V Národnej rade SR sme už videli a počuli všeličo, ale jednej scény sa zrejme nedočkáme: Poslancovi začne byť v poslaneckom klube názorovo tesno, tak vráti mandát rodnej strane, resp. jej voličom, ktorí ho vyniesli do parlamentných lavíc, a dôstojným krokom opustí budovu na Hradnom vŕšku. Bez fňukania či soptenia pred kamerami. Isteže, fňukania a soptenia zažívame až-až, len rozlúčky s mandátmi akosi neprichádzajú. Ako sa vraví, kde sa nekončí mandát, tam sa začína biznis.
V plnej paráde nám to predviedla vládna koalícia v trápení o znovuzískanie parlamentnej väčšiny. Posiveného svedka rovnako ohromilo, že medzi pohoršenými opozičnými moralizátormi sa vynímala Vladimíra Marcinková, ktorá nám svojím hlasom pripomenula časy, keď o vedenie strany Za ľudí súperili ministerka investícií, regionálneho rozvoja a automatizácie Veronika Remišová a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. „Stranu uniesli ľudia, ktorých hodnoty sa od tých, na ktorých sme stranu zakladali, veľmi líšia. Dnes, po niekoľkých mesiacoch úsilia o záchranu tejto strany a jej ďalšieho vývoja, tento boj vzdávam.“ (korzar.sme.sk, 8. 9. 2021) Keď V. Marcinková a ďalší okolo M. Kolíkovej prestúpili do poslaneckého klubu SaS, bývalý predseda strany a minister hospodárstva Richard Sulík vyhlásil, že „nechce otvárať koaličnú zmluvu. Našou jedinou podmienkou je, aby pani Kolíková ostala ministerkou spravodlivosti.“ (Tamtiež.) Z odídencov z Kiskovej strany niečo kvaplo aj vtedajšiemu neparlamentnému Progresívnemu Slovensku. Pri mene poslanca Tomáša Valáška na obrazovke začali svietiť písmenká PS. A na to všetko sa musela dívať predsedníčka rozpŕchnutej strany V. Remišová. „Vnímam to ako zradu hodnôt, programu a všetkých členov strany Za ľudí.“ (Tamtiež.) Našťastie, na principiálne až zlomové sklamanie z politiky nebol dôvod. Veď prišla len o niekoľkých poslancov, kreslo ministerky investícií, regionálneho rozvoja a automatizácie spod nej nikto nevytrhol…
Nad dianím v koalícii božekala aj poslankyňa Martina Bajo Holečková, ktorá „opustila KDH a rokuje s SaS, PS a Demokratmi. Medzi dôvodmi svojho odchodu uviedla kritiku nejasných postojov strany.“ (spravy.pravda.sk, 2. 1. 2025) Bronislav Gröhling ako predseda Sasky skonštatoval, že „s poslankyňou Holečkovou nás viac vecí spája, ako rozdeľuje. Je výrazne ukotvená proti vláde Smeru, Hlasu a SNS a ich korupčnej politike.“ (Tamtiež.) Nie div, že liberálna Saska sa riadila biblickým: Klopte, a bude vám otvorené! V jej centrále zrejme nezachytili odkaz politológa Radoslava Štefančíka: „Vstup Bajo Holečkovej do SaS by mohol vyvolať rozporuplné reakcie vzhľadom na to, že predtým bola v KDH. To znamená, že ideologicky je na opačnom póle ako práve SaS.“ (Tamtiež.)
Posivenému svedkovi sa zdá, že koaliční a opoziční poslanci si pletú mandát od konkrétnej voličskej skupiny s vysokoškolským diplomom. Iba ten umožňuje – napríklad absolventovi lekárskej fakulty – vykonávať liečiteľskú misiu v štátnom alebo súkromnom nemocničnom zariadení, ako zamestnanec alebo na vlastnú päsť, v Bratislave, vo Zvolene, v Snine alebo kdekoľvek inde vo svete. Ak poslancova rodná strana v očiach voličov preukázateľne zlyháva, poslanec im to neodčiní prebehnutím do perspektívnejšej strany a táraním o hodnotách.
Ktovie, či už zajtra nebude kvalitu poslanca vyjavovať suma za prestup alebo zotrvanie v mužstve. A stávkové kancelárie dajú šancu na prilepšenie aj nám: Odíde? Ostane?
