Európske protivojnové hnutia sú v útlme

V minulosti pochodovali v Európe proti imperialistickým agresiám desaťtisíce ľudí. Tentoraz však môžeme výraznejší rozvoj masovejších mierových hnutí v európskych krajinách registrovať len sporadicky.  Zatiaľ sa len hľadajú záchytné body pre tých, ktorí to chcú zmeniť.

Koncom októbra 2023 sa v talianskom Ríme stretlo vyše 200 aktivistov z celého sveta na mierovej konferencii pod heslom „USA a spojenci vyprovokovali vojnu na Ukrajine, zastavte NATO!“ Zo Slovenska sa na nej zúčastnil bývalý predseda slovenskej vlády Ján Čarnogurský. Účastníci konferencie diskutovali o príčinách vojny na Ukrajine, vplyve vojny na medzinárodný mier, o nebezpečenstvách, ktorým čelia naši občania a o úlohách hnutia za spravodlivý a trvalý mier. Spája ich to, že chcú koniec vojny na Ukrajine, pretože má potenciál prerásť do tretej svetovej vojny.

Účastníci mierovej konferencie v Ríme v októbri 2023, na zábere vidieť aj Jána Čarnogurského

V záverečnom vyhlásení konferencie „Stop 3. svetovej vojne: Medzinárodná iniciatíva za mier“ delegáti zo 40 organizácií a jednotlivci z 25 krajín vyzvali na „porážku NATO na Ukrajine“. Agresívna politika Západu priniesla vojnu, ktorá sa nezačala 24. februára 2022, pretože začala oveľa skôr, s rozšírením NATO do východnej Európy. Špinavé vojny v Juhoslávii a vyvolávanie vojen na Kaukaze, to boli fázy toho istého projektu. Vojna proti Rusku sa začala už bezprostredne po nezákonnom rozpade ZSSR, ktorý bol presadzovaný proti vôli jeho občanov, konštatuje Rímska deklarácia.

Aby sa zabezpečilo, že táto situácia nepovedie k ešte väčšiemu požiaru, bolo rozhodnuté vytvoriť stálu koordinačnú sieť. Následná mierová konferencia sa má uskutočniť koncom roka 2024.

Medzinárodné médiá prejavili o stretnutie v Ríme len minimálny záujem. Ruská Russia Today (RT) a iránska Press TV boli jediné, ktoré sa na konferencii zúčastnili a informovali o nej.

Podľa rakúskeho aktivistu Wilhelma Langthalera  možno túto konferenciu považovať za určitý úspech. Bol to pokus dostať sa z ľavicovej bubliny a čiastočne sa to aj podarilo. Poznamenáva však, že mierové hnutie je aktuálne v žalostnom stave. Vidí hlavne tieto dôvody úpadku mierového hnutia:
1. Politická ľavica v Európe sa integrovala do „západného globalistického režimu“, ako nazýva transatlantickú os, vedenú USA.
2. V aktuálnej historickej situácii, keď „americké impérium je na ústupe“, sa aj ľavica „podriadila západnému naratívu“, že je tu tendencia ku svetovej vojne.
3. Došlo k „ľavicovej liberalizácii západného režimu“. Vo výslednej kultúrnej vojne sa západná ľavica kultúrne asimilovala k neoliberalizmu.

Krízu v malom a slabom mierovom hnutí zhoršuje aj jeho názorové rozdelenie. Diskusia a záverečná deklarácia viedenskej konferencie z júna 2023 (poznamenanej výraznou diskreditačnou kampaňou  a bezprecedentným zrušením miesta podujatia len dva dni pred jeho uskutočnením) skôr pripisovala zodpovednosť za ukrajinský konflikt Rusku a vôbec nespomínala zodpovednosť NATO. Je to do značnej miery dané tým, že „súčasná“ ľavica sa jej neoliberálnym správaním spolieha na víťazstvo jednej strany, a tým ignoruje vyhliadky na mier.

Určitým špecifikom dneška je, že masívnejšie mierové demonštrácie sa aktuálne konajú nie pod taktovkou oficiálnych ľavicových síl, ale skôr v réžii ich možno aj radikálnejších krídiel. Historická európska ľavica vzdala reálny boj za mier a spolu s bývalou protivojnovou stranou Zelení sa dostala do hlavného politického prúdu, ktorý bráni imperializmus a neoliberalizmus.

Dnes vychádzajú do ulíc nové skupiny, najmä mladí ľudia s migrantským pôvodom a tí, ktorí sa už necítia byť zastupovaní stranami. Najväčšie mierové demonštrácie od roku 2003 sa naposledy odohrali v Londýne.

Proti súčasnému kurzu vojnovej eskalácie nemeckej vlády boli mierové demonštrácie v Berlíne pri príležitosti ročného výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Cca 900 000 ľudí podpísalo „Manifest za mier“ od Sahry Wagenknechtovej a Alice Schwarzerovej (prvá pani je od októbra 2023 už bývalá predstaviteľka nemeckej ľavicovej strany Die Linke a od januára 2024 zakladateľka novej strany pod názvom Bündniss Sahra Wagenknecht (BSW) a druhá je spisovateľka). Manifest vyzýva na zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu, okamžité prímerie a vyjednanie riešenia konfliktu. Veľa ľavicových aktivistov sa však na zhromaždení nezúčastnilo, lebo predsedníčka berlínskeho krajinského úradu strany Die Linke Katina Schubert sa pripája k vojnovým štváčom zelených a liberálnej FDP s ich požiadavkami za dodávky zbraní alebo durínsky premiér Bodo Ramelow, ktorý podporuje dodávky zbraní na Ukrajinu proti Rusku v akejkoľvek potrebnej miere.

Názorovú roztrieštenosť možno pozorovať aj medzi mierovými aktivistami v susednom Rakúsku. Na mierové zhromaždenie v Grazi na začiatku novembra 2023 prišlo zhruba 1 500 účastníkov, čo je na hlavné mesto Štajerska impozantný počet. Pozoruhodné bolo, že na ňom nebol prítomný nikto z komunistickej strany (KPO), ktorá riadi mesto. Iróniou bolo tiež, že stranícky časopis Volksstimme ešte predtým v jari odmietol uverejniť článok dlhoročného mierového aktivistu  Karla Reittera o mierovom hnutí a ukrajinskej vojne.

Zdá sa, že hnutie proti vojne v Európe má stále veľmi silné opodstatnenie, pretože medzi jej obyvateľstvom existuje rastúci odpor voči vojne na Ukrajine a v Palestíne. Takéto hnutie môže pravdepodobne vzniknúť skôr medzi aktérmi, ktorí sa už necítia byť striktne zastupovaní stranami. Dnes vychádzajú do ulíc nové skupiny, najmä mladí ľudia s imigrantským pôvodom, s čím môže ísť ruka v ruke aj výraznejšia radikalizácia protivojnových hnutí.

Viac podrobnosti možno nájsť na týchto linkoch:
www.english.almayadeen.net
www.workers.org

Snímka: www.workers.org

SÚVISIACE
Iveta Kompišová: Medzinárodný samit za mier na Ukrajine

Autor, Ing. Mikuláš Cár, PhD., je absolventom Ekonomickej univerzity v Bratislave, kde začal aj profesijnú kariéru. Neskôr pôsobil na rôznych pracoviskách hlavne ako analytik sociálno-ekonomických javov a procesov. Naposledy pracoval v NBS. Dlhé roky bol členom výboru Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti a v súčasnosti pôsobí ako člen redakčnej rady odborného časopisu Slovenská štatistika a demografia.

(Celkovo 197 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter