Ako si počas predvolebných táračiek v médiách nespomenúť na Nikitu Chruščova, Alexandra Dubčeka alebo Michaila Gorbačova! Ak chceli skvalitniť život pracujúceho ľudu, museli začať od prvého zle zapnutého gombíka. Aj za cenu, že proti sebe popudia časť domácich súdruhov a v Dubčekovom prípade aj zahraničných spojencov. Svedčia o tom varovný List predstaviteľov piatich bratských krajín z Varšavy aj August 68…
Zatiaľ čo extrémista Dubček sa odvážil vylepšovať socializmus, lídri volebných strán sa držia gesta ukrižovaného Krista: odtiaľ-potiaľ! Ponúkajú témy, čo priveje deň, a ešte hlasnejšie pomoc po voľbách. Ale ten des v očiach, aby pri tom nepošramotili povesť kapitalizmu! Čiastkovými riešeniami prekrývajú aj tie najkomplexnejšie problémy. Obrazne povedané, namiesto kamenných kvádrov na stavbu pyramídy dodávajú piesok. Nie div, že posivený svedok by im najradšej podal vedierka a lopatky. Keď sa pred kamerami vyhrajú a podrastú, možno sa zmôžu na zhodnotenie éry po Nežnej revolúcii. Podľa hesla: padni, čomu padni! A vzhľadom na nežnejšie povahy bez toho, aby sme bilanciu ponovembrových krokov prirovnávali k XX. zjazdu KSSZ, Januáru 68 či perestrojke.
Výzva na sebareflexiu nezaznieva a zdá sa, že ani nezaznie. Asi z obáv, že jej vyhlasovateľ by sa pre mnohých stal zradcom Víťazného novembra 89, ako bol Dubček pre iných zradcom Víťazného februára 48. Ak však chceme sceliť názorovo rozpadnuté Slovensko, musíme sa obzrieť. Pravdaže, bez hnevu. A v rámci toho preskúmať rezort po rezorte a – bez výnimky. Teda nielen „špinavú“ Mečiarovu privatizáciu, ale aj tú „čistú“ Dzurindovu. Zľudovené mediálne nálepky by sme mali strhnúť aj z oligarchie. O čo sú oligarchovia za niektorými politikmi nebezpečnejší, ako oligarchovia priamo v politike na vládnom, parlamentnom či prezidentskom kresle? A s vlastnými médiami. Dlhé roky sme počúvali, že štát je zlý hospodár, a všetko vyrieši neviditeľná ruka trhu. Občanovi však nikto nevysvetlil, prečo tá klausovsko-miklošovská čarodejka neodmietla protiruské sankcie, keď sa štáty predbiehali a predbiehajú v prísnosti na Putina. Presnejšie, prečo kapitalizmus vpustil do gazdovania ideológiu, ktorú reformní ekonómovia vyčítali komunistickej verchuške. No pri riešení dopadov sankcií na naše peňaženky neviditeľná ruka trhu potajme ožíva. „Takto nastavený systém kompenzácií je dlhodobo neudržateľný pre verejné financie. Umelo stlačená cena plynu pre domácnosti skončí. Aj Európska komisia vyzýva členské štáty, aby skončili energetickú pomoc už na budúci rok.“ (Pravda.sk, 2. 7. 2023) Posivený svedok sa domnieva, že občan by sa mal dozvedieť, prečo na náladovosť a podkupnosť neviditeľnej ruky trhu doplácal a dopláca iba on. Keďže k ponovembrovým krokom sa rátajú aj kroky vo vojenských bagančiach v ďalekých končinách, vyhlasovateľ sebareflexie by sa nevyhol ani podozreniu, že spochybňuje našu geopolitickú orientáciu. Možno práve tá krvavá stupaj spôsobila, že o ponovembrových stupajach sa radšej nezmieňujú ani potenciálni prezidentskí kandidáti. Napriek tomu, že Slovensko si priam pýta preventívnu zdravotnú prehliadku, aby sme vzbĺknuté ulice nezdôvodňovali tak, ako v týchto dňoch zdôvodňujeme francúzske. „Plody mylne uchopenej slobody.“ (Pravda.sk, 4. 7. 2023)
Len aby na sebareflexiu, bilanciu či preventívnu prehliadku nebolo neskoro. Ako skonštatovala Bezpečnostná rada SR, „Mládež sa radikalizuje. Polícia prekazila niekoľko incidentov vrátane výroby výbušnín.“ (spravy.rtvs.sk, 28. 6. 2023) A ktovie, koľko nenávisti medzi nás prilejú stranícki lídri počas predvolebnej kampane.
Ešteže nás upokojil politológ Radoslav Štefančík! Z rozhovoru (TA3, 5. 7. 2023) sme sa dozvedeli, že ceny potravín a energií poklesnú v priebehu niekoľkých mesiacov alebo týždňov, čím sa naším najzávažnejším problémom stal postoj politikov ku Kollárovým fackám. Aby sme vo voľbách neodovzdali hlas ignorantom násilia na ženách, podľa politológa by sme mali dostať zoznam poslancov s poznámkou, ako sa zachovali pri márnych pokusoch otvoriť rokovanie parlamentu o Kollárovom odvolaní. Keď sa politológ a vysokoškolský pedagóg rozhorčil, že Boris Kollár medzi dvoma neúspešnými pokusmi otvoriť schôdzu odišiel do Nitry na „nejaké cyrilo-metodské zhromaždenie“, posivený svedok sa už smiechu neubránil. Isteže, zúfalému.
Novinári pobiehajú s mikrofónmi a kamerami, politici tliapu a tliapu, ale nový Dubček sa neozýva a neozýva…
