Prezidenti krajín Strednej Ázie sú skúsení a vetrom dlhoročného pobytu v politike ošľahaní chlapi. Dôkazom toho je aj fakt, že ak už idú na verejné vystúpenie či prezentáciu svojich názorov, vždy je to spojené s určitými koncepčnými tézami, ktoré im pripravujú „dozretí písači“ a nie pubertálni aktivisti, resp. aktéri „Gorily“. S víziou budúcnosti svojich krajín, ktoré vo svojich prejavoch výlučne menujú v „určitku“ (náš Kazachstan), a nie „neurčitku“ (táto krajina). Samozrejme, treba brať do úvahy fakt, že prezidenti krajín Strenej Ázie majú úplne iné ústavné postavenie ako slovenský náprotivok, ktorý navyše spadol do veľkej politiky omylom.
Ako príklad sa pozrime na jedno z ostatných veľkých vystúpení prezidenta Kazachstanu Kasyma-Žomarta Tokajeva na druhom zasadnutí Ľudového kurultaju Kazachstanu, ktorý sa konal v historickom meste Turkestan. Prvé zhromaždenie sa konalo v roku 2022 v meste Ulytau.
Ľudový kurultaj
Kurultaj – historicky ide o všeľudové zhromaždenie, ktorého cieľom (historicky) bolo prijímať koncepčné rozhodnutia. Aj keď ide aktuálne o mimoústavný koncept, z hľadiska historického je kurultaj niečo, čo drží krajinu pohromade. Ako píše vo svojej geniálnej knihe Východ a západ kazašskej stepi [1] kazašský historik (pri promovaní tejto knihy som mal tú česť vystúpiť so stredoeurópskym pohľadom) Burkytabaj Aganjan, že v rámci formovania kazašskej štátnosti, v rámci turkickej epochy, je kurultaj zásadný fenomén.
Takže prezident Kazachstanu K-Ž. Tokajev vystúpil v Turkestane na Ľudovom kurultaji s programovým prejavom Spravodlivý Kazachstan – zodpovedný občan („Әділетті Қазақстан – Адал азамат“).[2]
Túto reč možno, na rozdiel od vystúpení jeho slovenského partnera (sebastrednosť, riešenie psychologických handicapov z mladosti…) hodnotiť ako sformulovanie misie súčasného tokajevovského politického pokolenia v Kazachstane.
Prezident pripomenul, že dnešný Kazachstan sa za posledné dva roky zásadne zmenil, čím de facto pripomenul, že epocha exprezidenta Nursultana Nazarbajeva je už minulosťou (mäkký prechod): „…Kazachstan sa stal jedinou krajinou v geopolitickom priestore Strednej Ázie, ktorá bola schopná v takom krátkom období uskutočniť zásadné zmeny politického systému…“ S týmto sa dá súhlasiť, pretože napríklad v Uzbekistane sa využíva pomalá kroková metóda od úmrtia I. Karimova (2016), ktorá by mala vyvrcholiť tohtoročnými júlovými predčasnými prezidentskými voľbami. V Kirgizsku zasa dochádza k lavírovaniu, ktoré sa obyčajne končí tým, že exprezident sa stáva väzňom, alebo exulantom.
K.-Ž. Tokajev pripomína, že jedine zodpovední občania môžu vybudovať „spravodlivý“ Kazachstan, pričom základom zodpovednosti je čestná práca! A, neodkláňajúc sa od pravoslávnej ideológie, tvrdí, že aj bohatý človek môže byť zodpovedným občanom a svoje videnie opiera o historickú skúsenosť: „…veľký Abaj hovoril že získanie bohatstva čestnou prácou je dôstojnou prácou skutočného človeka…“ Lenže, ako toto vnímať v čase divokej privatizácie a následnej oligarchizácie (nielen) kazašskej spoločnosti?
Tokajev ponúka osem smerov ideologickej práce, ktorých výsledkom by mal byť „spravodlivý Kazachstan“ a „zodpovedný občan“:
1. je potrebné zlepšiť a zjednotiť štátne symboly Kazachstanu, vytvoriť systém štátnych vyznamenaní a dodať štátnym prémiám personifikáciu;
2. javí sa nutnosťou upevňovať historické sebavedomie národa, tu navrhol prerušiť prax dávať názvy rôznym objektom podľa osôb sovietskej éry, ktorých životopisy sa mytologizujú;
3. treba rozvinúť program všestrannej popularizácie kultúrneho dedičstva Kazachstanu – dediči kočovníckej civilizácie;
4. vzdelávanie mladej generácie – tu sa hovorí o škodlivom vplyve sociálnych sietí: „…musíme zo všetkých síl ochraňovať našu mládež pred negatívnym vplyvom globalizácie…“;
5. očakávame zlepšenie informačnej politiky (vrátane vlastnej národnej kultúrnej platformy na TikTok);
6. musí sa zmeniť prístup k „expertno-analytickej podpore“ štátnej politiky;
7. rozvoj prihraničných území – ako jeden zo základov územnej celostnosti Kazachstanu, plus rozširovanie používania štátneho (kazašského) jazyka;
8. zlepšenie práce štátneho aparátu.
Výzva
Ak zhrnieme týchto Tokajevových osem bodov, ide o výzvu. O výzvu nielen pre Kazachstan, ale aj pre jeho susedov. Do vnútra to znamená, že gorbačovovské krasorečnenie je minulosťou a navonok je to to, že Kazachstan sa odpútal od doživotného prezidentovania jednej osoby, čo treba akceptovať v strategických plánoch.
Čo si ešte treba na tomto prejave K.-Ž. Tokajeva všimnúť je, že absentujú témy, ktoré máme tak radi (a zbytočne) v našom priestore, a to: politická konkurencia, sloboda médií, sloboda slova, ľudské práva…
Rozdielnosť kultúr a civilizácií je jasná a citlivý prístup k týmto rozdielnostiam by sme si mali osvojiť a nie niekomu neustále radiť, čo má robiť a ako žiť.
Na druhej strane, K.-Ž. Tokajev hovoril o tom, že v spoločnosti musia mať „betónové“ miesto také hodnoty ako: vlastenectvo, humánnosť, fenomén vedomostí, profesionalizmus, pracovitosť, kladný vzťah k svojej krajine, svojej vlasti…
Stojí za to zafixovať si ešte niečo zo spomenutého prejavu, kde prezident Kazachstanu hovorí o tom, že čestný človek nikdy nedopustí nespravodlivosť a že spravodlivá spoločnosť bude pevná len vtedy, ak na prvom mieste bude vždy spravodlivosť, poriadok, bude sa exemplárne trestať korupcia a všetky rozhodnutia budú vychádzať z národnoštátnych záujmov! A preto, podľa K.-Ž. Tokajeva, sú „…spravodlivý Kazachstan a zodpovedný občan spojené nádoby, ktoré sú oporou našej krajiny…“
A ešte niečo, budúce Ľudové zhromaždenie (kurultaj) sa bude konať v Sarajšyke, v meste, ktoré má tiež (ako Ulytau, alebo Turkestan) osobitné miesto v dejinách starého a stepného Kazachstanu.
Autor je vysokoškolský učiteľ
Snímky: www.akorda.kz
[1] Аяган Б. Г. Рассветы и сумерки казахской степи, Алматы: Литера-М, 2014, ISBN 978-601-80182-2-5-1, 246 s.
[2] Plný text pozri: Мемлекет басшысы Қасым-Жомарт Тоқаевтың Ұлттық құрылтайдың «Әділетті Қазақстан – Адал азамат» атты екінші отырысында сөйлеген сөзі — Қазақстан Республикасы Президентінің ресми сайты (akorda.kz)
