Na Slovensku sa stále viac stretávame s výrazom fake (čítaj fejk), ktorý je spojený s falošnými napodobeninami výrobkov a originálnych tovarov bez zodpovedajúcej kvality, často škodiacich ľuďom. Žiaľ, oveľa škodlivejší sú tzv. fejkoví politici, z ktorých je zložené celé hnutie OĽaNO (Slovensko) i značná časť SNS, ale istý počet „fejkov“ je takmer vo všetkých stranách. Fejkoví politici sú dokonca v národnej rade a kandidujú za prezidenta i za poslancov europarlamentu.
Preto si dovolím na túto tému zopár poznámok.
Prezidentská volebná kampaň je aj pár dní pred prvým kolom akási zamrznutá, aj keď tu máme rekordné teploty. Ak odpočítame 48-hodinové volebné moratórium, na kampaň zostáva šesť dní. Je preto otázne, či sú kandidáti takí neschopní, alebo si šetria muníciu na posledné dni pred voľbami. To sa však najmä tým menej známym môže vypomstiť.
Preferencie prezidentských kandidátov sa od vyhlásenia volieb prakticky nemenia. Stále vedie Peter Pellegini, no a druhý je Ivan Korčok, ktorý za ním len mierne zaostáva. O dve konské dĺžky je za nimi Štefan Harabin, ešte ďalej Ján Kubiš a o ostatných, čo sa len tvária ako kandidáti, netreba ani hovoriť. Možno preto konštatovať, že o postupujúcich do druhého kola je vopred rozhodnuté a viacerí voliči možno preto v prvom kole nepôjdu voliť. V tom však môže byť kameň úrazu a ich takmer istý kandidát môže prepadnúť. Naopak, kandidát schopný mobilizovať svojich disciplinovaných voličov, môže prekvapiť a postúpiť do druhého kola. Preto by nemali občania ani v prvom kole nechať nič na náhodu. Druhé kolo bude však už bojom na život a na smrť, ale ako hovorí klasik „o tom potom“.
Fejkových kandidátov na prezidenta odhalil aj prieskum agentúry Focus o dôveryhodnosti, či skôr nedôveryhodnosti politikov, ktorý zverejnila protivládna televízia Markíza asi omylom. Týka sa totiž aj štyroch kandidátov na prezidenta, z ktorých je Peter Pellegrini suverénne najdôveryhodnejším politikom na Slovensku so 47 percentami. Naopak, najviac občania dlhodobo nedôverujú kandidátovi na prezidenta Igorovi Matovičovi, čo je teraz na úrovni až 87 percent. Andrej Danko svojím konaním a provokačnými, až nezmyselnými a prihlúplymi výrokmi, ktoré prekonali aj tie Matovičove, padol na dno a nedôveruje mu až 76 percent občanov. Pred ním je dokonca aj Krisztián Forró s 54-percentnou nedôverou respondentov. Čo chcú títo traja uchádzači dokázať, nevie nik, možno ani oni sami nie.
Prečo hovoríme o fejkových kandidátoch a čo s nimi
O funkciu prezidenta sa uchádza 11 kandidátov, z ktorých sú viacerí len fejkovými, falošnými napodobeninami toho, čo by mali mať praví kandidáti na prezidenta. Z toho troch navrhli poslanci 15 podpismi a osem kandiduje na základe podpisov viac ako 15-tisíc občanov. Avšak aj medzi nimi je väčšina straníckych kandidátov, len to prekrývajú občianskou zásterou. Niektorí sa na potrebné podpisy ledva zmohli, iní ich majú bohato nad potrebný limit. Sú to veľmi ľahké podmienky kandidatúry, ktoré môže splniť takmer hocikto. Aj preto tam kandidujú ľudia, ktorí chcú len propagovať seba, či svoju stranu ako Danko, Forró, Dubovský, Švec, Kotleba, Náhlik. No a spolu s nimi, aby bola väčšia sranda, kandiduje – podľa mňa – i psychopat Matovič.
Viacerí z nich nemajú žiadnu šancu, možno ani reálny záujem o prezidentský úrad a chcú len znevažovať iných kandidátov, prípadne odradiť voličov od podpory relevantných kandidátov. Igor Matovič vyhlásil: „Ja vlastne ani nekandidujem a chcem len prilákať voličov k voľbám a zabrániť zvoleniu Petra Pellegriniho.“ To je stanovisko hodné chorého človeka a mali by si ho všimnúť najmä jeho voliči.
Ako ďalej?
Ak by sa výber z jedenástich kandidátov zúžil o siedmich bezvýznamných a nezvoliteľných, zostali by štyria reálni kandidáti: Peter Pellegrini, Ivan Korčok, Štefan Harabin a Ján Kubiš. To by bola pre Slovensko dôstojná voľba. Predstavitelia politických strán by sa mali po týchto voľbách zhodnúť na úprave volebného zákona a sprísnení podmienok kandidatúry na prezidenta. Podmienkou by napríklad mohlo byť jedno percento potrebných podpisov oprávnených voličov, čo by dnes z cca 4,4 milióna voličov predstavovalo približne 44 000 podpisov občanov, podporujúcich kandidatúru určitej osobnosti. Možnosť kandidovania na základe podpisov pätnástich poslancov NR SR by sa mohla zrušiť, resp. prispôsobiť počtu voličov, čo by znamenalo 44 podpisov poslancov národnej rady. (Dnes je ekvivalentom pre 15 000 podpisov občanov počet 15 poslancov.) Ak k tomu nedôjde, budeme tu mať ďalšiu dehonestáciu funkcie prezidenta s divadelným predstavením rôznych exotov a skutočné voľby prezidenta sa začnú až v druhom kole.
Pomýlený postoj viacerých strán k eurovoľbám
Do europarlamentu (EP) kandiduje 25 politických strán s 324 kandidátmi. Keďže sa volia strany a krúžkujú dvaja kandidáti, šancu má len päť či šesť strán, ktoré prekročia päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti do EP a v nich 15 kandidátov.
Účasť v parlamente majú takmer istú Smer SSD, PS, KDH, SaS, Hlas SD. S odretými ušami možno Republika, SNS, Maďarská Aliancia či OĽaNO – takzvané Slovensko a teoreticky i Socialisti.sk. Tieto strany by však museli výrazne zmobilizovať svojich voličov k účasti na voľbách do EP, ktorá je dlhodobo najnižšia z členských krajín EÚ, keď vo voľbách v roku 2019 dosiala len 23 percent účasti oprávnených voličov. Bez šance sú všetky ostatné strany KSS, Kotlebova ĽSNS, KÚ a ďalšie, ktoré je zbytočné menovať.
Je časť strán, ktoré pristúpili k návrhom na kandidátov seriózne a zodpovedne ako Smer SSD, kde kandiduje Monika Beňová, ale i Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák a ďalší, ktorí v prípade zvolenia budú celkom iste pracovať v EP. Podobne je na tom PS v čele s Ľudovítom Ódorom, čím sa však len potvrdilo, že bývalá vláda nebola ani úradnícka, ani vláda odborníkov, ale bola vládou prezidentky Čaputovej, Progresívneho Slovenska a pravice. KDH ide do eurovolieb s manželkou predsedu Milana Majerského Miriam Lexman a bývalým ministrom Ódorovej vlády Viliamom Karasom. Na prekvapenie pomerne slabú, dá sa povedať „béčkovú“ kandidátku, postavil Hlas SD. Vedie ju nie príliš známy Branislav Becík. Ide o kandidátku bez najvýraznejších lídrov Hlasu SD, kde chýbajú také osobnosti, ako je Saková, Raši, Šutaj Eštók, či Erik Tomáš. Je to tak s vysokou pravdepodobnosťou preto, že ich Hlas potrebuje v domácej politike vo vláde a parlamente.
Je otázne, kto bude voliť strany, ktoré sa nedostali ani do parlamentu a majú nestálych voličov i pochybných kandidátov ako Demokrati s vojnovým štváčom Jaroslavom Naďom, sprofanovaným policajným prezidentom Štefanom Hamranom, či Jurajom Šeligom.
Niektoré strany chystajú bohapustý podvod na voličoch a marketingový ťah, keď nominovali celé svoje špičky, prípadne ľudí, ktorí aj v prípade zvolenia do EP nepôjdu. Najokatejším príkladom je SNS, kde okrem „všadekandidujúceho“ Andreja Danka sú všetci členovia vlády a poslanci NR SR – od Tomáša Tarabu cez Martinu Šimkovičovú, Filipa a Štefana Kuffovcov až po zaujímavú postavičku Romanu Tabák. SNS nemá ani tušenia, kto v prípade zvolenia pôjde do EP a kto zostane vo vláde či NR SR. Bolo by však ideálne, keby sa slovenská politická scéna zbavila politického kaskadéra Andreja Danka, aj keď na úkor jeho pôsobenia v EP.
Z istej časti sa podvod na voličoch týka aj SaS, kde je na čele Richard Sulík, ale kandiduje i Janka Bittó Cigániková, Juraj Krúpa, ktorých potrebujú saskári v domácej politike, inak to môže s nimi zle dopadnúť.
Samostatnou kapitolou je, ako vždy, hnutie jedného človeka, teda slovenské OĽaNO. Toto hnutie ako jedno z posledných zverejnilo kandidátku, na ktorej čele je „osvedčený“ rómsky aktivista Peter Pollák, odvážny kritik vlády a poslanec EP. Hnutie sa pravdepodobne zase spolieha na rómsku menšinu a možno sľubuje ďalších 500 eur za účasť či svoju podporu. Nasledujú ďalší kandidáti ako bývalí kritizovaní ministri Roman Mikulec a Ľubomír Galko. Sú tam dokonca až dvaja prezidentskí kandidáti, Patrik Dubovský a Igor Matovič, ktorý je ako zvyčajne na poslednom 15. mieste. Ten znovu podvádza voličov, keďže nevie, či v prípade zvolenia pôjde, alebo nepôjde do EP. O jeho psychickom stave svedčí odpoveď na otázku redaktorky, kto je jeho vzorom. Vraj jeho vzorom je Ježiš a „ja sa k nemu chcem aspoň na jedno percento priblížiť“. Tak neviem, či sa nájde päť percent naivných voličov, ktorí budú voliť takúto partičku.
Treba sa zbaviť fejkov nielen v tovaroch, ale i v politike
Ak niekto dlhodobejšie sleduje politiku, musí uznať jej až alarmujúci úpadok. Je to tak preto, že je stále väčšmi bez hodnôt, ideí a morálky. Stala sa predmetom biznisu a pôsobí v nej stále viac bezduchých karieristov. Tieto fejkové napodobeniny, falzifikáty skutočných politikov dehonestujú funkcie, do ktorých kandidujú, či ide o prezidenta, poslancov národnej rady či europarlamentu.
Bolo by vhodné zákonným a demokratickým spôsobom obmedziť ich pôsobenie a keďže to do dôsledkov nie je možné, mali by sme všetci robiť vysvetľovaciu kampaň, aby občania takýchto dobrodruhov nevolili. Mohli a mali by sme začať už pri týchto prezidentských voľbách a voľbách do EP.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
