Na rozdiel napríklad od Moskvy, kde sú obytné domy posiate pamätnými tabuľami, alebo od Taškentu, kde sa tento šport skoro vôbec nepestuje (o Biškeku nehovoriac, keď napr. súčasný majiteľ domčeka, kde kedysi chvíľu žil s rodičmi aj A. Dubček, odmieta umiestnenie pamätnej dosky s odôvodnením, že by ho to obmedzilo pri prípadnom predaji tejto nehnuteľnosti a mal by zbytočné povinnosti…), Almaty (pôvodne Alma-Aty), ako bývalé hlavné mesto Kazašskej sovietskej republiky a neskôr nezávislej Kazašskej republiky (a predtým ako bývalá cárska pevnosť Vernyj)[1] dostala, resp. dostane nový pamätno-doskový skvost.
Možno si položíte otázku, že či má vôbec význam o tomto písať na Slovensku a pre Slovákov. O tejto, pre nás neznámej novohistorickej téme. Ale asi to stojí za to, keď práve na Slovensku a popod nos Slovákov, sa v tejto sfére deformovania moderných dejín robí hocičo (viď napríklad ulica B. Nemcova v Bratislave…).
Tu však ide ešte o proces ďalšej denazarbajevizácie Kazachstanu, ktorý nabral rýchle obrátky najmä po januári 2022 (kantar, 2022[2]), keď ruskí výsadkári, v rámci pevného mandátu Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti svojou rozhodnosťou a vojenským majstrovstvom de facto zmarili pokus o farebnú revolúciu v Kazachstane a uchránili prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva na svojom poste. Zatiaľ.
Moderné dejiny
Almaty je megapolis, ktorého politická história za ostatných tridsať-tridsaťpäť rokov je objektívne veľmi bohatá.
A samotné dejiny moderného, alebo ak chcete – súčasného – Kazachstanu sú nabité udalosťami, ktoré sa dotkli miliónov Kazachov a Kazachstancov.
Zamanbek Nurkandilov. Foto: www.basnews.kz
Jednou z osobností, ktoré tento trend formovali, bol aj svojrázny, ale v tej dobe rezultatívny politik Zamanbek Kalabaevič Nurkandilov (Заманбек Нуркадилов). Práve jemu (so súhlasom prezidenta K.-Ž. Tokajeva) pred niekoľkými dňami v Almaty odhalili pamätnú tabuľu na dome, kde žil a začali sa práce na pamätníku v jeho rodnej obci Kegene v Almatinskej oblasti.
O koho ide?
Zamanbek Nurkandilov bol v 90-tych rokoch súputníkom prvého prezidenta Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva.
Najskôr ako MER Alma-Aty (dnes Almaty) a neskôr, ako minister pre mimoriadne udalosti Kazachstanu.
Pri tom označení MER sa treba pristaviť. Vychádza z francúzskeho základu maire, čo je inak osoba, ktorá stojí na čele administrácie, resp. výkonnej moci konkrétneho mesta či obce a prazáklad má v latinskom major a magnus.
Preto je veselé, ak slovenské médiá označujú mera Moskvy Sergeja Semjonoviča Sobjanina ako starostu Moskvy, alebo mera Kyjeva Vitalija Vladimíroviča Klička (inak syna generála, etnického Ukrajinca, ktorý velil časti spojeneckých vojsk (v neoliberálnom slovníku okupačných), ktoré obsadili v roku 1968 ČSSR a absolventa základnej školy vo vtedajšom Československu) za starostu Kyjeva.
Alebo Eric Leroy Adams je označovaný, opäť našimi médiami, ako starosta (stodesiaty v poradí) New Yorku. Takže starosta a starosta je pre nich to isté!
Veď aj na Slovensku je rozdiel medzi starostom a primátorom. Alebo nie? Podľa všetkého naši jazykoví apologéti si myslia, že primátor napr. Stupavy (cca 12 tisíc obyvateľov) je viac ako starosta napr. Kyjeva (2,9 mil.), Moskvy (cca 12 mil.), alebo New Yorku (8,3 mil.).
Primátor – starosta… Tak ako niečo iné je guvernér či gubernátor, alebo hejtman a predseda samosprávneho kraja… Len naši novinárski (a, žiaľ, diplomatickí) elévi v tom nevidia rozdiel. A v rozdieloch je pritom skrytá podstata!
Inak, na čele Almaty dnes stojí ani nie MER či primátor, alebo dokonca starosta, ale akim mesta. Je to terminus technicucs. To len pre poriadok. A ešte niečo, akimom je Erbolat Akarbekovič Dosajev (Ерболат Асқарбекұлы Досаев)[3]. Niekoľkonásobný bývalý minister či podpredseda vlády Kazachstanu a tiež bývalý guvernér Národnej banky Kazachstanu. A treba ešte dodať, že výborný tenista s neprekonateľným podaním.
Ale vráťme sa k historicky prvému MER-ovi hlavného mesta nezávislého Kazachstanu, ktorým bola vtedy Alma-Ata (dnes Almaty), k Z. Nurkandilovovi, ktorá má cca 1,8 mil. obyvateľov.
Kritika aktuálnej (tej doby) moci
Samotný Z. Nurkandilov sa opakovane kriticky vyjadroval voči vtedajšiemu prezidentovi N. Nazarbajevovi. Najskôr začiatkom roku 1997, nehľadiac na to, že o pár mesiacov akceptoval, aby sa stal akimom Almatinskej oblasti.
Prezident N. Nazarbajev, vľavo, a Z. Nurkandilov ešte ako politickí súputníci.
Foto: www.total.kz
Po druhý raz akceptoval mocenskú ponuku po tom, čo v roku 2004 spustil svoj koncept „odhaľovania korupcie“.
Samozrejme, že táto „vďačná“ téma bola akceptovaná, ale znamenala (bezo zmien vo svoje mocenskej podstate), že Z. Nurkandilov si odrezal cestu a už nikdy sa nevrátil k žiadnemu mocenskému postu a zamrzol v polohe byť večne v opozícii a kritizovať to, čo de facto spôsobil.
Na prelome tisícročia Z. Nurkandilov prešiel na opozičnú platformu a stal sa najhlasnejším kritikom N. Nazarbajeva, s tým, že poukazoval nazarbajevskú systémovú korupciu, pričom tvrdil, že dôkazy má uložené v trezoroch v zahraničí.
Tri týždne pred prezidentskými voľbami (12. novembra 2005) našli Z. Nurkandilova, ktorý bol už silne opozičný, v jeho dome bez známok života s tromi strelnými zraneniami v tele.
Pre tých, čo boli kedysi na návšteve v Alma-Ate alebo dnes navštívia Almaty, tak Medeo (najvyššie položený rýchlokorčuliarsky areál na svete) so systémom protilavínovej ochrany megapolisu je jedným z výsledkov práce Z. Nurkadilova (sám mal titul stavebného inžiniera) na čele Alma-Aty.
Symbolická bodka
Vyšetrovanie bolo uzavreté v novembri 2006 s výsledkom – samovražda, čomu však (podobne ako s udalosťou okolo gen. Lučanského) dodnes málokto v Kazachstane verí.
A možno aj preto sa po dlhých rokoch rozhodol prezident K.-Ž. Tokajev aspoň takto dať bodu za udalosťou, ktorá ovplyvnila novodobé dejiny Kazachstanu.
Napriek tomu, že sa to nezdá, Z. Nurkandilov je jedným z palety hrdinov formujúcich nezávislý Kazachstan a jeho miesto v tomto panteóne dostáva svoje kontúry.
Tu si spomeňme na myšlienku F. Engelsa, parafrázujúc – „.. sú dva spôsoby ako rozložiť národ: trestať nevinných a netrestať vinných…“
Takže – prečo nás trestáš?
(Autor je emeritný vysokoškolský učiteľ)
[1] Pozri: Krok vpred, dva kroky vzad – Noveslovo
[2] https://noveslovo.eu/komentare/kazassky-kantar-spomienky-na-rok-2022/
[3] Pozri: Жалпы ақпарат (www.gov.kz)
