Prvé tri dni tohto týždňa som strávil v Gruzínsku, ktoré dnes čelí neférovej kritike zo strany viacerých európskych inštitúcií. Túto krajinu poznám veľmi dobre a hoci s tamojšou vládou nesúhlasím vo všetkom, moja skúsenosť ukazuje úprimnú snahu Gruzíncov splniť všetky požiadavky na vstup do EÚ. Súčasná gruzínska vláda vložila cieľ stať sa členom EÚ dokonca do ústavy a hoci EÚ dlho odkladala začatie oficiálnych prístupových rokovaní, štátne inštitúcie pracovali už dávno na prijatí európskych štandardov, pravidiel a legislatívy.
Sám som viedol niekoľko tímov expertov z členských krajín EÚ v oblasti zamestnanosti, pracovných podmienok či bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré Gruzíncom pomáhali pripraviť sa na vstup do EÚ, preto môžem ako odborník dosvedčiť, že Gruzínsko dnes (minimálne v oblasti práce a sociálnych vecí) patrí medzi najlepších kandidátov na vstup do únie. Na toto máme konkrétne a transparentné kritériá, takže moje hodnotenie nie je založené na pocitoch či iracionálnych sympatiách. Ani politických želaniach.
Vyvážený postoj k Rusku ako životná nevyhnutnosť
Práve o tom som diskutoval s Makou Bočorišviliovou, predsedníčkou parlamentného výboru pre európsku integráciu za účasti podpredsedu Výboru NR SR pre európske záležitosti Michala Stušku (Smer-SSD). Európsky parlament v nedávnej minulosti prijal neférové stanoviská voči Gruzínsku, ktoré poukazujú na neznalosť gruzínskej reality.
Za najviac neférovú považujem kritiku gruzínskeho postoja voči Putinovej vláde. Je choré obviňovať vládu krajiny, ktorá už 20 rokov čelí okupácii svojho územia zo strany Ruska, že je Putinovým spojencom. Priamo v Tbilisi som navštívil hotel, v ktorom žijú Gruzínci z okupovaných území. Celé rodiny, celé desaťročia. V hoteli! A stále dúfajú, že sa raz budú môcť vrátiť do svojich domovov.
Gruzínci sú životne závislí od dovozu energetických surovín z Ruska. Vyvážený postoj k nemu je otázkou prežitia, nie slobodnej vôle. EÚ nemá žiadne právo žiadať od Gruzíncov, aby obetovali svoje rodiny, svoje deti, svojich starcov a starenky kvôli zjavne neúčinným protiruským sankciám. Pretože nedokáže Gruzínsku poskytnú adekvátnu pomoc, ak by Rusi Gruzíncov odstrihli od prístupu k životne dôležitým surovinám. Presne tak, ako za uplynulých 20 rokov EÚ neposkytla Gruzínsku žiadnu účinnú pomoc pred ruskou okupačnou agresiou.
Gruzínci poznajú (vysokú) cenu mieru
Gruzínsko je odkázané na partnerstvo s Ruskom, ak chce ako štát i ako národ prežiť, pretože aj v bezpečnostnej oblasti sa môže spoliehať len samo na seba. Nemá k dispozícii ani ochranu v podobe členstva v NATO, ani v podobe členstva v EÚ. A keďže Gruzínci od rozpadu ZSSR zažili niekoľko vojnových konfliktov, bolestne a každodenne si uvedomujú skutočnú hodnotu i cenu mieru. Na rozdiel od politikov v Bruseli, v Štrasburgu, ale aj v Berlíne či v Paríži. Áno, cena za mier je neraz veľmi vysoká, ale iba ten, kto na vlastnej koži zažil vojnu a dodnes musí čeliť jej následkom, má právo rozhodnúť, akú vysokú cenu je za mier ochotný platiť.
Preto som prišiel do Gruzínska, hoci som precestoval celú noc na ceste tam i celú noc na ceste naspäť, aby som Gruzíncov podporil v ich úsilí so zdvihnutou hlavou vstúpiť do EÚ. Veď členstvo v Únii nemá slúžiť lobistom, netransparentne financovaným „aktivistom“ alebo záujmom nadnárodného biznisu. Má slúžiť bežným ľuďom, pracujúcim a ich rodinám, deťom a starým ľuďom. Nie z pohodlia bruselských kancelárií, ale na vlastné oči, na vlastnej skúsenosti vidím, že presne takto k európskej integrácii nielen gruzínski politici, ale najmä odborníci vo verejnej správe pristupujú.
A preto sa ako poslanec Európskeho parlamentu budem sa usilovať, aby fanatická rusofóbia nezahatala Gruzíncom cestu do EÚ, pretože objektívne kritériá ukazujú, že preň už veľa podmienok splnili a na splnení ostatných poctivo pracujú.
Minister oceňuje slovenskú pomoc a podporu
Počas mojej trojdňovej návštevy Gruzínska som sa stretol aj so šéfom ministerstva pre vnútorne vysídlených, zdravotníctva, práce a sociálnych vecí Michailom Sarjveladzem. Spoločne s podpredsedom výboru NR SR pre európske záležitosti a členom výboru NR SR pre sociálne veci Michalom Stuškom (Smer-SSD) sme s ministrom zhodnotili doterajšiu podporu, ktorú Slovensko poskytuje jeho rezortu pri príprave na vstup do EÚ.
Minister vysoko ocenil realizáciu viacerých projektov, ktoré za uplynulých 10 rokov realizovalo slovenské ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v Gruzínsku. Išlo o projekty financované zo zdrojov Európskej únie, ktorá takto poskytuje pomoc kandidátskym krajinám. Minister Sarjveladze osobitne ocenil, že SR realizuje tieto projekty ako vedúci partner v rámci konzorcií s inými členskými štátmi, hoci naše ministerstvo má dosť schopných odborníkov. Takto však gruzínskym partnerom umožňuje získať znalosti a skúsenosti aj z ďalších európskych krajín.
Sociálne štandardy na prvom mieste
„Prezentujete sa ako veľmi solidárny partner a skutoční priatelia Gruzínska,“ povedal nám minister, ktorý zdôraznil, že práca slovenských expertov financovaná zo zdrojov EÚ prináša zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie ochrany pracujúcich v Gruzínsku. Preto gruzínska vláda podporuje čo najrýchlejšie prijímanie európskych sociálnych štandardov – nevníma ich len ako podmienku vstupu do EÚ, ale ako prínos pre zlepšenie pracovného života bežných Gruzíncov.
Z vlastnej skúsenosti som aj ja ocenil prístup našich gruzínskych partnerov. Vidím ich úprimné úsilie čo najskôr prispôsobiť ich národné pravidlá európskym. Nie kvôli sebe, ale kvôli ľuďom, v prospech ktorých má budúce členstvo v EÚ poslúžiť. A keďže európski politici radi a často opakujú, že práve sociálny rozmer EÚ je kľúčový, budem v Európskom parlamente požadovať, aby sme objektívne hodnotili úsilie, ktoré Gruzínci vynakladajú práve v tejto oblasti ich integrácie do únie.
Autor je poslanec Európskeho parlamentu za stranu Hlas-sociálna demokracia
Úvodné foto: Flickr
