoparlamentu. Ekonomika Európy nie je dynamická, nie je svetovým lídrom. Ako dlho vydrží umelá mena? Naozaj chcú poziční lídri prijať do EÚ ďalšie chudobné štáty? Kedy sa budú skutočne posudzovať výdavky? Dostanú sa do vedenia schopní odborníci? Čo je bezpečnosť únie, územia, nosných ideí, občanov?
Nuž na hornej palube sa bezstarostne pije a tancuje.
