Nedávno ubehlo 100 dní pôsobenia novej labouristickej vlády vedenej Keirom Starmerom. V anglosaskej politickej tradícii sa tomuto termínu prikladá veľký význam ako prvému míľniku hodnotenia vlády. Labouristi vo voľbách ukončili 14-ročné pôsobenie konzervatívcov, získali silný mandát a tak sa so zvýšeným záujmom očakávali aktivity vlády, ktoré sľubovali zmenu neradostných pomerov v spoločnosti. Dlhoročná vláda konzervatívcov, na konci ktorej došlo k nestabilite spojenej s tromi zmenami predsedov vlád za necelé tri roky, zanechala krajinu v dávno nevídanom krízovom stave vo viacerých oblastiach.
Ekonomické limity labouristickej vlády
Konanie labouristickej vlády je však zásadne podmienené tým, že aj Veľkú Britániu sužujú problémy, ktoré sú spojené s úpadkom Západu. Pridali sa k nim aj neželané následky Brexitu ako aj viacerých chaotických krokov konzervatívnej politiky.
Opäť sa ukázal základný problém volieb v liberálnych demokraciách. Pred voľbami sa v záujme víťazstva musí sľúbiť, podľa možnosti prefíkane, viac, ako sa dá urobiť. No a potom sa ukáže, čo je schopná víťazná strana splniť (a to neuvažujeme o tom, aká sa prípadne zlepí koalícia)…
Viaceré komentáre po nástupe novej britskej vlády objektívne poukazovali na jej veľmi ťažkú pozíciu, lebo hospodársky rozvrat po konzervatívcoch sa ukázal väčší, ako sa predpokladalo. Celkový zlý stav spoločnosti zhoršovali viaceré bezpečnostné problémy a veľká sociálna nespokojnosť.
Vláda pri svojej inaugurácii označila za prioritu oživenie ekonomiky. Zahŕňa to široký rozsah opatrení, z ktorých sa často poukazovalo na záujem o prilákanie nových investorov. Urýchliť by sa mala výstavba domov a počíta sa s opätovným znárodnením britských železníc. V popredí úloh je riešenie problému rastu životných nákladov. Majú sa posilniť práva zamestnancov a ochrana nájomníkov. Má sa zriadiť nový štátny orgán, ktorého úlohou bude do roku 2030 zaistiť väčšie využívanie tzv. čistej energie. Chce sa obmedziť nelegálne prisťahovalectvo, posilniť ochrana hraníc a zvýšiť bezpečnosť na uliciach. Vláda pripravuje 35 zákonov, ktoré by v nasledujúcich 12 mesiacoch mali viesť k hospodárskemu rastu i zlepšeniu celkovej situácie v spoločnosti. Viaceré zdroje však celkový výhľad možností vlády hodnotili tak, že bude nútená viac veci spravovať ako budovať.
V zahraničnej politike labouristi chcú zlepšiť vzťahy s EÚ, ktoré po Brexite stále nie sú v poriadku. V oblasti medzinárodnej bezpečnosti sa zdôraznilo, že vláda zaistí silnú obranu založenú na NATO, pričom záväzok voči nemu je neotrasiteľný. Naďalej sa bude poskytovať silná podpora Ukrajine a Londýn chce hrať aj vedúcu úlohu pri zaisťovaní cesty Ukrajiny k členstvu v NATO.
Verejnosť i média ocenili, že vláda začala pracovať s nasadením ako aj odbornú úroveň a pripravenosť jej členov. Po 100 dňoch pôsobenia je však situácia pre vládu málo potešujúca. Pekné reči sa tak ľahko nedajú naplniť a s riešením problémov sa, pochopiteľne, nepodarilo rýchlo pohnúť. V stagnujúcej ekonomike si náprava zlého stavu verejných financií vyžiadala zvýšenie daní i niektoré škrty v sociálnych výdavkoch, o čom sa pred voľbami nehovorilo. Ďalšie starosti priniesla príprava rozpočtu v podmienkach, ktorá je oveľa horšia, ako uvádzali konzervatívci a zdrojov je, samozrejme, nedostatok. Vláda čelila násilnostiam pri demonštráciách proti prisťahovalcom, ktoré sa jej podarilo pomerne rýchlo, ale tvrdo eliminovať.
Za úspechy vlády sa považovalo prijatie niektorých zákonov. Šlo však aj o ukončenie štrajkov v zdravotníctve a na železnici. Zrušil sa i kontroverzný plán konzervatívcov na deportáciu migrantov do Rwandy.
Rýchly úpadok popularity labouristickej vlády
Pomerne rýchlo sa objavili personálne problémy. Na predsedu vlády dopadla kauza s darmi, ktoré dostával v minulosti a boli oveľa väčšie ako u jeho predchodcov. K. Starmer tvrdil, že nijaký zákon neporušil (v britskej legislatíve stačí, že dar sa oznámi), ale časť darov radšej vrátil. Médiá poukazovali aj na ďalšie prípady nejasností pri daroch pre predstaviteľov labouristov. Bulvár rozvíril tému, že niektorí vládni predstavitelia údajne vyvíjali tlak na políciu, aby americkú speváčku Taylor Swiftovú pri augustovej návšteve sprevádzal špeciálny policajný konvoj. Benefitom vraj mali byť lístky na koncert.
Popularitu vlády nezvýšila ani rezignácia vedúcej štábu (sekretariátu) premiéra Sue Grayovej (známej aj z vyšetrovania Partygate Borisa Johnsona). V pozadí bolo, že sa zistilo, že mala väčší plat ako samotný predseda vlády, čo K. Starmer v minulosti v podobnom prípade kritizoval. Prešla na novú pozíciu vyslankyne premiéra pre národy a regióny. Nahradil ju Morgan McSweeney, ktorý bol vedúcim labouristickej kampane vo voľbách. Po víťazstve labouristov sa stal vedúcim politickej stratégie v úrade vlády.
V médiách po 100 dňoch prevažovali kritické hodnotenia. Poukazovalo sa na to, že Británia je stále v útlme. Predsedovi vlády sa vytýkalo, že prvých sto dní „premárnil“. Písalo sa aj o tom, že mu chýba základný politický inštinkt a niektorí mu dokonca predpovedali hlboký pád.
Popularita premiéra a vlády sa po dovolenkovej sezóne dramaticky prepadla. Podpora K. Starmera na začiatku októbra bola 26 %. Už dávno na tom nebol britský predseda vlády tak zle krátko po nástupe do funkcie. Klesá aj jeho popularita v samotnej labouristickej strane a je na najnižšej úrovni od času, keď nastúpil na čelo strany v roku 2020.
Paradoxné je, že v októbrovom prieskume More in Common bola podpora labouristov 29 %, konzervatívcov 28 %, reformistov (spojených s kontroverzným Nigelom Farageom) 19 %, liberálov 11 % a zelených 7 %. Málokedy sa stáva, aby víťazná vláda vo voľbách za taký krátky čas stratila podporu verejnosti.
Rastúca chudoba vo Veľkej Británii
Vážnym problémom Veľkej Británie sa stala rastúca chudoba. Poukážeme na údaje charitatívnej organizácie Trussell Trust, ktorá je najväčším distribútorom charitatívnych potravinových darčekov. Poukázala na to, že v posledných rokoch došlo k rýchlemu rastu domácností v hlbokej chudobe, čo znamená, že pravidelne zápasia o to, aby si mohli dovoliť jedlo, kúrenie, oblečenie a iné každodenné základné veci. Tento stav používanie „potravinových bánk“ vyhnal na rekordnú úroveň.
Organizácia uviedla, že vyše 9 miliónov Britov (podľa odhadov žilo v roku 2023 vo Veľkej Británii takmer 68,3 milióna ľudí) je viac ako „náchylných na spoliehanie sa na potravinové banky“. Ide o viac ako sedminu obyvateľstva s príjmom najmenej 25 % pod hranicou relatívnej chudoby. Za päť rokov sa počet ľudí v situácii, ktorú Trussell Trust definuje ako „hlad a utrpenie“, zvýšil o jeden milión. V porovnaní so stavom pred dvoma desaťročiami bol tento nárast až 3 milióny ľudí.
Trussell Trust kritizoval vládu za to, že pokiaľ sa nezaoberá svojím prísľubom riešiť nízke príjmy domácností v tejto skupine, nedôjde k odstráneniu „morálnej jazvy“ potravinových bánk. Tri hlavné dôvody využívania potravinových bánk v sieti organizácie boli: príjem nepokrývajúci nevyhnutné náklady, oneskorenie dávok a zmeny dávok.
Preplnené britské väznice
K zložitému problému britskej vnútornej bezpečnosti patrí preplnenosť väzníc. 22. októbra majú prepustiť najmenej 1 100 väzňov, ktorí sa nedopustili sexuálnych deliktov, násilných činov a terorizmu, ktorých trest nepresahuje 4 roky. V septembri už bolo prepustených 1 700 väzňov. V 37 prípadoch sa museli do väzníc vrátiť, lebo ich prepustenie bolo neodôvodnené.
V britských väzniciach je viac ako 88 500 osôb a nie je miesto pre prijímanie nových odsúdených. Kroky k prepusteniu väzňov označilo ministerstvo spravodlivosti za vynútené v dôsledku krízy právneho systému, ktorý zdedilo po konzervatívcoch. Zároveň uviedlo, že časť nebezpečných odsúdených nemôžu držať vo väzniciach, čo oslabuje bezpečnosť spoločnosti.
Ďalšie oslabenie Spoločenstva národov
Po oficiálnom zániku Britskej ríše v roku 1931 sa od roku 1947 začal používať pojem Britské spoločenstvo národov a od roku 1947 už len Spoločenstvo národov (Commonwealth of Nations). Spupnosť Britov sa prejavuje aj v tom, že archaický monarchistický názov pre ministerstvo zahraničných vecí je od roku 2020 Foreign, Commonwealth and Development Office (Úrad zahraničia, Spoločenstva národov a rozvoja), keď sa zlúčili Úrad zahraničia a Spoločenstva národov, ktorý fungoval od roku 1968 s (ministerským) Oddelením pre medzinárodný rozvoj. V rokoch 1782 až 1968 pôsobil Zahraničný úrad, v ktorom boli aj ďalšie úrady. V rokoch 1925 – 1996 išlo napr. aj o Koloniálny úrad. Ťažko, preťažko sa Veľká Británia zbavuje nostalgie za svojou ríšou, či sú už pri moci labouristi alebo konzervatívci.
Na čele ministerstva je oficiálne štátny tajomník. Do vedenia ministerstva patria ešte dvaja štátni ministri a štyria parlamentní podtajomníci.
Najnovšou udalosťou, ktorá znamená ďalšie oslabenie Spoločenstva národov, je uznanie zvrchovanosti Maurícijskej republiky nad Čagoskými ostrovmi. Ide o súostrovie v Indickom oceáne, ktoré bolo opäť anachronizmom – jedinou súčasťou Britského indicko-oceánskeho územia (anglicky British Indian Ocean Territory) so statusom zámorského územia. Fígeľ bol v tom, že v novembri 1965 Londýn oddelil tieto ostrovy v protiklade k Deklarácii OSN 1514 „O udelení nezávislosti koloniálnym krajinám a národom“. Čagoské ostrovy sú pomerne neznáme, pokiaľ neuvedieme, že ich najväčším ostrovom je Diego Garcia, na ktorom leží strategická britsko-americká vojenská základňa (odkiaľ sa bombardoval napr. Afganistan) .
O ostrovy viedol Maurícius spor s Veľkou Britániou. Medzinárodný súdny dvor v Haagu vo februári 2019 rozhodol, že Londýn sa má čo najskôr vzdať územia, ktoré neoprávnene a účelovo oddelil pred vyhlásením samostatnosti Maurícia. VZ OSN v rezolúcii z 22. mája 2019 vyzvalo Veľkú Britániu na stiahnutie koloniálnej správy do 6 mesiacov a vrátenie ostrovov Mauríciu.
Rokovania na túto tému sa však začali až v roku 2022 a v tomto mesiaci došlo k vráteniu ostrovov Mauríciu. Denník The Telegraph rozhodnutie britskej vlády odstúpiť Mauríciu Čagoské ostrovy ostro kritizoval. K. Starmer a minister zahraničných vecí David Lammy vraj bez viditeľného úžitku odstúpili jednu z „najdôležitejších aktívnych strategických pozícii“ Británie spojencovi Číny. Nevieme, či to patrí k tradícii anglickej (britskej) historickej lži, ale akosi ctihodní autori zabudli uviesť, že súčasťou dohody o vrátení je aj prenajatie ostrova Diego Garcia Veľkej Británii a USA na 99 rokov.
Špecifickým problémom je osud asi 10 000 Čagosanov, ktorí ostrovy museli vzhľadom na vybudovanie základne opustiť. Ktovie, či aj o nich sa budú tak intenzívne zaujímať, ako ich „trápi osud“ Tibeťanov…
Vystúpi Austrália zo Spoločenstva národov?
Staré otázky sa obnovili aj v súvislosti s návštevou kráľa Karola III. v Austrálii. Na jej pozadí beží diskusia o zrušeniach jej ústavných väzieb s Londýnom. Hnutie za Austrálsku republiku vyjadrilo nádej, že ide o poslednú oficiálnu návštevu britského panovníka v role hlavy austrálskeho štátu. Šéf austrálskych monarchistov však kritizoval, že predsedovia vlád všetkých šiestich austrálskych zväzových štátov odmietli pozvanie na recepciu usporiadanú na počesť britského kráľovského páru.
Záver
Politika labouristov sa vo viacerých ohľadoch odlišuje od konzervatívcov a má viac sociálny charakter. Možnosti riešenia sociálno-ekonomických problémov spoločnosti sú v nej však výrazne obmedzené v dôsledku už dávnejšieho priblíženia sa labouristov k stredu politického spektra a s uplatňovaním ekonomického neoliberalizmu.
Všetko je však ináč, ak ide o zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Nejde len o jej protirečenia so skutočnou mocou Veľkej Británie, ale aj o to, že je nad finančné možnosti kráľovstva, čo sa prejavuje najmä v súvislosti s pomocou Ukrajine. Aj súčasné vedenie labouristov (politika labouristov v tejto oblasti sa stala podivnou po pôsobení „Bushovho pudlíka“ Tonyho Blaira) odmieta pripustiť, že Veľká Británia už dávnejšie nie je tou silou, akou bola v minulosti. Dnes príliš aktívne pokračuje aj v nezmyselnej rusofóbii. Snaha správať sa ako významná svetová veľmoc, ktorá na to nemá potenciál, obyvateľom Veľkej Británie v tomto storočí priniesla len a len problémy.
