Počas nedeľňajšej politickej debaty medzi Petrom Pellegrinim a Michalom Šimečkom odzneli aj vyjadrenia na tému nebezpečenstva ruského pôsobenia na verejnú mienku a aktivity ruských spravodajských služieb u nás. Na vyjadrenia M. Šimečku reagoval P. Pellegrini vyjadrením, že podobné aktivity u nás vyvíjajú aj iné štáty a že to nie je problém len zo strany Ruska. Podľa Šimečku sú však aktivity našich spojencov niečím úplne iným.
Je celkom zrejmé, že spravodajské aktivity Ruska, aj aktivity, orientované na získanie alebo posilnenie jeho vplyvu na našom území, sa realizujú. Tento problém treba brať skutočne vážne. Nie je ale správne bagatelizovať podobné pôsobenie kohokoľvek iného. Z hľadiska posudzovania spravodajských služieb je potrebné uvedomiť si, že služby nemajú priateľov, ale partnerov a toto partnerstvo sa týka oblastí spoločného záujmu. Ani v rámci EÚ a NATO nemajú členské krajiny len spoločné záujmy, v rámci ktorých dochádza ku spolupráci, výmene informácií a podobne. Záujmy spravodajských služieb i spojeneckých krajín môžu byť v mnohých smeroch diametrálne odlišné a orientované aj na krajinu vlastného politického spojenca. Minulosť poskytuje o tom množstvo príkladov.
Napríklad správa agentúry Reuters z roku 2021 uvádza: „Americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) využila partnerstvo s dánskou zahraničnou spravodajskou službou na špehovanie vysokých predstaviteľov susedných krajín vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, uviedla dánska štátna televízia DR. Zistenia sú výsledkom interného vyšetrovania dánskej obrannej spravodajskej služby z roku 2015…. Podľa vyšetrovania, ktoré sa týkalo rokov 2012 až 2014, NSA využila dánske informačné káble na špehovanie vysokých úradníkov vo Švédsku, Nórsku, Francúzsku a Nemecku, vrátane bývalého nemeckého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera a bývalého nemeckého opozičného vodcu Peera Steinbrücka.“ NSA využila to, že v Dánsku sa nachádza niekoľko kľúčových podmorských internetových uzlov pre káble, spájajúce Švédsko, Nórsko, Nemecko, Holandsko a Britániu.
Americký historik Stephen Kinzer v životopisnej knihe s názvom Bratři o bratoch Dullesových (str. 174 – 175) píše: „Jeden z nejdalekosáhlejších projektů, které Allen (riaditeľ CIA) během tohoto období řídil, se týkaly vytváření podzemních armád v Evropě. Tyto armády měly být v pohotovosti pro případ, že by do dané oblasti vpadli Sověti nebo by tam ve volbách zvítězila levice. Za takových okolností se měly vzbouřit a rozsévat teror… Podobné tajné sítě zřídila CIA v patnácti zemích, někdy s pomocí britské tajné služby MI-6… V roce 2000 došla jedna zpráva pro italský parlament k závěru, že část bombových útoků a násilností s obětmi na životech, kvůli kterým zmítaly Itálii desítky let nepokoje, byla páchána »lidmi napojenými na struktury americké tajné služby«“.
Podobných príkladov o činnosti spravodajských služieb proti ich spojencom existuje ďaleko viac. Nie je preto správne idealizovať si medzinárodné vzťahy a spôsoby pôsobenia jednotlivých aktérov. Spojenectvo s inými krajinami je najhlbším spôsobom medzinárodnej spolupráce. Je vyjadrením blízkosti najdôležitejších národných záujmov, pričom ale neznamená elimináciu rôznych špecifických národných záujmov, pohľadov a potrieb, ktoré si jednotlivé krajiny uchovávajú a ktoré v rámci svojich možností realizujú. Aj najbližší spojenec môže na našom území uskutočňovať utajené aktivity, zamerané na získavanie rôznych informácií, ovplyvňovanie rozhodovacích procesov alebo verejnej mienky. Nemusí sa nám to páčiť, ale je to historicky potvrdená realita.
Poukazovať na tieto skutočnosti neznamená znižovať význam nebezpečenstva ruského vplyvu. Nie je ale správne tváriť sa, že Rusko, resp. Čína sú jediní aktéri, ktorí sa u nás pokúšajú presadiť svoje záujmy. Nie je to tak. Je nutné priznať si aj možné pôsobenie vplyvov z rôznych svetových strán a pre maximálne možnú autonómnosť a suverenitu našej politiky sa usilovať aj tieto eliminovať.
Úvodná ilustrácia: www.pixabay.com
