Kazachstan dnes – dá sa to!

Jednou z hlavných funkcií hláv štátov všeobecne, pokiaľ nehovoríme o totalitnom subjekte alebo o vazalskom štatúte, je zabezpečiť alebo zaistiť bezproblémový chod ústavných orgánov. Táto téza platí všeobecne, samozrejme, ak nehovoríme o Slovensku, kde prezidentka v holporte s „vraj“ predsedom vlády a predsedom parlamentu, chystajúcim sa na ďalšie otcovstvo, robia všetko preto, aby na Slovensku nič nefungovalo.

Stačilo 10 dní

Pre poriadok zopakujme, že predčasné voľby do dolnej komory Parlamentu Kazachstanu sa konali 19. marca 2023. Predčasné boli preto, lebo si to vnútropolitická situácia vyžadovala. O desať dní neskôr (29. marca 2023) sa zišla novozvolená dolná komora na svojom ustanovujúcom zasadnutí a za svojho predsedu svojho zvolila Erlana Košanova (predstaviteľ, resp. predseda Amanat). Podpredsedami Mažilisu sa stali Albert Rau a Danija Espajeva (za Ak Žol).

Prezident K.-Ž. Tokajev na ustanovujúcej schôdzi  Mažilisu Parlamentu Kazachstanu. Snímka: www.akorda.kz

Mažilis, v ten istý deň, aby zastupiteľský orgán fungoval, potvrdil, že bude fungovať sedem výborov:
– výbor pre financie a rozpočet, predseda Madi Takijev;
– výbor pre ekonomickú reformu a regionálny rozvoj, predseda Nurtaj Sabiljanov;
– výbor pre sociálno-kultúrny rozvoj, predseda Aschat Ajmagambetov;
– výbor pre medzinárodné vzťahy, obranu a bezpečnosť, predsedníčka Ajgul Kuspan (veľká priateľka Slovenska v čase, keď bola riaditeľkou odboru na MZV Kazachstanu);
– výbor pre agrárne otázky,  predseda Serik Egozbajev;
– výbor pre otázky ekológie a využívania prírodných zdrojov, predseda Edil Žanbyširin;
– výbor pre zákonodarnú činnosť a reformu súdneho a právneho systému, predsedníčka Snežanna Imaševa.

Inak povedané, v Kazachstane trvalo celkom 10, slovom desať dní, aby sa po predčasných voľbách (ktoré nikto neblokoval) Mažilis Parlamentu Kazachstanu VIII. volebného obdobia ujal svojich ústavných kompetencií.

Kto je Erlan Košanov?

Narodil sa v roku 1962 v Karagandskej oblasti, kde v roku 1984 ukončil Karagandský polytechnický inštitút. Preskočme niektoré roky a pozície v jeho oficiálnom životopise, ale pri dvoch by som sa rád pozastavil. Po ukončení inštitútu pracoval E. Košanov v Žezkazganskom metalurgickom kombináte ako zámočník. Potom pracoval ako inštruktor Oblastného výboru Leninského Komsomolu Kazachstanu v Žezkazgane. A čo je hlavné v rokoch 2017 – 2019 bol akimom Karagandskej oblasti.

Prečo je to dôležité? Totiž, pre mňa ako autora textu bola Karaganda počas môjho pracovného pobytu srdcovou záležitosťou. Navštevoval som ju pravidelne (a rád) aspoň päť-sedemkrát ročne. Prečo práve Karaganda? Predovšetkým z týchto dôvodov:

Po prvé – Karaganda (v súmestí s mestom Temyrtau – odkiaľ je rodákom súčasný veľvyslanec Kazachstanu v Bratislave)je, použijúc socialistickú definíciu – oceľovým a priemyselným srdcom Kazachstanu (aj exprezident N. Nazarbajev tam začínal ako tavič), a preto som považoval za elementárnu podmienku poznania krajiny túto oblasť pravidelne navštevovať a študovať, predovšetkým preto, aké tam boli vtedy sociálno-politické nálady;

Po druhé – neďaleko od Karagandy sa nachádza komplex Spasskoe, kde sú pamätníky obetiam stalinizmu. Vrátane toho slovenského, ktorý som pravidelne navštevoval, aby som si  nielen uctil obete, ale aj mapoval, čo sa dialo v tábore Dolinka v rámci Karlagu (skratka pre Karagandijský láger). Inak Dolinkou prešlo 87 väzňov, ktorí boli z územia dnešného Slovenska. Menný zoznam sme v roku 2018, pre pamäť, zverejnili na stránkach SLOVA ako prílohu k textu Slováci ležiaci v kazašskej zemi.[1]

Slovenský pamätník obetiam stalinizmu v Spasskom. Vľavo sestra Alma, v strede pápežský nuncius v Astane Miguel Maury Buendía. Dvaja miestni miništranti a poľský kňaz,
autor textu 3. zľava. Snímka: archív autora

Po tretie – v Karagande bola v tej dobe silná množina slovenských kňazov a rádových sestier, ktorí pôsobili v rámci  Chrámu Panny Márie Fatimskej v Karagande. Za všetkých spomeniem len  kňaza Vladimír Dzurendu, alebo rádové sestry Almu Džamovú a exstredoškolskú učiteľku z Prešova Helenu Torkošovú. Mali rozsiahle sociálne aktivity, preto som považoval za svoju povinnosť stretnúť sa s nimi, podľa možnosti pomôcť, alebo jednoducho sa porozprávať.

No a po štvrté – vtedajší akim, dnešný predseda vládnej strany Amanat a predseda Mažilisu Parlamentu Kazachstanu, bol vždy empatický a keď bolo treba niečo prediskutovať, bol bez problémov a bez zbytočných „kudrliniek“ ochotný. Možno aj jeho potešilo, že autor tohto textu má v životopise: „…pracoval ako zámočník v Chemických závodoch Juraja Dimitrova n. p. v Bratislave…“

Prezident na ustanovujúcej schôdzi

Vzhľadom na to, že v Kazachstane nikto nepovažuje svojho prezidenta (inak, zvolený po politickom zemetrasení v krajine v mimoriadnych voľbách, ktoré sám inicioval)za nevplyvnú politickú figúru, ktorej miesto je niekde na koberci, alebo ktorá nerozumie svojej (tejto) krajine, ale za osobu, ktorá svojím slovom diktuje politické počasie v krajine, je dôležité vedieť, čo povedal na ustanovujúcej schôdzi. K.-Ž. Tokajev vo svojom prejave pred novozvolenými  poslancami Mažilisu zdôraznil predovšetkým, že:[2]
– politické reformy v Kazachstane budú pokračovať a budú nasmerované na neustálu optimalizáciu (zlepšovanie) politického systému krajiny;
– ďalej poukázal na fakt (a celkom korektne), že Kazachstan v rámci svojho geopolitického umiestnenia robí politické reformy, ktoré vytvárajú predpoklad zvládnutia nových trendov rozvojovej paradigmy;
– vo svojom prejave spomenul nielen vládnucu stranu Amanat, ale aj ostatné politické strany, ktoré sa kvalifikovali vo voľbách do dolnej komory, čím naznačil, že napriek tomu, že karty sú jasne rozdané, sa pokúsi byť „…nadstraníckym vnútropolitickým arbitrom…“;
– veľmi dôležité – hovoril o občanovi a o riešení aktuálnych ekonomických problémov, pričom ako jednu z možných ciest riešenia vidí podporu malého a stredného podnikania;
– zároveň akcentoval predovšetkým sociálnu orientáciu podpory štátu pre všetky sféry sociálneho rozvrstvenia kazašskej spoločnosti;

Na záver, čo považujeme za veľmi dôležité, je to, že K.-Ž. Tokajev sa bude snažiť reformulovať koncept riadenia kazašskej spoločnosti od ad hoc ku strategickému plánovaniu s akceptáciou globálnych tendencií. To však predpokladá štúdium – a to najmä globálnych – zmien a tendencií. Ak si niekto myslí, že slovenská beznádej (a jej bábkari, ktorí ju vedú po javisku) niečo študujú, resp. sledujú zmeny, ktoré majú globálny dopad, tak sa mýli!

Z celkového tónu prejavu prezidenta Kazachstanu netrčí akási slovenská sedliacka slama, netrčí nepochopenie pohybov v internej, alebo globálnej spoločnosti, ale snaha o formovanie novej kvality:
1. dodržiavanie zákonov;
2. sociálna spravodlivosť;
3. sociálna spravodlivosť;
4. vnútropolitická stabilita;
5. sloboda slova.

Nová vláda

Následne na ďalší deň (30. marca 2023) poslanci Mažilisu schválili v pomere 82 hlasov za, 7 proti a 8 sa zdržalo na post premiérministra Kazachstanu Alichana Smailova, ktorého poslancom navrhol kazašský prezident. V rámci svojho návrhu akcentoval: „… on veľmi dobre vníma, aké úlohy stoja pred vládou. Osobne si myslím, že mu je možné zveriť do rúk opraty riadenia novej vlády…“

Všetky politické subjekty s výnimkou Všeľudovej sociálnodemokratickej strany Kazachstanu boli za jeho nomináciu, a tak sa aj stalo. Hneď po jeho akceptácii v Mažilise prezident K.-Ž. Tokajev podpísal príslušný výnos o menovaní A. Smailova za staronového predsedu vlády Kazachstanu. (Ide o výnos č. 160/2023.[3])

V súlade s vnútroštátnymi procedúrami boli následne menovaní ďalší predstavitelia: za prvého vicepremiéra Roman Skljar, za vicepremiéra a súbežne aj vedúceho úradu vlády Galmyžan Kojšybajev, za ministra obrany Ruslan Žaksylykov, za ministra vnútra Marat Achmetžanov a za vicepremiéra a ministra zahraničných vecí doterajší vedúci administrácie prezidenta (kde ho nahradil 42-ročný Olaž Bektenov) Murat Nurtleu. (Potom sa logicky natíska otázka, či si náš priateľ, autor textov na stránkach SLOVA a bývalý veľvyslanec v Bratislave Roman Vasilenko obháji svoj post námestníka ministra zahraničných vecí. Držíme palce a uvidíme.)

Na záver

Ešte poznámka k vystúpeniu Kasyma-Žomarta Tokajeva na ustanovujúcej schôdzi dolnej komory Parlamentu Kazachstanu. Tam totiž opakovane akcentoval tézu, na ktorej je vystavaný reformný koncept Kazachstanu: „…silný prezident – vplyvný parlament – kontrolovaná vláda…“ Všetko veci, ktoré Slovensko v r. 2023 v triumviráte mestská referentka – štartérsky plagiátor – milovník vodky dlhodobo obchádzajú!

Autor je vysokoškolský učiteľ

[1] Pozri: Archív | Page 17 | noveslovo.sk
[2] Plné znenie pozri: Полный текст выступления президента на открытии первой сессии Парламента VIII созыва (kazpravda.kz)
[3]Text pozri: О назначении Смаилова А.А. – Официальный сайт Президента Республики Казахстан (akorda.kz)

(Celkovo 312 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter