Tohtoročná už 59. Mníchovská bezpečnostná konferencia (ďalej len MBK), ktorá sa konala od 17. do 19. februára, sa na svojej webovej stránke sama honosne charakterizovala, že „je opäť centrom medzinárodnej diplomacie“ („is once again the center of international diplomacy“),. Počas troch dní vraj zase ponúkne jedinečnú platformu pre diskusie na vysokej úrovni o kľúčových výzvach v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky našej doby. Okrem toho takmer rok po ruskej invázii na Ukrajinu poskytne príležitosť na zhodnotenie súdržnosti aliancie (môžeme tým rozumieť len NATO, ktoré zrejme už nepočíta so štátmi EÚ, ktoré v ňom nie sú? – pozn. autora) a politického záväzku voči medzinárodnému poriadku, založenému na pravidlách.
Ukrajinský konflikt sa stal anomáliou medzinárodnej politiky i bezpečnosti v Európe a je nesmiernou tragédiou pri našich hraniciach. Svojou blízkosťou je pre nás veľkým nebezpečenstvom; nie je však ani jediným a ani nie najväčším problémom sveta, ako to manipulatívne podáva západná politicko-mediálna scéna.
Na mnohých miestach Zeme sú mnohé vážne bezpečnostné, politické a najmä sociálno-ekonomické problémy, ktoré do značnej miery spôsobil práve Západ, ktorý sa dnes sileným a neprimeraným spôsobom snaží dosiahnuť ukončenie ukrajinského konfliktu podľa svojej predstavy. Vojensky, politicky, morálne a nakoniec aj jednoducho ľudsky je otázne, či spôsob postupu proti Rusku, ktorý zvolil Západ pod nátlakom USA, je tým, čo ukrajinský konflikt vyrieši. Jednoznačne však treba konštatovať, že zatiaľ táto deformovaná politika žiadny posun v situácii na Ukrajine nepriniesla. Zasielanie zbraní na Ukrajinu konflikt len predlžuje a spôsobuje predovšetkým ďalšie obete na životoch. Materiálne škody sú v tomto prípade druhotné, ale, žiaľ, v časoch viacerých vzájomne sa prelínajúcich sociálno-ekonomických kríz prinášajú nové ťažkosti a Európu tiež len ďalej destabilizujú.
Kontroverzná zmena pohľadu na medzinárodnú bezpečnosť na tohtoročnej konferencii
V súvislosti so zameraním MBK 2023 označovať ju v tejto podobe za akciu svetového charakteru je – neprimerané. Orientovala sa predovšetkým na hľadanie chvály upadajúcej západnej diplomacie, spojené s kritikou „zla, ktoré ju ohrozuje“. Veľa „pary“ sa venovalo kritike vodcov autoritárskych režimov, ktorí vraj útočia na liberálno-demokratické hodnoty a zásady, spojené s medzinárodným poriadkom, založeným na pravidlách.
Rozprávaním o globálnych otázkach sa to tam síce len tak hemžilo, ale čo z toho, keď sa prevažne prezentovalo to, čo trápi USA a NATO. Pridalo sa k tomu aj niečo z toho, čo ťažko dopadá na EÚ, plaziacu sa za nimi. No a problémy „zvyšku sveta“, najmä toho, ktorý bezpodmienečne nepodporuje názor ctihodných atlantických politikov, diplomatov, novinárov, bezpečnostných expertov, aktivistov a i. na čínsku a ruskú hrozbu, sú len okrajovou záležitosťou.
Jednostranná prozápadná orientácia tohtoročnej MBK, ktorá z plných pľúc ofúkavala boľačky „kolektívneho“ Západu, sa veľmi jednoducho dá dokázať na dvoch aspektoch konferencie. Prvým aspektom bola správa, ktorá zverejnená pred jej začiatkom. Druhým, markantnejším aspektom, bol hlavný program konferencie, ktorý dopĺňa aj zoznam jej účastníkov.
Ešte raz zdôrazníme vyššie uvedenú formuláciu z webovej stránky konferencie, že ide o zhodnotenie súdržnosti aliancie (zdôraznil autor) a politického záväzku voči medzinárodnému poriadku, založenému na pravidlách. Je to akosi veľmi málo o kľúčových výzvach v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky našej doby, lebo NATO má zatiaľ len 30 štátov (zo 193 členských štátov OSN), ktorí tvoria zhruba 10 % obyvateľstva Zeme, ale zato vydáva na vojenské účely medzi 50 – 60 % ich celosvetového súhrnu. Aj dokazovanie „nenahraditeľnosti“ nefungujúceho systému medzinárodných vzťahov, ktorý sa nazýva poriadkom, založeným na pravidlách, je v západných bezpečnostno-politických a mediálnych kruhoch čoraz manipulatívnejšie a agresívnejšie.
Na prvý pohľad, iracionálne ešte posilňovaný všelijakým rozprávaním politikov, médií a aktivistov atlantickej orientácie, to vyzerá pre Slovensko dobre. Ak sa však bez tohto propagandistického balastu zamyslíme nad tým, na kom a na čom stojí a padá tento poriadok, je to už horšie. Sú to len a len USA a ich pochlebovači. Nechceme strašiť, čo všetko sa môže stať, ak úpadok USA bude pokračovať (ich situácia sa, napriek masívnej manipulácii vedomia u nich doma i vo svete, nelepší) a budú si chcieť zachrániť svoju „kožu“. Kontroverzné pre Slovensko bude, že tentokrát to nebude už len na úkor „zvyšného sveta“, ktorý Washingtonu verí čoraz menej, ale pôjde to viac na vrub submisívnych spojencov na čele s vedením EÚ, strácajúcim pud sebazáchovy.
Aj v mnohých prameňoch, ktoré nemajú nič spoločné s Ruskom či Čínou, sa bežne pripúšťa, že spôsob riešenia ukrajinskej krízy Európe ekonomicky (i ľudsky) škodí. Nadnárodný vojensko-priemyslový komplex, napojený na finančné kruhy v anglosaskom svete, na ňom však už zarába a má veľmi dobré vyhliadky v tomto smere aj do budúcnosti. V mediálnom chaose okolo ukrajinského konfliktu, spojenom s prvkami hystérie, nie je reálny prehľad, aké vojenské dodávky na Ukrajinu došli a čo tam ešte príde. V záujme bezpečnosti Ukrajiny sa to vraj musí utajovať. A nebol by to kapitalizmus, aby sa v ňom nenašli sily, ktoré túto možnosť „liberálno-demokraticky“ využijú na zbohatnutie. Odborníci varujú aj pred zvýšením možnosti čierneho obchodu so zbraňami v týchto podmienkach. No a ťažko spočítať aj to, koľko vojenskej produkcie a služieb z USA príde na Slovensko, do Česka, Poľska, Maďarska atď. Niečo odíde, niečo príde…
Mníchovská bezpečnostná správa 2003 Re:vízia
Zameranie obsahu konferencie naznačuje správa, ktorá sa na ňu pripravuje. V tomto roku to bola Munich Security Report 2023 Re:vision. So všetkými náležitosťami má 176 strán. (Doplníme úplnú bibliografickú informáciu: Tobias Bunde, Sophie Eisentraut, Natalie Knapp, Leonard Schütte, Julia Hammelehle, Isabell Kump, Amadée Mudie-Mantz, and Jintro Pauly, „Munich Security Report 2023: Re:vision,” Munich: Munich Security Conference, February 2023).
Z obsahového hľadiska správa pozostáva z predslovu, zhrnutia a šiestich častí.
1. Úvod
Na okraji textu v ňom sú umiestnené výroky politikov z celého sveta o súčasnej situácii. Jeho súčasťou je aj Mníchovský bezpečnostný index, ktorý vyjadruje špecifický pohľad na riziká vo svete (zisťoval sa v Brazílii, Číne, Francúzsku, Indii, Japonsku, Juhoafrickej republike, Kanade, Nemecku, Taliansku, na Ukrajine, v USA a Veľkej Británii) a text o Ukrajine (Spotlight Ukraine).
2. Ľudské práva: univerzálne
3. Globálna infraštruktúra: Moja cesta alebo žiadna diaľnica
4. Rozvojová spolupráca: Struny sú pripojené
5. Energetická bezpečnosť: Natankované
6. Jadrový poriadok: atomizovaný.
Uvedený je aj zoznam „potravy na zamyslenie (ide o 8 kníh vydaných v roku 2022 a 8 správ. spracovaných rôznymi inštitúciami tiež v roku 2022)“.
Autori sa usilujú esejisticky takmer poetickým spôsobom nastoľovania otázok a používania slov a prirovnaní dodať textu „intelektuálne postmodernistický“ charakter, ktorý ho zrejme má odlíšiť od „suchej reči“ bezpečnostných dokumentov. Vidieť to už v názve Re:vízia. Čítanie správy si preto vyžaduje viac rozmýšľania i trpezlivosti (ospravedlňujeme sa za impertinentnosť, ale nevieme si predstaviť niektorých slovenských bezpečnostných politikov a novinárov, ako by sa aj bez toho dlhším ťažkým textom „prelúskali“). Na začiatku každej kapitoly je uvedená niekoľkoriadková „anotácia“. Kto nemá chuť prehrýzať sa celým textom, pre základnú orientáciu o probléme mu to postačí.
Zo správy vyberieme len tri vybrané pasáže vo voľnom preklade Ponecháme ich bez komentára.
Predslov predsedu MBK, ktorým sa po 14 rokoch predsedníctva Wolfganga Ischingera stal Christoph Heusgen (*1955, v rokoch 2005 – 2017 bol najvplyvnejším zahraničnopolitickým a bezpečnostným poradcom kancelárky Angely Merkelovej a od 2017 do 2021 veľvyslancom NSR pri OSN), sa v správe začína: Len pár dní po skončení minuloročnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie začalo Rusko nevyprovokovanú a brutálnu agresiu proti Ukrajine. Od tohto osudného rozhodnutia sa svet dramaticky zmenil. Ako nemecký kancelár Scholz poznamenal, ruská invázia znamená Zeitenwende (voľne preložené prelom doby – poznámka autora), ktorý nás núti prehodnotiť predchádzajúce predpoklady. Mimochodom, rovnaký bol aj názov správy MBK zverejnenej v októbri 2020, ktorá vyzývala k dôraznejšiemu prístupu v nemeckej zahraničnej politike. Ako naznačujú zmeny v Mníchovskom bezpečnostnom indexe – exkluzívnom ročnom indexe vnímania rizika, ktorý sme vyvinuli s naším partnerom Kekst CNC – ľudia na celom svete cítia, že sme skutočne svedkami zlomu vo svetovej politike a v dôsledku toho menia aj názory.
V prvom odseku zhrnutia sa uvádza: Debaty o rôznych víziách budúceho medzinárodného poriadku sú často abstraktné a teoretické. Ruský prezident Vladimír Putin inváziou na Ukrajinu urobil zo zrážky konkurenčných vízií brutálnu a smrteľnú realitu. Svetové liberálne demokracie sa prebúdzajú voči výzvam, ktoré predstavujú autokratickí revizionisti a podnikli prvé dôležité kroky na ich potlačenie. Aby však liberálno-demokratické princípy zvíťazili nad autokratickými variantmi, demokracie musia prepracovať víziu žiaduceho medzinárodného poriadku. Na posilnenie demokratickej odolnosti v ére tvrdej systémovej konkurencie s autokratickými režimami je potrebný prehodnotený liberálny medzinárodný poriadok, založený na pravidlách. Aby sa však táto vízia stala príťažlivejšou pre širšie medzinárodné spoločenstvo a pomohla mu vyhrať zápas o budúci medzinárodný poriadok, demokracie musia brať do úvahy aj legitímnu kritiku a obavy zo strany širšieho medzinárodného spoločenstva.
Nakoniec sme vybrali štyri kľúčové body, ktoré sú sformulované na konci úvodnej časti:
1. Ruská vojna proti Ukrajine nie je len ľudskou tragédiou pre ňu. Ukazuje tiež, že kľúčové princípy medzinárodného poriadku sú terčom útoku autokratických revizionistov.
2. Rusko a Čína presadzujú verziu medzinárodného poriadku, v ktorej majú záujmy autokratických vodcov prednosť pred liberálno-demokratickými hodnotami. Liberálne demokracie sa na túto výzvu pomaly prebúdzajú.
3. Obhajcovia liberálnej vízie môžu účinne zareagovať, ak spoznajú základnú povahu revizionistickej výzvy a rýchlo oživia víziu žiaduceho medzinárodného poriadku.
4. V záujme úspechu musia obrancovia liberálnej vízie medzinárodného poriadku urobiť viac než len globálnu koalíciu demokracií. Musia vybudovať väčšiu koalíciu ochotnú aktívne brániť kľúčové princípy liberálneho poriadku. To si vyžaduje patričnú úctu k legitímnemu odporu, ktorý mnohé krajiny „globálneho juhu“ majú voči existujúcemu poriadku. Jednoduchá obrana status quo nepomôže. Musí sa to znovu-predstaviť (v slove nejde o preklep, ale o jeden zo spomínaných prejavov špecifického slovníka tvorcov správy – pozn. autora).
Hlavný program
Organizátori uviedli, že program sa uskutoční vo viacerých formátoch, z ktorých budú najvýznamnejšie:
Hlavná scéna I a II
Radnica
Okrúhle stoly a rozhovory.
Všetky formáty sa konali v hoteli Bayerischer Hof, pričom naraz ich prebiehalo aj viac. Hoci konferenciu oficiálne otvorili v piatok až o 13,30, program sa začal už o 9,30. Celkom bolo naplánovaných 50 akcií. Ich úplný prehľad s uvedením formátu, moderátora akcie a účastníkov by si vyžadoval veľký priestor. Záujemcom odporúčame prehľad programu dostupný na webovej stránke konferencie.
Zastavíme sa iba pri uvedení najzaujímavejších akcií podľa nášho výberu. Patrili k nim samostatné rozhovory s moderátormi v trvaní 30 minút, ktoré postupne mali o. i.: David na Dnipre: ukrajinský boj za slobodu (predstavitelia Ukrajiny), Nemecko vo svete (Olaf Scholz, kancelár NSR), Francúzsko vo svete (Emmanuel Macron, prezident Francúzska), Čína vo svete (Wang I, riaditeľ Úradu pro zahraničné veci, člen Politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Číny), USA vo svete (Kamala D. Harrisová, viceprezidentka USA) a Veľká Británia vo svete (Rishi Sunak, predseda vlády Veľkej Británie).
Témou bola, samozrejme, ešte viackrát Ukrajina, ako aj európska, resp. transatlantická bezpečnosť. Okrem toho sa rozprávalo o zelenej geopolitike, klimatických otázkach, potravinovej bezpečnosti, „vodnej“ bezpečnosti, migrácii a svetovom obchode. Z regionálneho hľadiska sa účastníci zaoberali západným Balkánom, južným Kaukazom, Blízkym východom (viackrát), Sahelom, africkým rohom, indicko-tichooceánskym priestorom a vzťahmi Sever – Juh. Bolo aj nočné sedenie pri šálke o Rusku (o vízii jeho demokratickej budúcnosti).
Názvy jednotlivých akcií boli často politicky marketingové a patetické aj so snahou navodiť atmosféru uvoľnenej diskusie. Na nastolené problémy sa v čase, ktorý bol k dispozícii, samozrejme uspokojivo odpovedať nedalo. Dá sa však (pokrytecky) dokazovať, že je vôľa riešiť ich a to Západu stačí. Ako to vyzerá v praxi, tým sa treba zaoberať v širšom kritickom pohľade na problémy súčasného sveta a spôsoby ich riešenia aj mimo konferencie.
Účastníci konferencie
Médiá zdôrazňovali, že na konferencii sa zúčastnilo takmer 40 hláv štátov a vlád a asi 100 ministrov (prevažne z euroatlantického priestoru). Ako „najvzácnejších“ účastníkov médiá označili K. Harrisovú (prezident Joe Biden neprišiel kvôli programu, ktorý ho čaká v Európe od 20. februára), ktorá má však veľmi malú medzinárodnú autoritu, E. Macrona (z ktorého vyjadrení o tom, či rokovať s Ruskom alebo nie, je už poriadny mišmaš) a O. Scholza (ktorému sa doma ani v zahraničí tiež dvakrát nedarí a v posledných dňoch začal zúfalo iniciatívne vyzývať „spojencov“ na čo najrýchlejšiu dodávku tankov na Ukrajinu). Pridali k nim aj najvyššieho čínskeho diplomata Wang I, ktorý mal prejav, ostro kritizujúci USA. Médiá málo pozornosti venovali R. Sunakovi.
Podľa zoznamu pozvaných potvrdilo svoju účasť na konferencii vyše 820 osôb. Domácich účastníkov sme nepočítali. Suverénne najviac cudzincov bolo z USA. Za zmienku stojí, že tam bolo okrem členov exekutívy, diplomatov, bezpečnostných expertov, novinárov a kdejakých aktivistov aj viac ako 25 senátorov (teda vyše štvrtiny všetkých jeho členov) a takmer 20 členov Snemovne reprezentantov. Nadštandardne boli početne zastúpené okrem Ukrajiny aj pobaltské štáty a čiastočne uznané Kosovo(!).
Podľa niektorých médií vraj tento rok prišlo najviac účastníkov z globálneho juhu. Na konferencii vystupovali v mnohých formátoch. Ich hlasy i problémy však nakoniec zanikli na pozadí enormnej pozornosti, venovanej ukrajinskému konfliktu, transatlantickej bezpečnosti a útokom na medzinárodný poriadok, postavený na pravidlách.
Zaujímavé bolo zloženie účastníkov zo Slovenska. Boli to Michal Aláč, riaditeľ Slovenskej informačnej služby (predstaviteľov spravodajských služieb, bývalých generálov a admirálov tam bolo na desiatky) a Róbert Vass, predseda organizácie GLOBSEC. Zo Slovenska je aj Miroslav Lajčák, ale ten tam bol z titulu predstaviteľa Európskej služby pre vonkajšiu činnosť na Západnom Balkáne.
Nebudeme špekulovať nad tým, prečo je na konferenciu pozývaných málo zástupcov SR. Neodpustíme si však uštipačnosť – tento rok možno zavážilo, že štát s vládou v demisii, ktorá si nechá odhlasovať takmer ročné pôsobenie, má v zahraničí asi minimálnu autoritu. Podľa nepísaných pravidiel liberálnej demokracie sú totiž lepšie dvoje predčasných volieb za rok, ako takmer ročné právne pochybné dožívanie odvolanej vlády.
Demonštrácie proti konferencii
K sprievodným znakom konferencie patria aj protesty proti nej. Už tradične sa aktivizovali sily Aktionsbündnis gegen die NATO-Sicherheitskonferenz (#antisiko; Akčné spojenectvo proti bezpečnostnej konferencii NATO). Z jeho výzvy Verhandeln statt Schießen – Abrüsten statt Aufrüsten (Vyjednávanie namiesto streľby – Odzbrojovanie namiesto vyzbrojovania) uvedieme aspoň heslá, ktoré boli ďalej zdôvodnené a rozvedené, napr. Proti každej vojne, Vojna na Ukrajine sa musí skončiť, Zastavte vyzbrojovanie Nemecka a NATO, Podporujeme odzbrojenie a politiku zmiernenia napätia, Zákaz nemeckého zbrojného vývozu, Medzinárodná spolupráca namiesto konfrontácie a Odstráňte dôvody utečenectva namiesto boja s utečencami. 18. februára výzvu podporilo na námestí Karlsplatz (ktoré Mníchovčania poznajú aj ako Stachus) asi 2 700 demonštrantov. Zhruba 300 z nich vytvorilo živú reťaz smerom na Marienplatz.
Podľa nemeckých mediálnych zdrojov protestovalo proti konferencii na 22 demonštráciách asi 20 000 osôb. Väčšina akcií bola v sobotu 18. februára. Poukazovalo sa aj na to, že prítomné na nich boli ľavicové i pravicové sily, často radikálne zamerané. Protesty sa zaobišli bez násilia. Najväčšia demonštrácia bola na námestí Königsplatz, kam v sobotu prišlo vyše 10 000 osôb (očakávala sa účasť len 4 000 osôb), spojená s aktivitami „Mníchov povstáva“, ktoré je známe už z čias pandémie.
Nasadených bolo okolo 4 500 policajtov. Predbežne zadržali 33 ľudí, ktorí však boli neskôr prepustení.
Na záver trochu dlhšie, hoci na konferencii neodznelo nič nového
Vzhľadom na organizačnú a mediálnu mašinériu, ktorá je spojená s konferenciou (a stojí aj čoraz viac peňazí), sa na nej v podobe prezentovanej tento rok nedali očakávať nové myšlienky. Ak si pozrieme na medializáciu, ktorá jej predchádzala, tak sa to ani príliš nepredpokladalo. Konferencia sa čoraz viac stáva pompéznou, nemecky dôkladne pripravenou „PR akciou“ západných bezpečnostno-politických kruhov, ktoré zdá sa, o zmene svojho myslenia a konania vôbec neuvažujú.
Západ si vôbec nepripúšťa, že prinajmenšom od roku 2008, teda po kríze, nevie, ako „usmerniť“ chod sveta na svoj spôsob (teda vo verzii Washington). Takmer kŕčovite sa opiera o postupy, ktoré si v medzinárodných vzťahoch vytvorili po rozpade bipolarity. Niekedy sa dokonca zdá, že začína využívať „recepty“ z čias studenej vojny. Prehliada sa narastajúca polarizácia západných spoločností, na ktorej hĺbku stačí ukázať na príklade USA, pričom ich rozkladá zvnútra.
Hlavná téma i línia vystúpení na MBK 2023 neoficiálne bola: Ukrajina nesmie prehrať či ináč povedané, musí zvíťaziť. K jej podpore sa spôsobom, podobným prísahe, zaväzovalo na tak dlho, ako to bude potrebné. Niekedy vzniká dojem, že jednotliví predstavitelia západných štátov, ale aj NATO a EÚ, si navzájom dodávajú guráže, aby sa presviedčali, že sa to naozaj stane, ale zatiaľ nevedia, ako. Tým, že o tom hovoria, si možno myslia, že sa to nejakým zázrakom ako ich prianie aj splní.
Módnymi sa stali sľuby o väčšom vydávaní peňazí na zbrojenie. Štátne mešce však nie sú bezodné (neoliberáli kruto popierajú v tejto situácii svoje princípy). Zmanipulované obyvateľstvo túto líniu pri zhoršovaní sociálno-ekonomických pomerov môže prestať rýchlo podporovať. Vo viacerých štátoch NATO a EÚ sa už dlhšie masovo štrajkuje.
Vzhľadom na to, že na konferencii sa vzhľadom na jej pestrosť neprijímajú nijaké oficiálne či záväzné závery a je zakončená len krátkym prejavom jej predsedu, nebudeme rýchlo, za každú cenu hodnotiť jednotlivé vystúpenia, ktoré odzneli. Poukážeme len na dva príklady parafrázovaných vyjadrení, na ktoré možno zareagovať aj krátko.
Prvým je výrok rusofóbnej agresívnej ministerky zahraničných vecí NSR Annaleny Baerbockovej, ktorá si nedávno narobila hanbu výrokom, že Európe je vo vojne s Ruskom, čo neskôr komplikovane dementovala a vysvetľovala, že to tak nemyslela. Na konferencii od Vladimíra Putina vyžadovala obrat o 360 stupňov. Ktovie, ako sa učila v škole geometriu, keď aj žiak slovenskej základnej školy (v 7. ročníku, možno aj skôr) vie, že obrat o 360 stupňov znamená to, že sa po ňom ocitneme tam, kde sme sa začali otáčať. Perly ducha teda verejnosti nepredkladá len podpredsedníčka vlády v demisii bližšie nemenovaného stredoeurópskeho štátu…
Druhým, ale oveľa nebezpečnejším, je výrok generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý sa stal najkrutejším drábom západných bezpečnostno-politickým kruhov, naháňajúcim do zbrane. Vo funkcii je už dávno „vyhorený“, bez zmyslu pre realitu, o čom svedčí aj výrok, že nijaká miera eskalácie ukrajinského konfliktu nie je takým rizikom, ako prípadný úspech Ruska.
Námetov na premýšľanie je dosť. Počkajme si pár dní, čo všetko sa ešte dozvieme zo západných bezpečnostno-politických kruhov v súvislosti s blížiacim sa prvým výročím zostrenia bojov na Ukrajine po začiatku špeciálnej vojenskej operácie Ruska. Žiaľ, nebude asi jednoduché, čo z toho vybrať…
Snímky: Mníchovská bezpečnostná konferencia
